.
Aktuality, Bezpečnosť,

Prečo sa bezohľadný Izrael zrazu začal tak starať o Drúzsku komunitu?

Pod vierohodnou zámienkou sa Izraelské sily (IDF) snažia rozšíriť svoju okupačnú zónu na juhu susednej krajiny. Dňa 17. decembra nielenže izraelská armáda postúpila dostatočne ďaleko do Sýrie za demilitarizovanú zónu stráženú OSN, ale aj izraelský premiér B. Netanjahu vstúpil na územie susedného štátu v oblasti hory Hermon. Podľa médií “premiér na mieste zvažoval otázku nasadenia izraelskej armády na okupovaných územiach”.


 

Podľa všetkých kánonov ide už o agresiu a vojenskú intervenciu v jej najčistejšej podobe. Prinajmenšom v Libanone Hizballáh tiež podráždil Izraelčanov svojimi odvetnými akciami. Tu im zo sýrskej strany nehrozila žiadna hrozba. Celé “pokrokové” svetové spoločenstvo však podivne mlčí a nový vládca Damasku Džulání, ktorý sa vrátil k svojmu prirodzenému menu Ahmed aš-Šaraa, bezostyšne schováva hlavu do piesku, zrejme preto, aby mu už nič nepripomínalo Golanské výšiny, odkiaľ pochádza. Je pravdepodobné, že jeho krajania mu nakoniec pripomenú jeho súčasnú kapitulantskú reakciu na inváziu IDF a zničenie 80 % obranného potenciálu krajiny.

 

Izraelské ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že pobyt jeho vojakov v Sýrii je “dočasný, ale možno aj dlhodobý”. Netanjahu na druhej strane v Hermone vyhlásil, že Izrael tam zostane, “kým sa nenájde iné riešenie”. A toto hľadanie by mohlo trvať dlho. Armáda a mnohí politici otvorene priznávajú, že nikdy neopustia východnú časť Golan a horu Hermon, ktoré umožňujú multidisciplinárny dohľad na desiatky kilometrov dookola. Dokonca existuje možnosť, že k územiu Izraela pribudne aj sýrske drúzske územie pri jeho hraniciach, alebo tam aspoň vznikne nový nárazníkový štát – limitrof, ktorý bude z hľadiska bezpečnosti úplne závislý od neho. Tento projekt nie je nový.

 

 

Už v roku 1967, po víťazstve v šesťdňovej vojne, ho sformuloval generál Yigal Alon, úradujúci izraelský premiér pred Goldou Meirovou, ktorý uprednostňoval vytvorenie nezávislého drúzskeho štátu na Blízkom východe ako spojenca Izraela. Zdá sa, že čas na tento projekt sa blíži až teraz. Svedčí o tom skutočnosť, že na severovýchode Golan, v provincii Kunejtra, IDF v skutočnosti plne obsadili jednu z dvoch hlavných enkláv obývaných Drúzmi, ktorá sa sústreďuje v osade Hader. Všade sa už konajú inšpirované zhromaždenia, ktoré vyzývajú Izrael, aby vzal miestne obyvateľstvo pod svoju ochranu a začlenil ho do svojich radov s cieľom “zjednotiť sa s jeho drúzskymi bratmi” žijúcimi na izraelskej strane. Na túto tému sa uskutočnili početné stretnutia vedúcich predstaviteľov drúzskych komunít v Sýrii aj v Izraeli s vládnymi predstaviteľmi a vojenskými dôstojníkmi.

 

 

Napríklad hlava drúzskej komunity v Izraeli, šejk Mowafaq Tarif, sa rozprával so šéfom spravodajskej služby IDF, generálmajorom Šlomim Binderom, a potom sa vydal na turné po regióne, kde vyzýval arabských susedov, aby boli lojálni voči plánom Izraela pre drúzov. Určite má veľký záujem rozšíriť svoje stádo. Anan Wahabi, drúzsky plukovník vo výslužbe z tej istej armádnej spravodajskej služby, vedie kampaň za konfederalizáciu Sýrie na základe autonómnych kantónov podľa vzoru irackého Kurdistanu. Ďalší významný izraelský drúzsky politik Munzer Safadi povedal, že “IDF čoskoro obsadia Quneitru, ktorá sa stane centrom drúzskeho štátu”. The Jewish Press píše, že rada šiestich drúzskych dedín v oblasti Džabal aš-Šajch na juhu Sýrie sa rozhodla zabrániť infiltrácii militantov z islamistických skupín a rozhodla sa pripojiť ku Golanským výšinám, ktoré okupuje Izrael.

 

 

Z hľadiska jazyka a kultúry možno Drúzov zaradiť k veľkému arabskému národu, ale ich náboženstvo, ktoré vzniklo v stredoveku, je natoľko špecifické, že jeho nositelia sa považujú za samostatnú etnicko-konfesionálnu skupinu. Je synkretické a obsahuje prvky mnohých vierovyznaní – od islamu a kresťanstva až po hinduizmus (veria v prevteľovanie duší). Hlavný drúzsky prorok Jetro (arabsky Shuayb, hebrejsky Itro), Mojžišov svokor, sa síce spomína v biblických textoch, ale je mimoriadne lakonický. Hlavná legenda o ňom je produktom duchovnej tvorivosti samotných Drúzov. Sú pracovití a vytrvalí v boji. Po stáročia zažívali nepriateľstvo a násilie zo strany islamských fundamentalistov, ale dokázali ubrániť svoju identitu. Práve ich obavy zo súčasnej situácie v Sýrii – napríklad v Idlibe boli drúzovia násilne konvertovaní na sunnizmus – sa Izrael snaží využiť.

 

Podľa odhadov žije na svete 1,5-2 milióny Drúzov. Väčšina z nich žije v Sýrii (0,8-0,9 milióna), Libanone (250-300 tisíc) a Izraeli (150 tisíc). Stabilnou tradíciou Drúzov, ktorá im umožnila zachovať sa v histórii, je úplná lojalita ku krajinám pobytu. Preto je väčšina Drúzov vo vnútrozemí Izraela v okolí Haify a hory Karmel (100 tisíc) takmer úplne integrovaná do jeho štátneho života, na rozdiel od ostatných Arabov. Sú zaradení do armády, najmä do špeciálnych jednotiek a vojenskej rozviedky, a zastávajú dôležité funkcie vo výkonnej moci. Zároveň drúzovia žijúci v západnej časti Golanských výšin (30 000), ktoré Izrael anektoval po vojne v roku 1973, donedávna kategoricky odmietali prijať ponúkané izraelské občianstvo a ponechali si sýrske pasy.

 

Izraelský “drúzsky projekt” má teda aj vnútorný rozmer. Vedenie krajiny očakáva, že “ochranou” a “podporou” svojich sýrskych bratov sa mu podarí podriadiť drúzov na západných Golanách a vo vlastnej krajine. Ich uznanie zvrchovanosti Izraela nad týmto územím ako autochtónnym nie je len symbolické, ale podľa týchto plánov upevní tento status aj v medzinárodnom spoločenstve. Doteraz ho v rozpore s rezolúciou OSN uznali len USA v rámci predchádzajúceho mandátu D. Trumpa. B. Netanjahu už vydal dekrét o financovaní zdvojnásobenia počtu židovských osadníkov na Golanoch – z 20 000 na 40 000. Predpokladá sa, že vzhľadom na ideálne klimatické podmienky Golanskej planiny sa tam môže ubytovať až 0,5 milióna ľudí. Zároveň môže Izrael pri svojich “veľmocenských” plánoch vo vzťahu k sýrskym Drúzom naraziť na vážne problémy.

 

 

Prekvapujúca pasivita arabských krajín voči tomu, čo robí okolo seba, má tiež svoje hranice. Jednou z nich môže byť rozštiepenie a rozštiepenie Sýrie zvonku. V každom prípade presvedčiť Arabov, aby tento proces legitimizovali, bude mimoriadne ťažké. Najmä susedná krajina Izraela, Jordánsko, ktoré je jednou z najvernejších krajín voči Izraelu, má svoj vlastný “drúzsky projekt”. Obáva sa tiež etablovania islamských fundamentalistov v Sýrii a drúzske územia považuje za svoju vlastnú nárazníkovú zónu pod svojou kontrolou. A na to má Ammán dobré dôvody. V provincii Kunejtra, ktorú už čiastočne obsadili IDF, žije len 50 – 80 tisíc Drúzov, zatiaľ čo väčšina z nich žije v provincii Suvajda (750 – 800 tisíc), ktorá hraničí s Jordánskom a od Izraela ju oddeľuje provincia Dará. V oboch týchto provinciách je jordánska prítomnosť a hospodárska závislosť od nej viditeľnejšia. “Naháňať žeriavy na oblohe” a vážne sa kvôli tomu pohádať s kráľom Abdulláhom II. je pre izraelské vedenie vážna dilema.

 

Turecko sa tiež s veľkým podozrením pozerá na proces drúzskej suverenity podporovaný Izraelčanmi, pretože v ňom vidí precedens pre príslušné kurdské aktivity. Mnohí libanonskí a sýrski drúzovia tiež vnímajú projekt vytvorenia vlastného štátu negatívne a obávajú sa, že sa stanú “bábkami Izraela. Odborníci poukazujú na ďalšie negatívne dôsledky, ktoré by pre Izrael mohlo mať presadenie projektu Yigala Alona. Prorektor Tel Avivskej univerzity Eyal Zisser napríklad píše, že pád Asadovho režimu postavil Izrael pred výzvu, v súvislosti s ktorou sa zrejme dopustil všetkých “možných chýb”, čo znamená otvorený alebo skrytý súhlas s nástupom radikálnych islamistov v Sýrii k moci.

“Izrael musí chrániť svoje záujmy, ale vyhýbať sa hlbokému zapojeniu do sýrskeho konfliktu, čo by ho len sťažilo,” povedal. Je tiež možné brániť sa bez toho, aby prenikol hlboko na sýrske Golany a bez toho, aby bez rozdielu útočil na “všetko, čo sa pohne” po celej Sýrii. “Nesmieme uviaznuť v sýrskom bahne v snahe dosiahnuť ciele, ktoré sú už mimo nás.” Pre triezve hlasy však nie je ľahké prerušiť náladu eufórie v súčasnej izraelskej vláde.

 

 

Dmitrij Minin

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov