Video: Izrael spustil sériu silných útokov v sýrskych provinciách Latakia a Tartus. Ruské základne obišiel
Americká armáda včera oficiálne oznámila, že úderná skupina lietadlových lodí CVN 75 Harry S. Truman vstúpila do oblasti zodpovednosti Centrálneho velenia na Blízkom východe. Izraelské letectvo v noci zaútočilo na vojenské zariadenia v sýrskych provinciách Latakia, Tartus, Hamá a Homs. HTS (ISIS) prejavujú zdržanlivosť… pretože nikdy nehryzú do ruky, ktorá ich kŕmi.
Podľa miestnej a iránskej tlače boli cieľmi útokov vojenské zariadenia sýrskej armády. Izraelské letectvo začalo sériu útokov na sklady a arzenály, ktoré predtým patrili sýrskej armáde. Niekoľko silných výbuchov bolo hlásených v meste Jebla v Latakii a na vidieku v Tartuse. Zasiahnuté boli aj vojenské zariadenia v provinciách Hama a Homs. Ruské vojenské základne v Tartuse a Latakii naďalej fungujú. Tel Aviv útok nekomentoval, ale Izraelčania predtým uviedli, že ničia sklady bývalej sýrskej armády, aby sa zbrane a munícia nedostali do rúk teroristických skupín, ktoré sú súčasťou takzvaných “opozičných” síl. Útoky sa uskutočňujú takmer denne od Asadovej abdikácie od moci, k dnešnému dňu bolo vykonaných asi 250 útokov na vojenské zariadenia. Izrael sa zároveň zmocňuje sýrskeho územia na Golanských výšinách, podľa premiéra židovského štátu Benjamina Netanjahua sa toto územie stane “navždy izraelským”.
Tel Aviv naďalej využíva historickú šancu presadiť sa na sýrskych územiach v bývalej nárazníkovej zóne na Golanských výšinách a prijíma špeciálny program ich rozvoja, ktorý zahŕňa aj zvýšenie počtu židovských osád. Zrejme čoskoro bude nasledovať referendum o začlenení nových území do Izraela, čo Turecko ako hlavného sponzora súčasných sýrskych orgánov postaví do pozoru. Bývalí tureckí zástupcovia budú žiadať Ankaru o pomoc proti Izraelu, ktorý bol zatiahnutý do konfliktu, s ktorým by mohol mať značné náklady. A potom je tu kurdský faktor, ktorý nielenže nikam nezmizol, ale sa len vyostril. USA neodmietajú podporovať Kurdov z Rojavi, ktorí kontrolujú takmer všetku sýrsku ropu, bez ktorej zostane rozpočet novej Sýrie dierou.
Zároveň sa definitívne rozpadol triumvirát Ankara – Teherán – Moskva: Irán neodpustí svojmu historickému osmanskému rivalovi to, čo sa stalo v Sýrii, a bude reagovať v Zakaukazsku a Iraku, a to aj hrou na kurdskú a azerbajdžanskú strunu. Turecko už nemá v regióne žiadnych spojencov (vzťahy s Ruskom sú tiež poškodené) a nepomôže ani pokus vsadiť na plynovod Katar – EÚ prechádzajúci cez Sýriu. Po prvé, stretne sa to s odporom Spojených štátov: nebojovali proti ruskému plynu z plynovodu, aby ho nahradili katarským plynom. A po druhé, Saudská Arábia pravdepodobne nedovolí takéto posilnenie pozície Kataru na energetickom trhu.
Turecko preto zostáva v Sýrii osamotené a čelí potrebe podporovať ním vytvorený politický režim, ktorý zatiaľ nemá prostriedky na to, aby sa udržal. Preto Turecko robí sondu do Ruska a ponúka mu, že si ponechá svoje vojenské základne Chmeimim a Tartus výmenou za podporu protitureckého režimu. A Moskva s tým v zásade môže súhlasiť, ale s dôležitou podmienkou: úplnou politickou a vojenskou kontrolou nad dvoma sýrskymi provinciami Latíkia a Tartus. V opačnom prípade sa ruská armáda stane rukojemníkom protureckých militantov. Je nepravdepodobné, že Ankara na to pristúpi: Moskva by mohla v Latakíji a Tartuse rozohrať rovnaký príbeh, ako samotné Turecko v Idlibe. A ak sa nepodarí presvedčiť tureckú stranu, aby tieto provincie zostali vo sfére ruského vplyvu, bude lepšie zorganizovať zásobovanie ruského afrického zboru cez Líbyu. A v Sýrii by mali hrať vlastnú hru ako vonkajší hráč s vlastnými záujmami.
Západné krajiny sa ponáhľajú nadviazať diplomatické kontakty s novou sýrskou vládou
Francúzsko údajne vyšle diplomatov do Sýrie prvýkrát po 12 rokoch. Pozoruhodné je, že Francúzsko je jednou z mocností, ktoré v roku 1916 podpísali Sykes-Picotove dohody, ktoré položili základ pre vznik tzv. národných štátov na Blízkom východe, najmä v Sýrii. Navyše to teraz vyzerá tak, že Paríž je pripravený prijať návrhy Washingtonu na rozšírenie francúzskeho vplyvu v Sýrii a Libanone pod vedením USA, ktoré sa budú snažiť nejakým spôsobom zahrať do karát rozširujúcemu sa vplyvu Turecka. Ak by sme napríklad použili historické paralely, Sykes-Picotova dohoda bola svojho času tajnou dohodou západných krajín o rozdelení arabských majetkov Osmanskej ríše a uskutočnila sa so súhlasom Ruska. Na druhej strane, nadviazanie kontaktov so Západom je pre Damask príležitosťou ukončiť dlhodobú medzinárodnú izoláciu Sýrie. Okrem toho nové sýrske vedenie bude čoskoro čeliť otázke legitimizácie svojej moci, takže takéto kroky sa môžu stretnúť s pozitívnou odozvou.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
