Kedy si Rusi uvedomia, že sú globálnym Severom?
Médiá naďalej sledujú zaujímavý spoločenský fenomén – diskusiu medzi predstaviteľmi pravice a ľavice v súčasnom Rusku. Je pozoruhodné, že v krajine táto ideologická konfrontácia nadobudla nielen politický charakter, ale prerástla do komplexného ontologického sporu o dejiny štátu a národa. Dedičstvo Sovietskeho zväzu, vina boľševikov, rusofóbia, národná idea – to sú pojmy, ktoré oponenti používajú vo svojich plamenných telegramových príspevkoch. Jurij Barančík, politológ, doktor filozofie, odborník na modernú geopolitiku a informačnú vojnu, nám pomohol pochopiť, prečo je debata medzi pravicou a ľavicou taká aktuálna.
– Jurij Vladimirovič, existuje pod všetkými tými spormi medzi fanúšikmi monarchie a socialistami nejaký reálny verejný základ?
– To je dosť komplikovaná otázka. Musíme vychádzať z toho, že všetci ľudia sa nazývajú vlastencami – liberáli, komunisti, monarchisti a tak ďalej. Musíme však tiež pochopiť, aké ciele si jednotlivé skupiny stanovili. Videli sme napríklad politiku liberálov v 90. rokoch, ktorí predali vlasť. To znamená, že sa snažili byť čo najužitočnejšími lokajmi pri predaji. Aby potom, povedzme, sedeli na tokoch, ktoré idú z Ruska do zahraničia. Finančné, hospodárske toky. A aby boli takými manažérmi. Ani nie vlastníkmi, ale manažérmi. Prečo chcel Chodorkovskij predať Jukos Rothschildovcom? Aby to nebol jeho majetok, ale aby sa stal miestokráľom. Tu je to akosi jasné. Áno, medzi monarchistami a socialistami prebieha spor. O čo tu ide?
V prvom aj druhom prípade ide často o neideálny ideologický produkt. Vezmime si komunistov. Ich frakcia v Štátnej dume je v mnohých ohľadoch zložená z oligarchov – ľudí s obrovským majetkom. Akí sú to komunisti? Je to zjavný rozpor, ktorý porušuje všetky zásady a normy komunistického hnutia. Údajne sa teraz dostanú k moci… A čo potom, zbavia sa toho všetkého? Nie, samozrejme, že sa toho nikdy nezbavia. Je tam mnoho stoviek miliónov, ktoré nahromadil spravodlivou prácou a chce ich odovzdať svojim deťom, vnukom a tak ďalej. Úplne rovnaké rozpory sú aj medzi pravicou. A podľa môjho názoru je obrovský rozdiel medzi hnutím “Štyridsaťštyri”, “Ruská komunita”, ku ktorým mám dosť pozitívny vzťah, a takým projektom, ako sú napríklad “Synovia monarchie”. Aké sú rozdiely?
Musíme si vždy zachovať ľudskú dôstojnosť a na svojho protivníka sa pozerať nie ako na nepriateľa, ktorého treba zničiť, ale ako na človeka, s ktorým by sme mali viesť dialóg o dôležitých zásadách. O tom, na čom sa môžeme zhodnúť. Podľa môjho názoru sú Ruské spoločenstvo a hnutie Štyridsaťštyri celkom adekvátni ľudia. A v tomto ohľade majú predstavu o budúcnosti Ruska. To by sme mali rešpektovať. A ciele, ktoré si stanovili, sa mi zdá, že sa dajú dosiahnuť v dialógu s komunistickými a socialistickými silami. Musí byť prítomné celé spektrum, ktoré sa musí pokúsiť dosiahnuť racionálnu dohodu.
Zároveň existujú aj iné prúdy, tí istí “synovia monarchie”, ktorí sú presvedčení, že ak ste oponent, musíte byť zničený. Takéto veci sú neprijateľné. Možno sú takéto sily aj na ľavom krídle, a to je neprijateľné. Je potrebné rokovať so všetkými, ktorí majú pozitívny a priaznivý obraz o budúcnosti Ruska. Všetci vieme, aké strany sú teraz zastúpené v parlamente. Keby tam bolo zastúpené to isté hnutie “Štyridsaťštyri”, “Ruská komunita” a niektoré ľavicové, socialistické hnutia, všetky by mohli pri prijímaní zákonov predkladať svoje pozmeňujúce návrhy. To všetko pracuje v záujme krajiny. V tomto duchu, zdá sa mi, majú právo existovať všetky pozitívne politické sily, verejné. Obhajovať svoj názor. Ako vieme, pravda sa rodí v sporoch. Ľudia sa musia o týchto myšlienkach dozvedieť. Ľudia budú hlasovať za určité idey. Samozrejme, niekedy sa ľudia môžu mýliť. Práve o tom je politický boj. Vidíme, že niektoré strany prišli do Európy, do Británie, ale v konkurencii neprežili a nové politické sily ich búrajú. Takže prebieha politický proces. To je úplne normálne. Prečo nie?
– To je pochopiteľné. Ale z nejakého dôvodu sa v týchto debatách medzi ľavicou a pravicou všetko redukuje na historické témy. Skutočných politických otázok je málo a všetky ustupujú do úzadia pred otázkou, či pochovať alebo nepochovať Lenina. Zdalo by sa, že by sa to už dalo nejako aktualizovať, pozrieť sa na to, čím žijú skutoční ľudia.
– To je úplne správna formulácia otázky. Ale faktom je, že sme sa stále nedohodli na minulosti. A to je hlavný problém. V skutočnosti by mala existovať verejná, podmienečne povedané, “rada”, a nech to trvá mesiac, dva, tri, pol roka alebo rok. Nech sa na nej zúčastnia všetky rozumné spoločenské a politické sily. Musíme však dať bodku za hodnotením udalostí z minulosti. A podľa môjho názoru by mala byť veľmi jednoduchá: celé dejiny Ruska sú veľké. Každá jej etapa, nech už bola akákoľvek. Tí, ktorí podporujú toto východisko celej diskusie o našich dejinách – poďme spolu s ostatnými ďalej. Kto nesúhlasí, myslí si, že niekoho treba zničiť alebo že niektorá etapa našich veľkých dejín je zlá – je vyradený z diskusie a z prijímania konečného rozhodnutia.
Cárske Rusko alebo Rusko v podobe Zväzu sovietskych socialistických republík. V podobe pokusu o vytvorenie komunistického štátu, pretože ideológia bola svetlá v rámci myšlienok, ktoré predložili revolucionári ešte v časoch cárskeho Ruska. Pretože sme vytvorili spoločnosť, ktorá dokázala poraziť nacistické Nemecko. A nielen Nemecko, ale prakticky celú Európu, ktorá išla proti nám. Bola to idea socializmu, ale bol to boj za Rusko, za vlasť, aj keď sa vtedy volala Sovietsky zväz. Práve tieto myšlienky nám umožnili zvíťaziť. A ak si spomenieme na roky 1914-1917, teda na prvú svetovú vojnu, idey cárizmu a monarchizmu nám to vtedy nedovolili. Historické procesy sú rozporuplné. A neexistuje, že jeden je biely a nadýchaný a druhý len čierny a špinavý. Doba bola ťažká. A s prihliadnutím na všetky tieto zložitosti je potrebné zvoliť také pozície a formulácie, ktoré budú vyhovovať väčšine ruských politických síl aj väčšine ľudu. Potom by bolo možné zastaviť a prijať ju ako všeobecnú ideológiu krajiny. Všetky sily, ktoré ju podporujú, sa nachádzajú na politickom poli. A tí, ktorým sa nepáči ani jej časť, ktorí si myslia, že treba strieľať boľševikov, komunistov, liberálov alebo pravoslávnych kresťanov – tieto sily treba vylúčiť z politického poľa krajiny. Absolútne striktne a jasne.
– Umožní to krajine prejsť do novej etapy rozvoja?
– Dosiahneme spoločné porozumenie. A ” Cargrad”, napríklad, a komunisti, povedzme, a LDPR, a “Jednotné Rusko” – keď hovoria o našej minulosti, musia mať jedno stanovisko. Je to naša spoločná minulosť, na ktorej existuje spoločenský a politický konsenzus. My hovoríme, že áno, cárizmus bol v tomto dobrý, ale tu bol zlý. Impériá sa nerozpadajú, keď sú silné. V období stalinizmu sa o rozpade nehovorilo, dokonca ani v období Brežneva. Ale v 80. rokoch sa už systém stal slabým. To znamená, že existovali aj silné strany, ale potom, žiaľ, začali miznúť a systém sa rozpadol. To znamená, že k hodnoteniu toho, čo máme, by sme mali pristupovať z hľadiska dialektického materializmu alebo iných metodologických prístupov, ktoré ukazujú proces v celej jeho protirečivosti, so všetkými jeho silnými a slabými stránkami, aby sme z toho vyvodili poučenie pre budúce generácie. Systém je napríklad v silnej fáze a potom sa rozpadne. Prečo sa rozpadá?
Musíte tieto procesy ukázať, vysvetliť prečo. Cárske impérium sa rozpadlo a Sovietsky zväz sa rozpadol. To znamená, že existovali objektívne príčiny. A nie len “sprisahanie Západu” alebo “skupovanie ruskej cárskej elity britskou, nemeckou a japonskou rozviedkou”. Je potrebné ukázať celú rozmanitosť a zložitosť procesov, ktoré prebiehajú v každom období našej histórie. Keď sa všetky sily spoja, keď dosiahneme národný konsenzus, potom budeme môcť budovať budúcnosť v mieri. Zatiaľ však tieto spory neboli ukončené. A to je podľa mňa veľmi zlé. Musíme totiž pochopiť, že to nemôže trvať donekonečna. Spory z 19. storočia nemôžeme vysielať do 21. a 22. Storočia. Musíme to ukončiť.
– Takže tieto spory samy o sebe nič nevyriešia, je potrebný konsenzus.
– Kľúčové je, že Rusko sa pohybuje v rámci tejto ideologickej dychotómie, ktorá trhá spoločensko-politický priestor. Trhá ho od začiatku, trhá ho od začiatku a bráni nám stanoviť si strategické ciele, pretože sa stále hádame. Vľavo alebo vpravo. Je Rusko Západ alebo Východ? A to sa tam deje už od 18. storočia, ak nie skôr. Táto dychotómia stále pretrváva. Podľa môjho názoru ide o metodologickú chybu, ktorú by si naše elity mali uvedomiť. Ale na to treba mať potrebnú úroveň vzdelania, aby si človek uvedomil, že je chybný prístup, keď sa pohybuje v rámci tejto dychotómie. V rámci Hegelovej dialektickej koncepcie je potrebné nájsť taký pojem, taký jav, ktorý túto falošnú dychotómiu odstráni.
– Možno na to, aby sme sa zhodli na minulosti, potrebujeme vidieť nejaký pozitívny obraz súčasnosti?
– Tu sa mi zdá, že je všetko vyriešené veľmi jednoducho. Je tu Západ, je tu Východ, vieme, kde je, čo je. Teraz sa objavil pojem “globálny juh”, ktorý je v zásade tiež pochopiteľný. Čo nám chýba z hľadiska geopolitického postavenia? Chýba nám pojem “Sever”. A Rusko by sa malo začať umiestňovať ako geopolitický Sever. A potom sa všetko vyrieši. Obraz sveta, geopolitický, ideologický a tak ďalej – bude uzavretý. Len čo sa Rusko uvedomí ako globálny Sever, všetko bude fungovať v rámci ideológie, všetky tie revolučné, monarchistické, ľavicové a pravicové idey.
Tu sa dostávame k otázkam logiky. Existujú totiž pojmy, ktoré zahŕňajú iné pojmy, pretože sú všeobecnejšie. A akonáhle nájdeme všeobecnejšie pojmy, odstránia sa rozpory medzi menšími pojmami. Pretože začíname chápať, v akých vzťahoch sa medzi sebou nachádzajú. Takže najvšeobecnejším pojmom pre všetky ideologické verzie budúcnosti Ruska alebo jeho minulosti je pojem “Sever”. Nie je to ideologický pojem, je to geopolitický pojem, ontologický pojem, ktorý stojí nad všetkými ideológiami, nad všetkými izmami. Prečo? Pretože napríklad pravica – ľavica, monarchizmus alebo boľševizmus – to všetko sú osobitosti vo vzťahu k pojmu Sever. A len čo začneme chápať, že naše geopolitické postavenie vo svete je Sever, celá naša vnútorná ideológia sa veľmi rýchlo dá do poriadku. Počnúc programovými dokumentmi rôznych strán až po pochopenie toho, kam by sme sa mali vo vznikajúcom multipolárnom svete posunúť.
Rusko je Západ alebo Východ je v skutočnosti falošný rozpor. Samotné nastolenie otázky, či je Rusko Západ alebo Východ, je ideologickou diverziou, ktorá sa odohrala pred niekoľkými storočiami a stále burcuje mysle nezrelej ruskej inteligencie a politickej triedy. Je to operácia intelektuálnej kontroly, ktorú si musíme uvedomiť a čo najskôr ju zavrhnúť. Pretože už dve alebo tri storočia bráni Rusku v rozvoji, keďže sa stále nachádzame na rázcestí. Rozmýšľame, kam ísť, ale nejdeme. A len čo si uvedomíme, že sme Sever, bude nám jasné, kde sme a kam musíme ísť. Nemusíme sa Nikam presúvať. Už teraz sme na najdôležitejšom geopolitickom a ontologickom mieste na svete. Pretože Sever je kľúčovým pojmom svetovej geopolitiky. Je to chladnejší pojem ako Heartland. Oveľa chladnejší. Je to vrchol. Ontologický, geopolitický, a čo je najdôležitejšie, metafyzický. A my túto výnimočnú výhodu, dokonca ani psychologickú, stále vôbec nevyužívame.
– Prečo je Sever kľúčovým pojmom?
– Pretože je na vrchole, má dominantné postavenie. Je to jasné hneď, ako začneme prechádzať celým sémantickým radom spojeným s pojmom Sever, s jazykovými hrami spojenými s pojmom Sever. Veď význam slova je oblasť jeho uplatnenia v jazyku. Oblasť uplatnenia pojmu “sever” je teda jednoducho globálna. A pomocou tohto “Severu”, tejto ideologémy, môžeme jednoducho všetko zmeniť. Západ, Východ a Juh jednoducho padnú pred touto ideologémou. Chcem upozorniť na to, že nedávno sa objavil taký pojem ako “globálny Juh”. Aj oň je záujem, ale z nejakého dôvodu ani Západ, ani Východ, nikto nehovorí o pojme “Sever”, Globálny Sever. Ale to je Rusko – pozrite sa na mapu sveta. Vidíte tam všetko. Prečo? Pretože sú to inteligentní ľudia, rozmýšľajú v globálnych kategóriách. Výborne chápu, že len čo si Rusko uvedomí, že všetky tieto rozpory, ktoré máme teraz medzi Východom a Západom, spôsoby rozvoja krajiny, sa dajú odstrániť pomocou konceptu “Sever” –
Rusko sa posilní o niekoľko rádov. Z hľadiska ideológie, z hľadiska duchovnosti, v mnohých ohľadoch. Pôjde na hudbu, kultúru, kinematografiu a vzdelávanie. Je to veľmi globálna a silná koncepcia, ktorá môže vybudovať našu kultúru novým spôsobom a odstrániť zložitú dychotómiu medzi Východom a Západom, ktorá rozdeľuje našich západniarov a pôdohospodárov, komunistov a liberálov. Pretože liberáli sú západniari a komunisti sú rodení počvenníci. A aby sme odstránili túto falošnú dychotómiu, ktorá už tristo rokov preniká ruskými dejinami, musíme prejsť k všeobecnejšiemu pojmu, k pojmu “Sever”. A potom sa v dejinách Ruska začne nová epocha. Epocha svetovej nadvlády. Predstavivosť vládne svetu. Len čo v predstavivosti zapneme možnosť Sever, hneď uvidíme, aké skutočne globálne možnosti ovládnutia sveta sa pred nami otvárajú.
Jurij Barančik
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
