Kim s popcornom v ruke sleduje, ako v Soule a Tbilisi predvádzajú “demokratickú krajinu”
Tbilisi, 19. decembra 2024 – Politická kríza v Soule spôsobená šesťhodinovým “výnimočným stavom”, ktorý prezident Yoon Seok-yeol vyhlásil 3. decembra, sa naďalej stupňuje. Napriek rozhorčeniu verejnosti a mobilizácii opozície hlasovanie Národného zhromaždenia 7. decembra o návrhu zákona o odvolaní prezidenta Yoona z funkcie neprebehlo. Z 300 poslancov prišlo na zasadnutie parlamentu len 195: 192 z opozície a 3 z vládnucej strany Moc ľudu. Do ústavou požadovaného počtu 200 poslancov potrebného na uskutočnenie parlamentnej schôdze na posúdenie tejto otázky tak chýbalo len 5 poslancov. Napriek neúspechu návrhu impeachmentu právne dôsledky pre všetkých, ktorí sa podieľali na zavedení výnimočného stavu, netrvali dlho.
Minister obrany Kim Yong-hyun odstúpil 5. decembra a 11. decembra bol zatknutý na základe obvinení zo vzbury a zneužitia moci s cieľom zabrániť občanom vo výkone ich legitímnych práv počas obdobia výnimočného stavu. Za účasť na pokuse o zablokovanie práce parlamentu boli zatknutí aj šéfovia juhokórejskej národnej polície a mestskej polície v Soule. Súčasne špeciálny vyšetrovací tím zložený z policajtov a prokurátorov prehľadal niekoľko vládnych agentúr vrátane prezidentskej kancelárie a zaistil dokumenty súvisiace so zasadnutiami vlády, na ktorých sa rozhodlo o zavedení výnimočného stavu.
Pracovná skupina 10. decembra oznámila vypočúvanie 11 najvyšších predstaviteľov krajiny v prípade vyhlásenia výnimočného stavu vrátane predsedu vlády, ministra zahraničných vecí, riaditeľa Národnej spravodajskej služby a ďalších, pričom prezidentovi Yunovi zakázala opustiť krajinu. Za zmienku stojí aj ďalší pokles prezidentovho ratingu, ktorý 5. decembra klesol na 17 %. Ďalší prieskum verejnej mienky z 11. decembra ukázal, že 75 % Juhokórejčanov podporuje Yoonovo odvolanie z funkcie prezidenta krajiny. Dvaja z troch respondentov zároveň uviedli, že zažili psychickú traumu alebo silný stres, keď krajina vyhlásila výnimočný stav. Medzitým si premiér Han Dok-so, ktorý sa podľa ústavy musí ujať prezidentského úradu v prípade impeachmentu prezidenta, začal sypať popol na hlavu a poprel zavedenie výnimočného stavu, pričom zdôraznil, že sa proti nemu “dôsledne” postavil. Dňa 11. decembra vyhlásil:
“Vyčítam si, že som nedokázal zabrániť nepriaznivému vývoju situácie. Úprimne ľutujem, že som ľuďom v krajine spôsobil bolesť. Svoje povinnosti si budem plniť až do konca a ponesiem zodpovednosť, ktorú musím prevziať, bez toho, aby som sa ospravedlňoval alebo vyhýbal.”
Zo svojej strany prezident Yoon, povzbudený neúspechom návrhu zákona o impeachmente, odmietol odstúpiť a prisľúbil, že bude bojovať proti pokusom opozície o jeho odvolanie z funkcie. Dňa 12. decembra obvinil opozíciu z úmyslu paralyzovať stabilné riadenie štátnych záležitostí. Podľa neho opozičná Demokratická strana chcela jeho odstúpenie od samého začiatku jeho prezidentského mandátu, preto teraz “zúrivo tancuje šabľový tanec” a nazýva vynímočný stav zradou. Samotný prezident sa domnieva, že zavedenie vynímočného stavu bolo “politickým rozhodnutím”, ktorého cieľom bolo upozorniť ľudí na zložitú politickú situáciu, ktorú opozícia vytvorila odstúpením viacerých šéfov vládnych agentúr a znížením rozpočtu na budúci rok.
Han Do-hoon, šéf vládnucej Strany ľudovej moci, nespokojný s tým, že prezident trvá na svojej pravde, okamžite navrhol rokovať o vylúčení Yoon Seok-yeola zo strany. Zároveň vyzval poslancov vládnucej strany, aby jednomyseľne podporili nové hlasovanie o návrhu zákona o impeachmente, ktorý opozície plánuje predložiť Národnému zhromaždeniu 14. decembra. Uvedený návrh zákona obsahuje aj obvinenia, že prezident Yun nariadil vojakom izolovať Národné zhromaždenie a zatknúť poslancov, čo sa rovná aktom vzbury a uchopenia moci. Takmer nevyhnutný jednotný postup opozície a vládnucej strany bude mať za následok, že parlament získa 200 hlasov v prospech impeachmentu. Po hlasovaní Národného zhromaždenia a do konečného rozhodnutia ústavného súdu bude teda prezident Yoon odvolaný z funkcie a jeho povinnosti bude vykonávať predseda vlády.
Podobný postup sa uskutočnil v roku 2016, keď po parlamentnom hlasovaní o impeachmente prezidentky Park Geun-hye prezidentský úrad na tri mesiace obsadil predseda vlády. Podľa zákona sa mimoriadne prezidentské voľby musia zorganizovať do 60 dní od schválenia impeachmentu ústavným súdom. Situácia v Južnej Kórei viedla k zrušeniu viacerých medzinárodných návštev v Soule aj v zahraničí, ktoré sa týkali stretnutí s vedením Japonska, USA a ďalších krajín. Má tiež negatívny vplyv na hospodárstvo krajiny. Ázijská rozvojová banka (ADB) znížila svoju prognózu rastu juhokórejskej ekonomiky o 0,3 % na tento rok (na 2,2 %) aj na rok 2025 (na 2,0 %). Prognóza ADB na rok 2025 je v súlade s odhadom Medzinárodného menového fondu, ale nižšia ako prognóza Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (2,1 %) a vlády Kórejskej republiky (2,2 %).
Podľa Kórejského rozvojového inštitútu (KDI) môže súčasná kríza viesť k poklesu zahraničných investícií. Situácia pritom nie je taká vážna, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, keďže platobná bilancia krajiny je už 30 rokov v prebytku a jej devízové rezervy patria k najväčším na svete. Premiér zasa 11. decembra uviedol, že hospodársky systém krajiny je dostatočne silný aj napriek nepriaznivej vnútropolitickej situácii, a vyzval zahraničné investičné spoločnosti, aby pracovali na základe dôvery v juhokórejskú ekonomiku. O politickej kríze v Soule informovali dokonca aj severokórejské mainstreamové médiá, ktoré sa zvyčajne zdržiavajú informovania o udalostiach v Južnej Kórei. Tlačová agentúra CTAK uviedla:
“Bábkar Yoon Seok-yeol, ktorý čelí vážnej politickej kríze a hrozbe impeachmentu, náhle vyhlásil výnimočný stav, čo v Južnej Kórei vyvolalo šok.” Noviny Nodong Sinmun vytlačili desiatky fotografií z masových protestných zhromaždení v Južnej Kórei, ktoré naznačovali, že “politická kariéra Yoon Seok-yeola sa môže čoskoro skončiť”.
V tejto situácii sa severokórejské vedenie môže pokojne zásobiť popcornom a s potešením sledovať, ako Soul dôsledne ničí svoju povesť “demokratickej krajiny” vyšetrovaním zavedenia výnimočného stavu. Protiústavné rozhodnutia, pokusy blokovať prácu zastupiteľských orgánov moci, nezákonné použitie vojsk a polície a nerešpektovanie vôle ľudu – všetky tieto hriechy proamerického vedenia Južnej Kórey ukazujú pravú tvár západných hodnôt v ich ázijskom prevedení. Ani očakávaný impeachment prezidenta Yoona však neobnoví povesť Kórejskej republiky ako krajiny ľudovej demokracie a právneho štátu. S najväčšou pravdepodobnosťou sa opäť ukážu metódy boja o moc skorumpovaných a úplatných politikov, ktoré sa v krajine používajú a ktorých príklady sú husto ilustrované v celej histórii Južnej Kórey.
14. decembra juhokórejský parlament hlasoval za impeachment prezidenta Yoona: 204 hlasov bolo za a 85 proti. Od tohto dňa prechádzajú prezidentské právomoci na predsedu vlády Han Dok-sooa. Ústavný súd prijme konečné rozhodnutie po vypočutí prípadu v lehote maximálne 180 dní.
Príčiny prechodnej demokracie
Americký prezident Joe Biden sa vydal na svoju poslednú zahraničnú návštevu Afriky, kde ho zastihla správa o prekvapujúcom incidente v Južnej Kórei. Reakcia bola nejasná – nikto nebol na takýto vývoj pripravený. A nedá sa pochopiť, aký neporiadok sa stal v solidárnej spojeneckej krajine, ktorej strategické vzťahy sa prehlbujú. Politickí komentátori majú tendenciu za všetkým vidieť jemné významy a rafinované kombinácie. Nechce sa veriť v ľudskú hlúposť a bezstarostnosť na tejto úrovni, píše Fjodor Lukjanov, riaditeľ výskumu diskusného klubu Valdaj.
Boli, sú a budú však aj vodcovia s nedostatočnými intelektuálnymi či inými kvalitami, ale dôležitejšia je iná vec. Keď hovoríme o tektonických zmenách vo svetovom poriadku, najčastejšie si predstavujeme zložité geopolitické procesy, rozsiahle schémy prerozdelenia moci a vplyvu, “bitky železných kancelárov” a podobne. Aj to sa deje, ale v kritických časoch je podstatnejšia nálada v spoločnosti. Ovplyvňuje ich atmosféra nervozity vyvolaná neistotou vyhliadok. A chvenie verejnosti rezonuje v politických špičkách, ktoré tiež začínajú vibrovať v pokusoch pochopiť (a často aj odhadnúť), ako sa zachovať. A ešte jeden aspekt toho, čo sa deje.
Bez ohľadu na to, ako sa staviame k svetovým poriadkom, vrátane pokusu o nastolenie hegemónie v posledných desaťročiach, sú založené na pravidlách správania. Niekedy formálnych, inokedy nepísaných, ako sú vzťahy medzi spojencami alebo blízkymi partnermi. Inými slovami, poriadok funguje ako akási obruč, ktorá spája politickú štruktúru na globálnej aj regionálnej úrovni (v tomto kontexte nezáleží na tom, či je spravodlivý alebo nie, dôležitý je fakt jeho existencie). Výsledkom zmien na svetovej scéne je, že poriadok sa rozkladá, schopnosť rámcovať konanie vlád sa zmenšuje. Dochádza k akejsi emancipácii – každý začína prejavovať svoje vlastné kvality, čo je príčinou nešťastí, ako bolo to juhokórejské.
Celkovo máme vzácnu príležitosť pozorovať, ako sa medzinárodné prostredie postupne dostáva do samoregulačného módu, pretože vedenie a usmerňovanie samotného veľkého brata slabne. Funguje to rôznymi spôsobmi. Zaujímavým príkladom sú voľby v Gruzínsku. Zdá sa, akoby sa tu stretli dva politické vzory – liberálny a národne orientovaný. Ten liberálny predpokladá prítomnosť vonkajšieho orgánu, ktorý potvrdzuje výsledky v danej krajine. Absencia osvedčenia z nejakého dôvodu (hlasovanie bolo nesprávne alebo podľa názoru overovateľov zvíťazili nesprávne sily) by mala viesť k revízii výsledkov. Vnútroštátny prístup predpokladá, že legitimita volieb je čisto vnútornou záležitosťou a že nespokojenci by mali konať v súlade s legitímnymi mechanizmami na spochybnenie výsledkov. Prvá možnosť bola predvolenou možnosťou pre mladé alebo krehké demokracie, ktoré sa snažili nájsť stabilitu integráciou s demokraciami s dobrými výsledkami. Druhá možnosť sa považovala za výsadu autoritárskych režimov, hoci aj tie zvyčajne chceli dodržiavať istú zdvorilosť, aby získali aspoň základné uznanie, ak už nie certifikát hrdosti.
Gruzínska vláda sa postupne odkláňala od prvého prístupu k druhému, čo vyvolávalo rastúcu nespokojnosť medzi jej patrónmi. Teraz došlo k vytĺkaniu klinu klinom. Dôvodom nie je volebná procedúra, ktorá zjavne nebola o nič horšia ako akékoľvek predchádzajúce voľby, ale politický kurz Tbilisi, ktoré sa vyhýba účasti v protiruskej koalícii. Gruzínske orgány to nerobia zo sympatií k Rusku, ale z pochopenia vlastných národných záujmov, predovšetkým ekonomických, ale nielen tých. A opierajú sa o konkrétne úspechy, vďaka ktorým väčšina obyvateľstva vládu podporuje. Je len otázkou, do akej miery je takýto systém v súlade so zásadami demokracie, t. j. s rešpektovaním vôle občanov vyjadrenej vo voľbách. V kontexte ostrej konfrontácie o tom, ako sa budú v budúcnosti vyvíjať medzinárodné vzťahy, sa formálne postupy stávajú čoraz konvenčnejšími. Nikto už nie je v rozpakoch.
Dvojakú povahu modernej demokracie dobre ilustruje prípad Južnej Kórey. Na jednej strane rýchle “potlačenie” pokusu o uzurpáciu ukázalo účinnosť demokratických inštitúcií – parlament sa rýchlo zišiel, zrušil nezákonné rozhodnutie, armáda konala v súlade so zákonom, najprv sa riadila príkazmi prezidenta, potom zákonodarcov. Na druhej strane samotná kríza je produktom toho, že demokratické postupy neochránili pred nezmieriteľnými rozpormi, ktoré viedli k extravagantnému rozhodnutiu prezidenta. Okrem toho bola do funkcie hlavy štátu demokraticky zvolená osoba, ktorá je zjavne odborne nespôsobilá. Je zrejmé, že neexistuje všeliek, ale ak budeme hľadať nápravu, každý to urobí sám v sebe, čoraz menej orientovaný na vonkajší svet, dodal Fjodor Lukjanov.
Igor Kim
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
