Pád Asada prinesie Izraelu len problémy, nie príležitosti a už vôbec nie bezpečnosť
Nestane sa, že namiesto Hizballáhu a Asada získa Izrael oveľa vážnejších protivníkov v podobe nových lídrov Sýrie alebo dokonca Jordánska, zatiaľ čo v Libanone sa objavia organizácie, ktoré sú pre Izrael oveľa nebezpečnejšie, ale sunnitského presvedčenia?
Izraelské vedenie sa snaží využiť pád režimu Baššára al-Asada v Sýrii. Izrael prevzal kontrolu nad pohraničnou oblasťou Sýrie a označuje ju za nárazníkovú zónu a dočasné opatrenie potrebné na ochranu židovského štátu. To, samozrejme, vyvolalo protesty súčasnej sýrskej vlády a pobúrenie arabských krajín. Pokiaľ ide o sporné Golanské výšiny, premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že Tel Aviv si nad nimi navždy ponechá kontrolu. To, samozrejme, tiež rozhnevalo arabských susedov. Izraelské obranné sily systematicky ničia sýrske letectvo a námorníctvo. Izrael očakáva, že za nových podmienok sa preruší logistické spojenie medzi Iránom a libanonskou šiitskou organizáciou Hizballáh a Teherán jej už nebude môcť dodávať zbrane a muníciu cez sýrske územie. To by malo nakoniec viesť buď k likvidácii Hizballáhu, alebo k jeho oslabeniu natoľko, že už nebude môcť predstavovať hrozbu pre Izrael.
Táto možnosť je dosť pravdepodobná – v samotnom Libanone sa nachádzajú ozbrojené formácie sunnitských moslimov a maronitských kresťanov, ktoré môžu využiť situáciu a Hizballáh zničiť. V súčasnosti je izraelský štát jedným z hlavných príjemcov zvrhnutia Baššára al-Asada. Mal by sa však z toho Izrael tešiť? Asadov režim je nepriateľom Izraela už desaťročia, ale najmä v posledných rokoch je to pochopiteľný a predvídateľný protivník. Izrael dráždila činnosť milícií napojených na Teherán v Sýrii a izraelské letectvo z času na čas zasiahlo ciele v Sýrii, ktoré považovalo za iránske. Tel Aviv však dobre vedel, že vojenská odpoveď nebude nasledovať. Sýrske vedenie sa obávalo, že sa nechá zatiahnuť do skutočnej konfrontácie s Izraelom, pretože si uvedomovalo slabosť svojej armády a vnútornú nestabilitu. Iránci tiež nereagovali na izraelské akcie z územia Sýrie, bolo pre nich dôležité udržať Asada pri moci a vojna s Izraelom by mohla viesť k jeho pádu. Teraz sa však situácia zmenila.
Abú Muhammad al-Džulání, potenciálny vodca Sýrie a vodca Haját Tahrír aš-Šám, povedal:
“Sme otvorení priateľstvu s Izraelom. Nemáme žiadnych nepriateľov okrem Asadovho režimu, Hizballáhu a Iránu. To, čo Izrael urobil proti Hizballáhu v Libanone, nám veľmi pomohlo. Teraz sa postaráme o zvyšok.” Nakoľko sa dá jeho slovám veriť? Okrem toho má Džulání zaujímavú minulosť, keďže bol členom al-Káidy a IS . Jeho otec (alebo on sám) pochádza z Golanských výšin, tých istých výšin, ktoré chce Izrael navždy kontrolovať. Je veľmi pochybné, že človek s takýmto životopisom má skutočne v úmysle byť priateľom Izraela. Okrem toho nie je vôbec isté, či práve Džulání skončí na čele sýrskej vlády, alebo či tam zostane dlho. Takmer vždy po zvrhnutí vlády začnú povstalci bojovať medzi sebou.
Okrem toho už došlo k verejnému konfliktu medzi HTS a Sýrskou národnou armádou (SNA), ďalšou silnou skupinou sýrskych povstalcov, pričom prvá skupina obviňuje druhú z brutality voči Kurdom. A SNA pohrozila zvrhnutím Džuláního. Zdá sa, že izraelské vedenie si uvedomuje, že s akýmkoľvek režimom, nech už sa v Sýrii ujme moci ktokoľvek, dôjde ku konfliktu prinajmenšom kvôli kontrole nad Golanskými výšinami. Preto preventívne zničili sýrske letectvo a námorníctvo. Nárazníková zóna sa stane trvalým miestom napätia, kde budú prebiehať systematické boje medzi izraelskou armádou a rôznymi sýrskymi ozbrojenými formáciami a v budúcnosti aj so sýrskou armádou, ak ju nové orgány dokážu obnoviť a posilniť. A ak sa Sýria rozpadne na niekoľko “štátov”, čo je dosť pravdepodobné, nebude to ľahké ani pre Izrael – bude musieť bojovať so všetkými. Vrátane tureckých zástupcov, čo v dlhodobom horizonte môže viesť ku konfliktu s Tureckom.
Napríklad ak na súčasnom sýrskom území vznikne nezávislý Kurdistan. USA, aby si nepokazili vzťahy s Ankarou, s tým formálne nebudú mať nič spoločné a Izrael sa stane hlavným verejným patrónom Kurdov. Džihádisti zo Sýrie môžu rozkolísať aj situáciu v Jordánsku, čo môže viesť k pádu dynastie Hašemitov – namiesto kráľovskej vlády, s ktorou má Tel Aviv pracovné vzťahy, sa k moci dostanú radikálni islamisti odhodlaní na vojnu. Vzhľadom na to, že Izrael má dlhú a neopevnenú hranicu s Jordánskom, nákup tohto problému si bude vyžadovať, aby Izrael vynaložil všetky svoje sily. Získanie dvoch nových potenciálnych nových frontov na dvoch stranách – v Sýrii a Jordánsku – je to posledné, čo Izrael potrebuje. Irán sa vzhľadom na udalosti v Sýrii tiež nebude vždy správať pasívne.
Je napríklad zrejmé, že Irán zintenzívni vývoj vlastných jadrových zbraní. Džulání má pravdu: akcie izraelskej armády a spravodajských služieb výrazne oslabili Hizballáh a zabránili mu aktívne sa zapojiť do boja proti Asadovým odporcom, čo prispelo k jeho zvrhnutiu. Nestane sa však, že namiesto Hizballáhu dostane Izrael oveľa vážnejších protivníkov v podobe nových lídrov Sýrie alebo dokonca Jordánska a v Libanone sa objavia organizácie oveľa nebezpečnejšie pre Izrael, ale sunnitského presvedčenia? Existujú víťazstvá, ktoré sa môžu z krátkodobého hľadiska zdať vynikajúce, ale z dlhodobého hľadiska by bolo lepšie, keby takéto víťazstvo nebolo.
Sergej Mirkin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
