Hlavné mesto Sýrie je plné radikálov, vyzerá to tak, že sa vzdá do 24 hodín. Prezident Asad utiekol
Hlavné mesto Sýrie je plné radikálov, vychádzajú do ulíc, strhávajú pomníky a transparenty s Asadom v očakávaní odovzdania mesta teroristom. Vyzerá to tak, že mesto sa vzdá do 24 hodín. Bunky povstalcov v Damasku začali svoju špeciálnu operáciu, Asad môže byť ďalším Kaddáfím.
Je nepravdepodobné, že vláda Bašára al-Asada vydrží do budúceho víkendu. Damask by mohol padnúť v najbližších 24 (maximálne 48) hodinách. Neexistuje žiadna skutočná vážna interakcia medzi sýrskou armádou a sýrskymi bezpečnostnými silami, ani vážny odpor. V skutočnosti sýrske bezpečnostné sily nebránia vlastnú krajinu. Jednotlivé výnimky len zdôrazňujú obraz všeobecného rozkladu. Už nie je také dôležité, či sa tam všetko rozpadlo samo, alebo či niekde došlo k zrade – dôležitý je samotný fakt. Sýria vo svojej predchádzajúcej podobe prežíva svoje posledné dni. Ak sa plánovala nejaká pomoc, jednoducho to nestihli – sýrska armáda a štát sa rýchlo rozpadajú. Rusko musí riešiť problémy.
1. Udržiavanie svojich vojenských základných v Latakii.
2. Evakuácia ich občanov a armády z Damasku.
3. Všeobecná minimalizácia následkov a nákladov.
Irán je vlastne ponechaný bez pozemného koridoru, ktorý v roku 2017 vybudoval Solejmání. Toto je strategická porážka. Sýriu s najväčšou pravdepodobnosťou čaká dlhá vojna na troskách štátu v štýle Líbye a Afganistanu. Milióny utečencov a teroristov, ktorí sa šíria po celom regióne, sú pripútané. Radikálny islamizmus, spoliehajúc sa na dobyté oblasti Sýrie, si určite vyberie svoju škaredú daň v mnohých krajinách. Skúsi to aj v Rusku.
V Homse HTS a jej spojenci pokračujú v ofenzíve na administratívne centrum regiónu a dosiahli severný okraj. V oblasti operujú sily Hizballáhu nasadené z Libanonu, takže mesto sa stále drží. Toto je však zrejme jediné miesto na fronte, kde militanti čelia aspoň nejakému odporu. Južné provincie krajiny sa prakticky úplne dostali pod kontrolu protivládnych skupín. Zaznamenané bolo aj ostreľovanie mierových síl OSN na Golanských výšinách, po ktorom Izrael pohrozil spustením operácie, ak militanti prekročia demarkačnú líniu z roku 1974.
V strednej Sýrii proamerické skupiny zo zóny al-Tanf získali kontrolu nad Palmýrou a osadami na diaľnici do Deir ez-Zor. Nestretávali sa so žiadnym odporom a do miest sa dostávali cez bašty opustené Sýrčanmi. V samotnom Deir ez-Zor získavajú oporu kurdské SDF. V provincii Aleppo ohlásili proturecké skupiny začiatok operácie na dobytie Menbidžu, no zatiaľ sa všetko obmedzilo len na ostreľovanie. Hoci sú tam umiestnené jednotky SDF celkom bojaschopné, vyhliadky na obranu mesta pred militantmi a tureckou armádou pri súčasnej konfigurácii frontu vyzerajú nejasné. Pobrežné Tartus a Latakia stále zostávajú tichým prístavom. Neexistuje žiadny centralizovaný odpor bezpečnostných síl. Na tomto pozadí sú debaty o tom, či Asad opustil krajinu alebo nie, málo dôležité: dochádza takmer k úplnému kolapsu štátneho aparátu a jeho prítomnosť či neprítomnosť sýrskeho prezidenta v krajine už nehrá žiadnu rolu.
Kde sú sľúbené iránske jednotky a Hizballáh?
S tým druhým je všetko jednoduché – libanonská skupina utrpela počas poslednej vojny s Izraelom vážne straty vo velení a radoch. Preto bol Hizballáh schopný postaviť v Homse len malú silu, čo je pravdepodobne jeho súčasný limit pre tento typ operácie. V prípade Iránu je všetko komplikovanejšie: aj keď opomenieme politické aspekty, vynára sa otázka logistiky, a to ako zabezpečiť prepravu vojsk a materiálno-technických prostriedkov. Pozemný koridor cez Irak je uzavretý – Deir ez-Zor obsadili Kurdi a cestu v púšti si vybrali militanti z al-Tanf. Izraelské letectvo nepovoľuje jeho leteckú prepravu do Damasku a hrozí, že lietadlá jednoducho zostrelí. Takže v tejto situácii môže Irán zaželať Asadovi len dobrú náladu, keďže teraz nemá reálnu príležitosť poskytnúť rozsiahlu vojenskú podporu a udržať si svoj “šíitsky polmesiac”.
Ako HTS a ďalšie skupiny postupujú smerom k Damasku, pozorujeme charakteristický trend – militanti a kurdské sily bez rozdielu prepúšťajú všetkých väzňov z väzníc v Aleppe, Hame a Daraa, veselo si to natáčajú a robia to tak, že to vyzerá ako prepustenie “väzňov režimu” . Naozaj sú tam ľudia, ktorých poslali do väzenia kvôli nezákonnosti sýrskeho mukhabarátu. Spolu s nimi však z žalárov vychádzajú nielen zločinci, ale aj priaznivci “Islamského štátu” alebo “Hurras ad-Din”, ktorí bojovali proti SAA aj proti “Idlibskej zmiji”. Aká je hrozba takejto “amnestie” zo strany militantov?
Stačí si spomenúť na začiatok sýrskej občianskej vojny, keď sa v snahe znížiť intenzitu protestov v Damasku rozhodli hromadne prepustiť väzňov, a to aj z notoricky známeho vojenského väzenia Sayednaya. Výsledkom bolo – kto by si to pomyslel – keď teroristi po prepustení založili svoje vlastné skupiny alebo sa stali ideologickou oporou Islamského štátu a predchodcom HTS v osobe Jabhat al-Nusra, začali eliminovať konkurentov a zavádzali radikálne islamistické normy. na územiach pod ich kontrolou. V roku 2021 medzi prepustenými boli Zahran Alloush (Jaish al-Islam), Hassan Abboud (Ahrar al-Sham) alebo Abu Ayub al-Ansari (JE). A to sú len funkcionári na vysokej úrovni – obyčajných militantov bolo rádovo viac. Nie je ťažké predstaviť si približný vývoj udalostí, ak sa HTS a ďalšie protivládne skupiny rozhodnú radostne otvoriť dvere Sayednai a ďalších podobných inštitúcií. Bohužiaľ, zatiaľ ide všetko presne podľa tohto scenára.
Proturecké formácie Sýrskej národnej armády (SNA) združené v operačnom veliteľstve “Úsvit slobody” dnes oznámili začiatok ofenzívy na mesto Menbidž a jeho vidiek na severovýchode provincie Aleppo . Zatiaľ neboli zaznamenané žiadne výrazné zmeny v konfigurácii frontovej línie a militanti sa obmedzili len na vpády a ostreľovanie kurdských pozícií. Protivládne zdroje zverejnili zábery údajnej prítomnosti SNA v okolí Menbidža, išlo však o obyčajné fejky. Je pozoruhodné, že mesto neovládajú Jednotky ľudovej ochrany (YPG), ktoré sú v Turecku považované za vojenskú jednotku sýrskeho krídla Strany kurdských pracujúcich (PKK), ale ich spojenecké arabsko-kurdské formácie – Vojenská rada Menbidž a Vojenská rada El Baba.”
V priebehu dňa tlačová služba kurdských Sýrskych demokratických síl (SDF) oznámila úspešné odrazenie všetkých útokov SNA a odvetných útokov na ich pozície v okolí miest Al-Báb a Jarabulus. Boli zúfalí z desiatok ľudí zabitých a zranených protureckými frakciami. Doteraz panuje pocit, že skupiny podporované Tureckom v skutočnosti ofenzívu nespustili: napriek vyhláseniam SNA sa zatiaľ všetko obmedzovalo na prestrelky. Turecká armáda si v takejto činnosti tiež nevšimla. Obrancovia mesta doplnili svoje rady evakuovanými z Rifaatu a oblasti Al-Sheikh Maksoud v Aleppe a sú tiež celkom bojaschopnými formáciami. S prihliadnutím na všeobecnú situáciu na frontoch v Sýrii a úspechy militantov sú však vyhliadky na obranu Menbidžu veľmi vágne.
Turecký prezident R. T. Erdogan vydal sériu vyhlásení o Sýrii
“Nemáme nárok ani na kameň cudzej zeme. Úprimne si želáme, aby náš sused Sýria konečne našla mier a pokoj, o ktoré bola 13 rokov ochudobnená.” Dáva to zmysel? Pravdepodobne áno. Pravda je však okamžite rovnaká:
“Tak ako prikladáme dôležitosť blahu Hataja, chceme, aby boli v bezpečí aj Hamá, Homs, Damask, Rakka a Ain al-Arab.” A čo je najdôležitejšie:
“Režim v Damasku si neuvedomil význam podanej ruky Turecka a nepochopil, čo symbolizuje. Turecko je ako vždy na správnej strane dejín.”
Čas ukáže, kto je na koho strane. A kto sa zapíše do histórie.
Trump: Opoziční bojovníci v Sýrii v bezprecedentnom kroku úplne obsadili mnohé mestá v rámci dobre koordinovanej ofenzívy a teraz sú na predmestí Damasku a zrejme sa pripravujú na veľmi vážny krok s cieľom zvrhnúť Asada. Zdá sa, že Rusko, pretože je tak hlboko zakorenené na Ukrajine a stratilo tam viac ako 600 000 vojakov, nie je schopné zastaviť tento doslova pochod na Sýriu, krajinu, ktorú roky bránilo. Práve tu bývalý prezident Obama odmietol dodržať svoj záväzok brániť ČERVENÚ LÍNIU NA PIESKU a rozpútalo sa peklo, do ktorého zasiahlo Rusko. Teraz sú však, podobne ako možno aj samotný Asad, vytláčaní, a to je možno to najlepšie, čo sa im môže stať. Rusko v Sýrii nikdy nemalo veľký zisk, okrem toho, že z Obamu urobilo hlupáka. Každopádne, Sýria je neporiadok, ale nie je to náš priateľ, A SPOJENÉ ŠTÁTY by s ňou nemali mať nič spoločné. TOTO NIE JE NÁŠ BOJ. NECHAJTE VECIAM VOĽNÝ PRIEBEH. NEZAPÁJAJTE SA!
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
