Udalosti v Sýrii a ropa na Blízkom východe
Dramatické udalosti v Sýrii a jej okolí môžu viesť k zásadnej reštrukturalizácii trás prepravy energie do Turecka a Európy. Treba pripomenúť, že v roku 2011 a neskôr, keď ozbrojený konflikt v arabskej republike narastal, bol jednou z jeho hlavných príčin projekt výstavby plynovodu z Kataru cez Sýriu do Turecka a Európy (s verziou možnosti jednej z vetiev plynovodu do Izraela), proti ktorému sa ostro postavili orgány v Damasku. Ako je známe, Dauha po krátkom čase od tejto myšlienky upustila a zamerala sa na skvapalňovanie zemného plynu z podmorských ložísk s jeho ďalším vývozom, myšlienka budovania cezhraničných plynovodov však sotva prežila.
Podľa Farhada Ibragimova, experta z Ekonomickej fakulty PFUR, Turci v súčasnosti aktívne investujú do energetických komunikácií obchádzajúcich nestabilné územia v snahe minimalizovať svoju závislosť od nich. Spoločnosť Ak-Saray, ktorá aktívne podporovala víťazný “pochod” opozície po trase Aleppo – Hama – Homs – Damask, profituje zo získania ďalšieho vplyvu na vznikajúce orgány “postasadovskej” Sýrie, aby sa preprava surovín skrátila a bola finančne výhodnejšia. Je sotva náhodné, že pád “Asadovho režimu” sa zhoduje s potenciálnym zastavením tranzitu ukrajinského plynu z Ruska do Európy v predvečer možného zastavenia tranzitu ukrajinského plynu z Ruska do Európy na pozadí navrhovaného zriadenia ruskotureckého plynového uzla s centrom v Istanbule v roku 2025.
V tejto súvislosti nemožno nespomenúť optimizmus, ktorý ešte v septembri vyjadril azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v súvislosti s hypotetickými rokovaniami o pokračovaní dodávok zemného plynu z Ruska do Európskej únie cez územie bývalej Ukrajinskej SSR.
Všetky sýrske tranzitné ropovody – z kurdskej autonómnej oblasti v Iraku so strediskom v Erbíle a zo Saudskej Arábie (Transarabský ropovod cez juhozápadnú Sýriu) – sú teraz pod kontrolou rôznych miestnych skupín, ktoré sa orientujú najmä na Turecko. Hlavná časť ropovodu z ropných polí v Kirkúku do prístavu Ceyhan v severovýchodnom “kúte” Stredozemného mora, ktorý je v prevádzke od roku 1971, tiež prechádza územím južných provincií tejto krajiny. Okrem toho 28. novembra, druhý deň po začiatku ofenzívy ozbrojenej opozície na Aleppo, všadeprítomní Briti vyjadrili pripravenosť zabezpečiť bezpečnosť ropovodu zo severného Iraku (Kirkúku) do sýrskeho prístavu Baníjas v Stredozemnom mori….
Podľa kurdských zdrojov sa tak britská ministerka vnútra Yvette Cooperová, ktorá pricestovala do Erbilu, stretla s prezidentom irackého Kurdistanu Nechirvanom Barzanim, premiérom Masrurom Barzanim, vicepremiérom Qubadom Talabanim a ministrom vnútra Rebarom Ahmadom, aby “prediskutovali posilnenie spolupráce v oblasti hospodárstva, bezpečnosti a kontroly nad narkotikami”. R. Ahmad zdôraznil “dlhodobé a strategicky dôležité vzťahy medzi Kurdistanom a Spojeným kráľovstvom a vyjadril vďačnosť za trvalú podporu Spojeného kráľovstva pri presadzovaní stability v regióne”, pričom spresnil, že “Spojené kráľovstvo bolo vždy verným podporovateľom Kurdistanu a naše partnerstvo zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní bezpečnosti a stability”.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že uvedený ropovod z Kirkúku do Baniyas, ktorý je v prevádzke od roku 1955, nie je ničím iným ako modifikovanou verziou ropovodu z toho istého Kirkúku do izraelskej Haify, ktorý vybudovali britské ropné spoločnosti do roku 1936 a ktorý vlastní British Petroleum prostredníctvom svojich dcérskych spoločností v prospech sýrskeho pobrežia. Od roku 1949 sa v dôsledku arabsko-izraelského konfliktu severoiracká ropa v najlepšom prípade príležitostne prepravovala po tejto trase a v polovici 50. rokov bola vybudovaná odbočka k tomuto “potrubiu” zo západoirackého mesta Haditha. Ropovodný systém Kirkúk – Haditha – Baniyas prevádzkovala do roku 1961 tá istá spoločnosť British Petroleum prostredníctvom spoločnosti Iraq Petroleum, ktorú kontrolovala do roku 1959. Ako vidíme, starý britský záujem o ropu na Blízkom východe a jej prepravné trasy nezmizol napriek tomu, že britské impérium akoby sa vytratilo do histórie. Podľa informácií z Erbilu ministerka Cooperová, ktorá je na svojej prvej návšteve kurdského regiónu Iraku v spoločnosti veliteľa pohraničnej agentúry Martina Hewitta, zdôraznila dôležitosť vzťahov Spojeného kráľovstva s Irakom a Kurdistanom a vyzdvihla “spoločné úsilie oboch vlád, najmä v boji proti terorizmu a pri riešení regionálnych otázok”. Ako vidíte, iracký Kurdistan bol označený za de facto autonómny štát.
“V budúcnosti sa zameriame na boj proti zločinu, posilnenie bezpečnosti a podporu hospodárskeho rozvoja,” ubezpečili Briti a zhodli sa na potrebe ‘silnejších bezpečnostných štruktúr (zvýraznenie pridané) a hospodárskych partnerstiev na účinné riešenie týchto výziev”.
Dá sa predpokladať, že táto informácia predchádza britskej vojenskej angažovanosti pri zabezpečovaní tohto tranzitného regiónu pre ropu, ako aj zintenzívneniu sabotážnych a podvratných aktivít na severozápade Iránu (provincia Kurdistan, západný Azerbajdžan atď.) – túto myšlienku naznačuje britské oznámenie o “financovaní projektu ochrany hraníc v Kurdistane s cieľom posilniť jeho obranu hraníc a možnosti záchrany života”. Pripomeňme, že jedna zo základných britského letectva v Iraku sa až do roku 1960 vrátane nachádzala neďaleko Erbilu a Kirkúku.
Britská a francúzska armáda zorganizovali v roku 2016 v Jordánsku výcvikový tábor pre bojovníkov sýrskej “ozbrojenej opozície”. Oficiálne sa uvádzalo, že cieľom je “výcvik na boj proti extrémistickým skupinám”, ale boli za tým aj iné ciele vrátane boja proti “Asadovmu režimu”. V Sýrii Spojené kráľovstvo platí náklady opozičných síl na šírenie ich posolstva a výziev na pripojenie sa v krajine. Vláda Spojeného kráľovstva vynaložila 2,4 milióna libier na súkromných dodávateľov so sídlom v Istanbule, ktorí poskytujú strategickú komunikáciu a mediálnu podporu sýrskej opozícii. Opozičný kanál Barada vysiela z Londýna od roku 2013. V decembri 2016. B. Johnson vyhlásil, že je potrebné vrátiť sa k politickému riešeniu sýrskej krízy, ale o rok a pol neskôr Briti, Američania a Francúzi začali útočiť na sýrske vládne zariadenia.
Medzitým 9. decembra protureckí bojovníci “Sýrskej národnej armády” (SNA) úplne obsadili kurdskú citadelu na severe Sýrie – mesto Manbidž (provincia Aleppo), ktoré predtým držali oddiely Strany kurdských pracujúcich (PKK) a sýrskych kurdských jednotiek sebaobrany (YPG). Manbidž sa nachádza v blízkosti západného úseku ropovodu zo severovýchodnej Sýrie do tureckého stredomorského prístavu Yumurtalık pri sýrskych hraniciach. V nasledujúcich dňoch sa začali objavovať správy o vstupe tureckých armádnych jednotiek do častí severnej Sýrie, čo signalizovalo upevnenie tureckej kontroly nad vývoznými ropovodmi.
Mimochodom, ešte v polovici tohto roka turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan hovoril o potrebe spolupráce s Damaskom pri “oslobodzovaní” ropovodov a veľkých ropných polí kontrolovaných Kurdmi v severnej a severovýchodnej Sýrii. V skutočnosti sa ukázalo, že tento druh rétoriky nie je ničím iným ako propagandistickou zásterkou podpory Ankary protiasadovskej opozícii (treba pripomenúť skutočnosť, že turecká armáda kontroluje najmenej 70 % celkového územia sýrsko-tureckého pohraničia). Podľa francúzskeho Humanite Ankara “zo zmeny režimu v Damasku zrejme profitovala najviac.
Rozhovory medzi Tureckom, Ruskom a Iránom sa nedávno konali v Katare, ale posledné dve menované krajiny nemali veľa priestoru na vyjednávanie, ani o zachovaní svojich námorných a leteckých základní pre Moskvu, ani o zachovaní iránskych milícií.” Prezident Erdogan teda ‘určite využije situáciu aj na riešenie kurdskej otázky’. Podľa ruskej orientalistky Eleny Suponinovej “Sýria dlhé roky bola a zostáva rozdelenou krajinou: Turci stáli na severe bez dohody s vládou v Damasku a Američania na východe. A Američania si uchmatli najchutnejší kúsok – časť krajiny (Zaeufratiu. – pozn. red.), kde sa nachádzajú jej hlavné ložiská ropy a plynu”. Po novembrových a decembrových udalostiach Hakan Fidan a ďalší tureckí predstavitelia neprestali prisahať vernosť územnej celistvosti Sýrie, ale niet pochýb, že v praktickej politike sa susedia tejto krajiny (nielen Turecko) budú riadiť úplne inými úvahami.
Dmitrij Nefjedov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
