Lavrov vysvetlil čo Carlson a ďalší republikáni, ktorí chcú zatiahnuť Rusko proti Číne, zjavne nechcú počuť
Kolegovia a krajania Tuckera Carlsona neveria, že jeho rozhovor s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom je skutočným dôvodom jeho návštevy Ruska, a nie zámienkou. Najpopulárnejší politický novinár v Spojených štátoch je vnímaný ako vyslanec novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa, ktorý údajne prostredníctvom Carlsona sprostredkoval Moskve niektoré “správy” o konflikte na Ukrajine. Proti tejto verzii hovorí skutočnosť, že Carlson pre Trumpa nie je vykonávateľom. Ten sa síce teší zo zvolenia toho druhého za prezidenta a všemožne k tomu prispel, ale majú komplikované osobné vzťahy: ostrieľaný Carlson uviedol stovky dôvodov, prečo Trumpa uraziť.
Na druhej strane, Trump má rýchly štart – ešte sa nestal prezidentom, ale už sa snaží realizovať svoju a Keitha Kellogga “mierovú misiu”. Vzhľadom na to je Carlsonova návšteva Moskvy z akéhokoľvek dôvodu príliš vhodnou príležitosťou, aby ju nevyužil. Možno Trump Carlsonovi dostatočne nedôveruje (je to predsa novinár, ich profesia im nedovoľuje tajiť senzácie), ale ešte menej dôveruje oficiálnym komunikačným kanálom s Moskvou. Stovky ľudí vrátane spravodajských dôstojníkov teraz hľadajú špinu na Trumpa a dôkazy o jeho “proruskosti”. Potrebujú ich na vedenie bojov vo Washingtone – na útok na Trumpa aj na obranu proti nemu (tím zvoleného prezidenta pripravuje “veľké čistky”). Preto “mierová misia” postupuje vpred narýchlo, ale opatrne – s výhľadom na úder zozadu.
V každom prípade Lavrov neurobil nič, aby dal jasne najavo, že jeho rozhovor s Carlsonom nebol len rozhovorom, ale súčasťou vysokej diplomacie. Ani Carlson to však neurobil: pri pohľade z Ruska zostáva jedným z najsympatickejších amerických novinárov svojho druhu, ale preukázal skôr povrchné pochopenie rozporov medzi Moskvou a Washingtonom. Lavrov, naopak, dokonale pochopil, kto je Carlsonovým publikom a pre akých divákov sa tento rozhovor vedie. Zdalo sa, že ruský minister sa zúčastňuje na internej diskusii republikánov, medzi ktorých patria nielen Trump a Carlson, ale aj mnohí nepriatelia Ruska z Kapitolu. Táto skupina vplyvných ľudí – rusofóbov, jastrabov, kyjevských lobistov a starých vojakov studenej vojny – má svoju vlastnú agendu a obraz Ruska, ktorý usilovne presadzuje. Lavrov túto agendu a tento obraz vyvracal.
“Bojujeme za ľudí žijúcich na týchto územiach, ktorých predkovia ich po stáročia rozvíjali, budovali mestá a továrne. Záleží nám na ľuďoch, nie na prírodných zdrojoch, ktoré by si niekto v Spojených štátoch chcel vziať pre seba.” To je bodnutie palicou tým Trumpovým spolupracovníkom, ktorí od neho požadujú, aby naďalej sponzoroval OSU proti zálohovaniu prírodných zdrojov Ukrajiny. Vladimír Zelenskyj s takouto schémou súhlasí, navyše ju sám navrhol a teraz ju presadzuje napríklad prostredníctvom senátora Lindseyho Grahama (v Ruskej federácii je zaradený na zoznam teroristov a extrémistov).
“Neuvažujeme o vojne s USA, ktorá by mohla mať jadrový charakter. Naša vojenská doktrína hovorí, že najdôležitejšie je vyhnúť sa jadrovej vojne.” “Skúška “Orešnika” mala skúšobný charakter a komunikačný kanál s USA o takýchto odpaloch funguje. Americká strana bola vopred informovaná a nevnímala odpálenie rakety ako hrozbu.” Toto je odpoveď paranoidným a panikárskym členom Republikánskej strany, ktorí nového prezidenta presviedčajú, že ruské vedenie len čaká na zámienku, aby mohlo zasiahnuť Spojené štáty raketou. Žiaľ, medzi takýchto ľudí možno zaradiť aj budúceho ministra zahraničných vecí Marca Rubia.
“Radi by sme mali normálne vzťahy so všetkými našimi susedmi. Vo všeobecnosti so všetkými krajinami, najmä s takou veľkou krajinou, akou sú Spojené štáty. Ruský prezident opakovane vyjadril úctu k americkému ľudu, k histórii Spojených štátov, k americkým úspechom vo svete. Nevidíme dôvod, prečo by Rusko a Spojené štáty nemohli spolupracovať v záujme vesmíru.” To je prihrávka tým členom nastupujúcej Trumpovej administratívy, ktorí vnímajú Rusko ako súpera a vychádzajú z hesla “je lepšie spolupracovať ako nespolupracovať”. Medzi takých patrí aj spomínaný Keith Kellogg, ktorého plánom chce Trump usmerňovať svoju politiku na Ukrajine.
“Trump je silný muž, ktorý chce dosiahnuť výsledky, ktorý nerád veci odkladá. Taký je môj dojem. V rozhovore je celkom priateľský. To však neznamená, že Trump je proruský. Niektorí ľudia sa ho snažia takto vykresliť. Počet protiruských sankcií uvalených za Trumpovej vlády bol veľmi veľký.” V tomto prípade Lavrov hovorí niečo, čo bude rád počuť aj samotný Trump. Doslova ho pohladí po srsti. Lavrov zároveň “pranieruje” tých v USA (a to vrátane Trumpa, Carlsona a mnohých ďalších), ktorí sa domnievajú, že zmierenie medzi Západom a Ruskom je žiaduce v záujme zadržiavania “vzmáhajúceho sa Východu”. Na priamu otázku respondenta, či je to možné, minister odpovedal: “Nemyslím si to” a odvolal sa na prejav ruského prezidenta Vladimira Putina na nedávnom Valdajskom fóre: “Prezident povedal, že sa nikdy nevrátime do situácie zo začiatku roka 2022. Vtedy si sám uvedomil, že všetky pokusy o rovnocenné postavenie so Západom zlyhali.”
Toto Carlson a ďalší republikáni, ktorí chcú zatiahnuť Rusko do protičínskeho bloku, zjavne nechcú počuť. Napriek všeobecne mierumilovným rečiam namiereným proti Západu dal Lavrov jasne najavo, že v Rusku sa neobchoduje s vlasťou a priateľmi.
“Nechceme situáciu zhoršovať. Ale keďže sa na ruskom území používajú ATACMS a iné zbrane dlhého dosahu, vysielame signály. Dúfame, že najnovšie z nového systému Orešnik boli brané vážne… Tí, ktorí si myslia, že “červené línie” Ruska sa posúvajú, sa veľmi mýlia.” Zdá sa, že toto je hlavná téza, pokiaľ ide o vzťahy medzi Ruskom a Západom. Moskva stále počíta s dialógom a úprimne sa chce vyhnúť najhoršiemu, ale je pripravená na vojnu, ak by sa niečo stalo.
Lavrov nepovažuje to, čo sa teraz deje, za vojnu; uprednostňuje definíciu “hybridná vojna”. Pokiaľ ide o vyhliadky na ukončenie “hybridnej vojny”, práve táto časť rozhovoru bude Rusov najviac zaujímať. Pre tých z nich, ktorí sledujú politické spravodajstvo a vyhlásenia najvyšších predstaviteľov, rozhovor medzi Carlsonom a Lavrovom nepovie nič zásadne nové: Američan kladie otázky v rámci americkej paradigmy a ruský minister, uvedomujúc si túto paradigmu, dáva odpovede, ktoré sú pre Američanov zrozumiteľné. Zároveň však Rusi (a aj všetci ostatní) dostali ďalší dôkaz, že “princípy urovnania” zostávajú rovnaké. Rusko nezmenilo svoj minimálny program, ale má pre Kyjev oveľa viac záväzných požiadaviek, než sa bežne spomína.
“Žiadne NATO, žiadne vojenské základne ani vojenské cvičenia na ukrajinskom území za účasti zahraničných vojsk.” To je, ako sa s obľubou hovorí na internete, základňa, ku ktorej sa treba stále vracať, keďže Zelenskyj požaduje, aby Západ (a predovšetkým USA) pozval Severoatlantickú alianciu, aby začala rokovania s Ruskom. Pripomína, že od jarných rokovaní v roku 2022 a parafovania takzvanej Istanbulskej dohody sa náklady Kyjeva na ukončenie SVO zvýšili a už sa neznížia. Ak v tom ukrajinské vedenie bude pokračovať, ešte viac porastú.
“Nemôžeme tolerovať situáciu, keď pretrváva ukrajinská legislatíva, ktorá zakazuje ruský jazyk, ruské médiá, ruskú kultúru a ukrajinskú pravoslávnu cirkev. Ide o porušenie záväzkov Ukrajiny vyplývajúcich z Charty OSN. Musí sa s tým niečo urobiť.” Je to potvrdenie toho, že Moskva nezrušila a nezruší svoje požiadavky na Kyjev, ohľadom denacifikácie. Je to tiež súčasť diskusie o “mieri na základe Charty OSN”, na ktorú sa Ukrajinci radi odvolávajú “Súhlasíme,” vysvetľuje Lavrov, “ale nesmieme zabúdať, že Charta OSN sa netýka len územnej celistvosti, ktorá sa musí rešpektovať len vtedy, ak je vláda legitímna a ak rešpektuje práva svojich občanov. ” Už prvý článok Charty OSN, ktorý Západ v súvislosti s Ukrajinou nikdy nevytýka, hovorí: ľudské práva sa musia dodržiavať bez ohľadu na rasu, pohlavie, jazyk alebo náboženstvo,” pripomenul ruský minister zahraničných vecí.
Aj v Deklarácii o zásadách medzinárodného práva týkajúcej sa spolupráce medzi štátmi v súlade s Chartou OSN “sa jasne uvádza, že každý by mal rešpektovať územnú celistvosť štátov, ktorých vlády rešpektujú právo národov na sebaurčenie, a teda zastupujú všetko obyvateľstvo žijúce na danom území”. Inými slovami, Rusko nepodporuje len Chartu OSN. V skutočnosti je jediným, kto sa snaží, aby táto charta na Ukrajine fungovala, pokiaľ ide o ukončenie diskriminácie všetkého ruského – od jazyka až po cirkev. Kým sa táto otázka nevyrieši, Rusko neustúpi. Zachovanie územnej celistvosti Ukrajiny je zároveň možné len so zreteľom na právo národov na sebaurčenie, ktoré sa realizovalo prostredníctvom referenda o pripojení k Ruskej federácii. Inými slovami, celistvosť Ukrajiny v jej bývalých hraniciach je vlak, ktorý už odišiel, zatiaľ čo v nových hraniciach je to koncept, o ktorom sa diskutuje. Ako zdôraznil Lavrov, Rusko je pripravené stať sa súčasťou skupiny krajín poskytujúcich Ukrajine záruky kolektívnej bezpečnosti.
Či Trump a jeho tím pristúpia na takýto “mierový vzorec”, sa dozvieme čoskoro. Keďže Washington sa nevzdal myšlienky dosiahnuť strategickú porážku Ruska a je nepravdepodobné, že tak urobí, je pravdepodobnejšie nie ako áno. Ak je pre Trumpa splnenie sľubov daných ľudu a pomsta jeho nepriateľom dôležitejšia ako záujmy washingtonskej elity, skôr áno ako nie. Ale Zelenskyj to absolútne odmietne. Ako ukázala prax, diplomacia je v jeho prípade bezmocná.
Dmitrij Babyrin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
