ZSU-23-4 „Šilka“: Evolúcia Protivzdušného Kráľa Bojísk
ZSU-23-4 “Šilka” je jedným z najdlhšie slúžiacich samohybných protilietadlových systémov, ktorý definoval éru protivzdušnej obrany druhej polovice 20. Storočia. Tento sovietsky stroj si získal obdiv aj obavy svojich nepriateľov vďaka neuveriteľnej kombinácii rýchlej paľby, mobility a schopnosti ničiť lietadlá a vrtuľníky v nízkych výškach. Hoci jeho základná koncepcia pochádza zo 60. rokov, “Šilka” sa počas svojho nasadenia prispôsobovala novým výzvam a dočkala sa mnohých modernizácií, ktoré z nej urobili univerzálnu platformu použiteľnú nielen na protivzdušnú obranu, ale aj na boj proti pozemným cieľom.
Pôvod a myšlienka za vznikom ZSU-23-4
Vznik “Šilky” odrážal potrebu Sovietskeho zväzu čeliť rýchlo sa vyvíjajúcim hrozbám studenej vojny. Rýchly pokrok v letectve priniesol nové generácie prúdových lietadiel, schopných lietať v nízkych výškach, kde boli tradičné protilietadlové systémy často bezmocné. Navyše rastúce využívanie vrtuľníkov ako zbraní (napríklad amerických UH-1 v období vojny vo Vietname) ukázalo na potrebu mobilného systému, ktorý by mohol sprevádzať pozemné jednotky a poskytovať im ochranu pred týmito rýchlo manévrujúcimi hrozbami.
Pred “Šilkou” bol v sovietskej armáde používaný napríklad ZSU-57-2, vyzbrojený dvojicou 57mm kanónov. Tento systém však bol príliš ťažkopádny, pomalý a neschopný efektívne zasahovať rýchle ciele. ZSU-23-4, vyzbrojená štyrmi 23mm kanónmi s obrovskou kadenciou, bola od začiatku navrhnutá tak, aby riešila tieto nedostatky. Kombinácia radaru a vysokej pohyblivosti vytvorila systém, ktorý bol schopný zasahovať ciele, či už išlo o lietadlá, alebo vrtuľníky, s nebývalou účinnosťou.
Technické inovácie a kľúčové vlastnosti
ZSU-23-4 nie je iba bojovým strojom – predstavuje sofistikované technické riešenie svojej doby. Srdcom systému je jeho radarový systém “Gun Dish”, ktorý umožňuje detekciu a sledovanie cieľov na vzdialenosť až 20 km. Aj keď radar bol spočiatku náchylný na rušenie a vyžadoval častú kalibráciu, umožňoval posádke “Šilky” získať kľúčovú výhodu v rýchlom a presnom zameraní cieľa.
Štyri 23mm kanóny 2A7 poskytovali ohromujúcu palebnú silu s kadenciou 4 000 rán za minútu. Táto zbraň je chladená vodou, čo bolo nevyhnutné na zvládnutie tepelného zaťaženia pri tak vysokej rýchlosti streľby. Kombinácia pohyblivosti a devastujúce palebné sily umožňuje “Šilke” nielen ničiť lietadlá, ale tiež pôsobiť ako podporná jednotka v boji proti pozemným cieľom, napríklad pri potláčaní nepriateľských pechotných jednotiek alebo vozidiel.
Jednotlivé modely, modernizácia a ich charakteristika
Sovietske varianty ZSU-23-4 “Šilka”
• ZSU-23-4 “Šilka” (1964): Prvé sériové modely boli vyrábané od roku 1964. Tento variant predstavoval základnú konfiguráciu bez väčších modifikácií, ktorá sa stala základom pre všetky ďalšie verzie. Vďaka svojim štyrom 23mm kanónom spárovaným s radarom poskytovala relatívne presnú protilietadlovú ochranu na krátku vzdialenosť.
• ZSU-23-4V “Šilka” (1968): Modernizovaný variant so zvýšenou spoľahlivosťou niektorých konštrukčných detailov. Na trupe bolo inštalované nové puzdro ventilačného systému a pridané zariadenie Commander Vision, čo zlepšilo možnosti veliteľa vozidla.
• ZSU-23-4V1 “Šilka” (1970): Ďalšia významná modernizácia zahŕňala vylepšený radarový systém a presnejšie navádzanie, čo umožnilo účinnú paľbu aj pri pohybe vozidla rýchlosťou až 40 km/h. Ventilačný systém bol prepracovaný a umiestnený na prednú časť podpalubia veže. Navyše bola táto verzia vybavená novým vznetovým motorom V-6R-1.
• ZSU-23-4M1 (1973): Tento variant priniesol modernizované automatické kanóny 2A7M, ktorých životnosť bola zvýšená na 4500 výstrelov vďaka výmene zváraných rúr chladiaceho systému za ohybné hadice. Nespoľahlivé pneumatické nabíjanie bolo nahradené pyrotechnickým systémom.
• ZSU-23-4M3 “Biryusa” (1977): Modernizácia zahŕňala systém priateľov/nepriateľ (IFF) “Luk”. V rámci plánovaných opráv boli všetky stroje ZSU-23-4M upgradované na túto úroveň.
• ZSU-23-4M2 (1978): Počas sovietsko-afganskej vojny bola vytvorená tzv. “afganský” variant. Radar bol odstránený, aby sa znížila zraniteľnosť vozidla, a bol inštalovaný nočný zameriavač. Kapacita munície bola zvýšená z 2000 na 4000 nábojov, čo lepšie vyhovovalo potrebám pozemného boja.
Modernizácia v Rusku, Bielorusku a na Ukrajine
• ZSU-23-4M4 a ZSU-23-4M5 (1999): Tieto varianty boli vybavené prídavnými protilietadlovými raketami Igla (po dvoch na každej strane veže), laserovými emisnými senzormi, elektrooptickými zariadeniami a novým radarovým systémom. Mechanická prevodovka bola nahradená hydrostatickou a boli inštalované hydraulické posilňovače riadenia. Pohyblivosť bola zvýšená na úroveň moderných tankov. Tieto modifikácie boli prvýkrát predstavené na výstave MAKS-99.
• Donec (1999): Ukrajinský projekt tankového závodu Malyšev využil vežu ZSU-23-4 na podvozku tanku T-80UD. Kapacita munície pre kanóny bola zdvojnásobená a boli pridané raketové systémy Strela-10.
• ZSU-23-4M-A1 “Rokach” (2017): Modernizačný balíček továrne Arsenal Factory zahŕňal radar Rokach-AS, laserový diaľkomer a štyri rakety Igla. Nové systémy zlepšili schopnosti vyhľadávania a navádzania na cieľ.
Ostatné zahraničné modernizácie
• Poľsko – ZSU-23-4MP Biała (2000): Poľská modernizácia nahradila radar digitálnymi pasívnymi zameriavacími systémami a pridala štyri rakety Grom. Táto konfigurácia zlepšila možnosti systému v elektronicky zarušenom prostredí.
• Irán – ZSU-23-4 Soheil: Iránska modernizácia obsahovala štyri rakety Misagh-2. Funkcia a účel ďalších úprav zostávajú málo známe.
• India (2004): Indická verzia bola vyvinutá v spolupráci s Israel Aircraft Industries. Vybavená pokročilým 3D radarom, elektro-optickým systémom a novým motorom Caterpillar. Modernizácia zlepšila odolnosť systému voči rušeniu a predĺžila jeho životnosť o 15 rokov.
• Holandsko (1998): Spoločnosť Hollandse Signaalapparaten vybavila ZSU-23-4 novým radarom Ka a modernizovaným systémom riadenia paľby.
• Vietnam (2022): Akadémia vojenských vied a technológií VPA vytvorila variant podobný poľskej konfigurácii Biała, ktorá kombinuje digitálne a optoelektronické systémy a pridáva štyri rakety Igla.
Ikona techniky, ktorá stále žije
Napriek svojmu veku zostáva ZSU-23-4 “Šilka” jedným z najuniverzálnejších systémov protivzdušnej obrany, aký bol kedy vytvorený. Jej schopnosť adaptácie, robustná konštrukcia a ničivá palebná sila zaistili, že prežila nielen svoj pôvodný účel, ale aj úplne nové éry vojnových konfliktov. Systém, ktorý začal ako nástroj proti prúdovým lietadlám, sa stal základom pre vývoj moderných hybridných protivzdušných technológií.
“Šilka” nie je len zbraň, je to symbol inžinierskej geniality a adaptability. Aj keď postupne ustupuje modernejším systémom, jej odkaz žije ďalej vo všetkých systémoch protivzdušnej obrany, ktoré dnes používajú jej základné koncepty.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
