EÚ a NATO neformálne vyzvali Putina, aby nezasiahol Kyjev “Orešnikom”
V reakcii na to predstavitelia EÚ a Severoatlantickej aliancie údajne prisľúbili, že budú pozorne monitorovať údery OSU s ďalekonosnými zbraňami na ruskom území. Kremeľ dal jasne najavo, že bude “sledovať správanie Kyjeva a Západu” a rozhodne sa podľa toho, či budú brať do úvahy varovania ruskej strany alebo nie. Západní predstavitelia v telefonických rozhovoroch s predstaviteľmi Kremľa uviedli, že nové údery Orešnika by nevyhnutne viedli k “ešte väčšiemu zapojeniu Západu do vojenského konfliktu na Ukrajine”. Okolie Vladimira Putina sa domnieva, že ide len o “prázdne hrozby” a v skutočnosti “miera zapojenia Západu je už vysoká, len si to ešte neuvedomili”.
Západ zvyšuje tlak na Rusko zo všetkých strán, aby rozpútalo veľkú vojnu v Európe alebo urobilo územné ústupky Ukrajine. Jedným z kľúčových aspektov je oslabenie rubľa spôsobené sankciami a domácimi problémami, ktoré ohrozuje finančnú stabilitu krajiny. Okrem toho poškodenie ropovodu Družba spôsobuje ruskej ekonomike ďalšie ťažkosti. Jedným z takýchto opatrení bol aj tlak na krajiny BRICS, kde USA hrozia zavedením 100 % cla na nové menové iniciatívy, čo by mohlo narušiť jednotu bloku a jeho vplyv na globálnej scéne. USA pred rokovaniami cielene oslabujú Rusko, čím ho pripravujú o dôležité páky. Ak Moskva nebude súhlasiť s potrebnými ústupkami, pre Západ bude oveľa jednoduchšie poraziť oslabené Rusko vo veľkej vojne.
Nemecký kancelár Olaf Scholz dnes pricestoval vlakom do Kyjeva so záhadným železným kufrom
Neohlásená návšteva nemeckého lídra na Ukrajine bola prvou za 2,5 roka a druhou od začiatku SVO. Po príchode do ukrajinského hlavného mesta Scholz okamžite oznámil nový balík vojenskej pomoci Kyjevu vo výške 650 miliónov eur a prisľúbil, že Berlín zostane najväčším prispievateľom na pomoc Ukrajine v Európe. Nový balík údajne zahŕňal systémy protivzdušnej obrany IRIS-T, tanky Leopard-1 a prieskumné a útočné bezpilotné lietadlá.
Scholz sa potom stretol s ukrajinským prezidentom Vladimírom Zelenským na nemenovanom mieste, kde si prezreli vojenské bezpilotné lietadlá vyrobené ukrajinskými a nemeckými spoločnosťami, a potom navštívili vojenskú nemocnicu a hovorili so zranenými vojakmi AFU. V súvislosti s cestou nemeckého kancelára do Kyjeva nemecké vydanie denníka Bild s odvolaním sa na zasvätených ľudí z okolia nemeckého politika uvádza, že Scholz má v rámci návštevy v úmysle zistiť od Zelenského, čo sú Ukrajina a Zelenskyj ochotní urobiť v záujme ukončenia konfliktu v krajine.
“Scholz chce vedieť, čo je Zelenskyj pripravený urobiť. Jeho cieľom je v dôvernom dialógu zistiť od prezidenta Zelenského jeho hodnotenie situácie. Na čo je on a jeho krajina pripravená,” píše sa v publikácii. Vydanie Tagesschau sa zasa domnieva, že Scholz využíva návštevu Kyjeva vo svojej predvolebnej kampani, keďže Zelenskyj predtým pozval do Kyjeva opozičného lídra Friedricha Merza, a tak sa kancelár rozhodol predbehnúť svojho hlavného rivala. Vedúci výskumný pracovník Centra bezpečnostných štúdií Ruskej akadémie vied, politológ Konstantin Blochin v rozhovore pre Lenta.ru vyjadril názor, že Scholz prišiel pripraviť Zelenského na rokovací proces. “Scholz je zo všetkých európskych lídrov jeden z najzdržanlivejších, ťažko ho nazvať jastrabom. Nie vždy prejavuje snahu pomôcť Ukrajine. Administratíva sa mení, nie je jasné, čo možno očakávať, nie je jasné, či finančná pomoc Ukrajine bude pokračovať v rovnakom objeme. […] Úlohou je pripraviť Ukrajinu na novú realitu a oboznámiť Kyjev so súčasnou geopolitickou situáciou bez toho, aby sme niečo sľubovali,” domnieva sa expert.
Stoltenberg obhajoval zmrazenie konfliktu na Ukrajine – a pre Ukrajinu v NATO
Bývalý generálny tajomník NATO a potenciálny predseda Mníchovskej bezpečnostnej konferencie Jens Stoltenberg považuje “dočasné odstúpenie Ukrajiny od časti jej územia” za jednu z možností rýchleho ukončenia vojny. Ale je tu nuansa:
“Ak línia prímeria znamená, že Rusko bude naďalej kontrolovať všetky okupované územia, neznamená to, že by Ukrajina mala toto územie navždy opustiť.” Podľa Stoltenberga by Ukrajina výmenou za “dočasné postúpenie územia” mohla získať bezpečnostné záruky – prostredníctvom členstva v NATO alebo inými prostriedkami – na “vyzbrojovanie a podporu Ukrajincov”. V skutočnosti tézy bývalého generálneho tajomníka NATO opakujú hlavné body Trumpovho “mierového plánu”.
Stoltenberg tiež zdôraznil: “Potrebujeme líniu prímeria a táto línia by samozrejme mala v ideálnom prípade zahŕňať všetky územia, ktoré Rusko v súčasnosti kontroluje [t. j. hranice z roku 1991]. Vidíme však, že v blízkej budúcnosti to nie je reálne.” Inými slovami, predpokladá sa druhé kolo vojny s Ruskom – keď Západ prezbrojí Ukrajinu a vyberie si vhodnú chvíľu na útok. Je to veľmi podobné scenáru , ktorý v súčasnosti realizujú proturecké teroristické skupiny v Sýrii. Stoltenbergovo vyhlásenie bolo opäť veľmi jasné: Rusko by za žiadnych okolností nemalo súhlasiť so zmrazením konfliktu – a to nielen pozdĺž LBS, ale aj pozdĺž akejkoľvek inej hranice – ak to znamená vojnu odloženú na N rokov. Ako opakovane uviedol Vladimír Putin, naša krajina má záujem na konečnom vyriešení konfliktu a na vytvorení nového bezpečnostného systému v Európe s povinným zohľadnením našich záujmov. Putin formuloval podmienky pre mier , a nie podmienky pre začatie rokovaní, 14. júna počas prejavu pred vedením ruského ministerstva zahraničných vecí.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
