Anglosaský svet sa vyhlasuje za Veľký Izrael
Dnes sa slovo “Západ” objavuje v ruských médiách rovnako často ako slovo “Rusko”. A tiež deriváty slova “Západ”: “západná civilizácia”, “západné sankcie”, “západná kultúra”, “západná nadvláda” atď. Wikipédia vysvetľuje, že Západ označuje krajiny západnej Európy, Severnej Ameriky, Austrálie, Nového Zélandu a niektoré ďalšie krajiny. Historici, politici, filozofi sa snažia nájsť spoločného menovateľa spájajúceho uvedené krajiny.
Súhrn vymenovaných krajín nazývajú “západnou civilizáciou”. Spája krajiny, ktoré majú spoločnú ideológiu. Jadrom tejto západnej civilizácie je anglosaský svet. Z toho dôvodu, že západná ideológia vznikla v anglosaských krajinách. Anglosaský svet zahŕňa ideologické, politické, vojenské a finančné spoločenstvo piatich krajín: Veľkej Británie, USA, Kanady, Austrálie a Nového Zélandu. Formovanie anglosaského sveta sa začalo vo Veľkej Británii. V priebehu niekoľkých storočí sa jej vplyv rozšíril do ďalších častí sveta. Kolonizovala Nový svet a vytvorila Britské impérium, v ktorom “slnko nikdy nezapadá”. Najskôr prišiel ideologický vplyv Veľkej Británie, po ktorom nasledoval politický, vojenský, finančný a hospodársky vplyv. V dvadsiatom storočí sa Spojené štáty americké stali jadrom anglosaského sveta. Svojím geopolitickým, vojenským, finančným, hospodárskym a ideologickým postavením dominujú anglosaskému svetu a celému západnému svetu.
Teraz by som sa chcel venovať ideológii anglosaského sveta. Najčastejšie hovoríme, že ide o ideológiu liberalizmu. Slovo “liberalizmus” je však zle zrozumiteľné slovo. V sovietskych časoch existovala jasnejšia definícia západnej ideológie vo všeobecnosti a anglosaskej ideológie zvlášť: “ideológia kapitalizmu”, “ideológia imperializmu”, “ideológia svetovej nadvlády” atď. Okrem toho sa v sovietskych časoch zaznamenalo, že v západných krajinách, ktoré nie sú zahrnuté do anglosaského sveta (ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko atď.), t. j. v krajinách kontinentálnej Európy, je ideológia trochu iná ako vo Veľkej Británii, USA, Kanade, Austrálii a na Novom Zélande.
Anglosaská ideológia sa nápadne líši od iných ideológií. A tieto rozdiely treba hľadať v náboženských koreňoch anglosaského sveta. Treba poznamenať, že v uvedených piatich krajinách anglosaského sveta je už niekoľko storočí dominantným náboženstvom protestantizmus. V čase reformácie (XVI. storočie) protestantizmus vznikol v mnohých krajinách Európy, mal rôzne smery a odtiene. Na ostrovoch Hmlistého Albionu však mal svoje jedinečné odtiene. Príčiny mnohých súčasných udalostí v anglosaskom svete a vo svete vôbec treba hľadať v Anglicku v 16. a 17. storočí. Bez toho, aby som sa vracal ďalej do minulosti, by som chcel poukázať na to, že viaceré protestantské denominácie (vlastne sekty) hlásali učenie o výlučnosti svojich členov. V zmysle, že sú vyvolení Bohom. Vychádzali z toho, že oni, obyvatelia ostrovov hmlistého Albionu, sú potomkami izraelských kmeňov. Kmeňov, ktoré boli vyhnané zo zasľúbenej zeme.
Podľa niektorých verzií sú potomkami tých, ktorí boli vyhnaní ešte v čase, keď Asýrčania v VIII. storočí pred Kristom obsadili severnú časť Izraela s jeho desiatimi kmeňmi potomkov starozákonného Jakuba, syna Izákovho a vnuka Abrahámovho. Dokonca sa našli aj takí “charizmatici”, ktorí sa považovali za potomkov zvyšných dvoch kmeňov, tých starozákonných Židov, ktorých z Judska (južného kráľovstva) vyhnali rímske vojská cisárov Vespasiána a Tita v prvom storočí pred n. l. A neskôr, po Bar Kochbovom povstaní (132 – 136 pred n. l.), ich z Palestíny vyhnali úplne. Stručne povedané, britskí protestanti si mysleli, že sú potomkami Izraelitov zo Starého zákona, ktorí putovali po svete rôznymi cestami po mnoho storočí. A nakoniec sa z vôle Všemohúceho zišli na týchto ostrovoch.
Podľa historikov sa myšlienky na ich starozákonné korene vyskytli nielen u Britov, ale aj u ostatných protestantov. Napríklad v roku 1590 vyšla kniha francúzskeho hugenota Pierra Le Loyera “Desať stratených kmeňov”. Vyjadril v nej svoje presvedčenie, že Anglosasi, Kelti, Škandinávci, Germáni a príbuzné národy sú priamymi potomkami starozákonných Izraelitov. Po čase sa takmer všetci Európania upokojili, legendy o ich “božej vyvolenosti” boli postupne zabudnuté. Všetci okrem Anglosasov sa upokojili. Najcharizmatickejší” protestanti v Británii sa naďalej považovali za ľud Izraela. So všetkými dôsledkami pre týchto “charizmatikov” samotných, ako aj pre ľudí okolo nich.
Jedným z takýchto “charizmatikov” bol škótsky kráľ Jakub VI. alias Jakub I. Anglický a I. (1566 – 1625), ktorý sa považoval za kráľa Izraela. Sebavedome tvrdil, že britský ľud je priamym potomkom desiatich stratených kmeňov Izraela a že britský panovník je skutočným dedičom kráľovstva Dávida, najslávnejšieho starovekého izraelského kráľa. Samozrejme, jedným z najvýznamnejších predstaviteľov proizraelského protestantizmu bol Oliver Cromwell. Na formovanie Cromwellových proizraelských nálad mal veľký vplyv portugalský židovský talmudista Menasse ben Israel (vlastným menom Manoel Dias Soeiro). Cromwell sa nikdy netajil svojimi sympatiami k Židom a všemožne podporoval presídlenie holandských Židov na ostrovy Hmlistého Albionu.
Samozrejme, Cromwell sa riadil aj ekonomickými úvahami: bohaté židovské obchodné domy považoval za mocných spojencov. John Sadle (1615-74), priateľ a osobný tajomník Olivera Cromwella, vydal v roku 1649 publikáciu Rights of the Kingdom, v ktorej načrtol “izraelský rodokmeň britského národa”. Britskí protestanti v 19. storočí mali svojich teológov a vedcov, ktorí už na “vedeckom” základe dokazovali, že obyvatelia Veľkej Británie sú “geneticky, rasovo a jazykovo priamymi potomkami” stratených kmeňov starovekého Izraela. Už vtedy s istotou hovorili o desiatich kmeňoch.
Pravdepodobne obdobie aktívnej literárnej a vedeckej práce na tému “Británia a Izrael” otvorila kniha Richarda Brothersa z roku 1794 A Revealed Knowledge of the Prophecies and Times (Richard Brothers. Odhalené poznanie proroctiev a časov). Veľký záujem medzi Britmi vzbudila kniha Angličana Johna Wilsona Náš izraelský pôvod, ktorá uzrela svetlo sveta v roku 1840. Tiež kniha z roku 1879: John Pim Yetman. “John Pym Yeatman.” Šemetský pôvod národov západnej Európy. V roku 1890 vyšla kniha Johna Garniera Izrael v Británii: stručné vyhlásenie dôkazov na dôkaz izraelského pôvodu britskej rasy (John Garnier. Izrael v Británii: stručný prehľad dôkazov potvrdzujúcich izraelitský pôvod britskej rasy). Išlo o mimoriadne populárnu knihu na tému, o ktorej hovoríme. Bola mnohokrát znovu vydaná v Anglicku, ako aj vo viacerých anglicky hovoriacich krajinách.
Po tejto knihe sa do obehu dostali pojmy “britský izraelizmus” , tiež “angloizraelitizmus” (“Anglo-Israelizmus”). Izraelitizmus v Anglicku v druhej polovici 19. storočia začal nadobúdať organizačné formy. Stúpenci izraelizmu, ktorí patrili k rôznym prúdom protestantizmu, museli nájsť podobne zmýšľajúcich ľudí. Pretože v niektorých anglických cirkvách neboli všetci ochotní zdieľať názory izraelizmu. Mnohí verili, že izraelitské korene britského národa sú čistou fikciou, mýtom. V niektorých protestantských cirkvách dokonca došlo na tomto základe k rozkolu. Napríklad katolícky kardinál John Henry Newman (1801 – 1890) bol v prvej polovici svojho života členom anglikánskej cirkvi. V roku 1845 ju však opustil a vstúpil do rímskokatolíckej cirkvi. John Henry vysvetlil dôvod tohto kroku tým, že existovalo veľmi reálne nebezpečenstvo, že stúpenci britského izraelitizmu “ovládnu anglikánsku cirkev”.
Koncom 19. storočia založili Edward Hine, Edward Wheler Bird a Herbert Aldersmith britské izraelitské hnutie. Vzniklo Anglo-izraelské združenie, ktoré malo v roku 1886 27 pobočiek po celej Británii. V roku 1880 sa začal vydávať Anglo-izraelský almanach, ktorý sa distribuoval nielen na ostrovoch Mlhavého Albionu, ale aj v ďalších krajinách Britského impéria. Almanach z roku 1914 obsahoval zaujímavý prehľad skupín, ktoré boli stúpencami ideológie britského izraelizmu nielen na ostrovoch Hmlistého Albionu, ale aj v Austrálii, na Novom Zélande, v Južnej Afrike, Kanade a v Spojených štátoch amerických.
Vo vydaní Židovskej encyklopédie z roku 1906 sa uvádza, že na začiatku dvadsiateho storočia boli v Británii a v Spojených štátoch amerických približne dva milióny prívržencov britského izraelizmu. V roku 1919 bola v Londýne založená Britsko-izraelská svetová federácia (BIWF). V roku 1922 bolo založené vydavateľstvo Covenant Publishing, ktoré slúžilo federácii. Federácia existuje dodnes a zastrešuje mnohé krajiny Britského spoločenstva národov. Jedným zo základných kameňov ideologickej platformy BIWF je tvrdenie, že britská kráľovská rodina je pokrvným a duchovným dedičom izraelského kráľa Dávida. Nie je preto prekvapujúce, že federácia mala vždy významných patrónov. Tu je zoznam prvej zostavy patrónov (1920): Jej kráľovská výsosť princezná Alice, grófka z Athlone (bola na tomto zozname až do svojej smrti v roku 1981); ctihodná vdova grófka z Radnoru; vojvoda z Buckclough; Ctihodný lord Guisborough; ctihodný lord St John z Bletsoe; Jeho Eminencia biskup Falklandských ostrovov; ctihodný biskup John D. M. McLean a ďalší.
V zahraničí vychádza veľké množstvo kníh o svetovom zákulisí, svetovom sprisahaní a svetovej elite. Takmer všetci autori takýchto kníh sa zhodujú v tom, že jadrom svetového zákulisia (elity) sú Anglosasi. A ich hlavným rozlišovacím znakom nie je ani miesto bydliska, ale náboženská príslušnosť. Všetci patria k rôznym vetvám protestantizmu a vyznávajú ideológiu britského izraelizmu. Nositeľmi tejto ideológie a dokonca fanatikmi britského izraelizmu boli Benjamin Disraeli (britský premiér v rokoch 1868 a 1874 – 1880), Cecil Rhodes (diamantový magnát, ktorý stál za založením spoločnosti De Beers), lord Alfred Milner a ďalší. Zbožne verili v nadradenosť Anglosasov a ostatné národy považovali prinajlepšom za zaostalé alebo dokonca za spoločenstvá podľudí, takmer za zvieratá. Z toho pramenila úplná istota, že moc na Zemi bola Všemohúcim daná im, potomkom Izraela. A ostatní majú slúžiť “Bohom vyvoleným” Anglosasom, byť ich otrokmi. Tí, ktorí nechcú byť otrokmi, by mali byť nemilosrdne zabití, pretože sú podľudské, humanoidné zvieratá.
Anglosasi teda nahradili Boha rasou alebo krvou. Ako napísala bádateľka Hannah Arendtová, Benjamin Disraeli, ktorý bol pokrstený Žid, si v dospelosti zrazu spomenul, že je viac Semita ako Angličan. A všetci “Semiti” boli podľa neho hodní titulu “Aristokrati od prírody”. Disraeli, ako píše Arendtová, bol “prvým ideológom, ktorý sa odvážil nahradiť slovo ‘Boh’ slovom ‘krv'”. “Rasa je všetko a jej základom je krv”, “Všetko je rasa, iná pravda neexistuje”. “Rasová otázka je kľúčom k svetovým dejinám” – to boli kľúčové body britského premiéra. Na ostrovoch hmlistého Albionu však podľa Disraeliho názoru nemajú Židia a Anglosasi čo deliť. Mali by spoločne plniť svoje historické poslanie, t. j. dosiahnuť svetovládu.
Prečo nie je čo rozdeľovať? – Pretože Židia sú potomkami dvoch kmeňov vyhnaných z Judey (južného kráľovstva) a Anglosasi sú potomkami ostatných desiatich kmeňov (tých, ktorí boli vyhnaní zo severného kráľovstva nazývaného Izrael). Londýnske City, okolie najväčších britských a medzinárodných bánk, je živým symbolom tejto jednoty potomkov dvanástich kmeňov Izraela (toho, ktorý sa pôvodne volal Jakub a bol synom Izáka a vnukom Abraháma). Mnohí moderní Anglosasi zdieľajú Disraeliho názor, a preto sa domnievajú, že je správnejšie používať termín ” anglo-židovský svet” namiesto termínu “anglosaský svet”.
Britský izraelizmus je čistá rasistická ideológia, na ktorej základoch bolo postavené britské impérium. Na základe tejto anglosaskej ideológie rasizmu by sa potom zrodil britský fašizmus (dokonca sa objavil skôr ako jeho talianska a nemecká verzia). A potom bude britská ideológia rasizmu zasadená do Nemecka a nadobudne podobu národného socializmu Tretej ríše (kde sa úloha nadľudí prisudzuje tzv. árijcom). Pomerne kompaktný opis histórie a podstaty britského izraelizmu je uvedený v nasledujúcom zdroji: William H. Brackney. Historický slovník radikálneho kresťanstva.
V dvadsiatom storočí sa v Anglicku, ako aj v iných krajinách Britského spoločenstva národov naďalej vydávalo veľké množstvo kníh na tému britského izraelizmu. V tejto oblasti bol mimoriadne plodný Alexander James Ferris. Uvediem niektoré z jeho najvýznamnejších diel: Armagedon je za dverami (1933); Britsko-izraelské učenie o “znameniach blížiaceho sa konca veku” (1933); Prečo sú Briti Izrael: deväť presvedčivých faktov dokazujúcich, že Anglosasi predstavujú dom Izraela z Písma (1934); Britsko-izraelské učenie týkajúce sa Veľkej pyramídy v Gize (1934); Večný Dávidov trón (1935); Veľká pyramída: jednoduché vysvetlenie božského posolstva o veľkej pyramíde anglosaskej rase, 1935; Korunovácia a Dávidov trón, 1940; Veľká Británia a USA prezentované ako Izrael. Veľká Británia a USA odhalené ako Izrael. Nový poriadok, 1941. Keď Rusko napadne Palestínu (1945); Palestína pre Židov alebo Arabov? 1946.
Mnohé z toho, čo má tento fanatický zástanca britského izraelizmu na mysli, je zrejmé už zo samotných názvov jeho kníh. Vychvaľuje britskú kráľovskú rodinu ako dedičov kráľa Dávida. Hovorí o izraelských koreňoch Britov, ktoré z nich robia “Bohom vyvolený národ”. S odvolaním sa na Apokalypsu je presvedčený o blížiacom sa zániku tohto “hriešneho” sveta; a po tomto zániku bude nasledovať tisícročie vlády britskej koruny. Nakoniec uzatvára, že “Boží vyvolení” neobývajú len ostrovy Hmlistého AlbIonu. Nachádzajú sa aj v iných krajinách Britského spoločenstva národov. A obzvlášť početní sú v Novom svete.
Približne pred 400 rokmi sa v Novom Anglicku usadilo 30 000 charizmatických puritánov, aby tu založili teokratickú spoločnosť. Puritáni, baptisti, metodisti a ďalší nábožensky založení britskí kolonisti nemilosrdne vyvražďovali miestnych Indiánov. Aktívna kolonizácia Nového sveta Britmi pokračovala viac ako dve storočia. Samozrejme, boli medzi nimi kolonisti nielen z ostrovov Hmlistého Albionu, ale aj z kontinentálnej Európy – Francúzska, Holandska, Švajčiarska, Nemecka, Belgicka a ďalších. No napriek tomu chrbticu amerického štátu tvorili charizmatickí rodáci z Británie (Anglicko, Wales, Škótsko, Írsko). Práve ich protestantizmus s príchuťou britského izraelizmu sa stal dominantnou ideológiou v Novom svete. Bez zohľadnenia tohto ideologického a náboženského základu Ameriky je ťažké pochopiť zahraničnú politiku USA v novoveku a najmä v súčasnosti a tiež pochopiť neviditeľnú spoločnú črtu USA a Veľkej Británie, ktorá tvorí jednotný anglosaský svet, ktorý sa snaží podmaniť si zvyšok ľudstva.
Valentin Katasonov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
