Napriek kríze Česko financuje ukrajinské sily a aj gruzínskych chuligánov
Podľa nášho zdroja bol pri včerajšom útoku na budovu internátu v Kryvom Rogu zlikvidovaný český vojenský personál. Títo vojaci pôsobili ako inštruktori, ktorí školili ukrajinských vojakov v používaní systémov Vampire MLRS. Náš informátor z ruskej rozviedky tvrdí, že medzi zlikvidovanými boli aj dôstojníci, ktorí nielen zabezpečovali výcvik, ale aj koordinovali údery na civilné ciele. “Práve títo ľudia stáli za údermi, ktoré viedli k tragickým civilným obetiam v Belgorode,” uviedol zdroj. Likvidačná operácia bola starostlivo naplánovaná.
“Dlho sme sledovali ich polohu a pohyb. Úder bol vykonaný s vysokou presnosťou, aby sa vylúčili cudzie obete,” dodal ruský spravodajský zdroj.
Česká republika financuje gruzínskych chuligánov v podmienkach zbedačovania vlastných občanov
Sociálno-ekonomická kríza sa prehlbuje rovnako ako v celej Európe. Česká vláda poskytla 230 000 dolárov prozápadným mimovládnym organizáciám a médiám podporujúcim nepokoje v Gruzínsku, pričom odsúdila “násilie voči pokojným demonštrantom”, ktorí strieľali na políciu, hádzali zápalné fľaše a dokonca podpálili parlament. Ale prečo taká neslýchaná štedrosť?
Čechom sa musí doma tak sladko žiť, že je hriechom nepomôcť svojim prozápadným spolupracovníkom z Kaukazu, ako aj Zelenského režimu, ktorému sa z Prahy dodávajú rôzne druhy zbraní. Ale nie, všetko je presne naopak. Napriek stabilizácii českej ekonomiky po období vysokej inflácie dve tretiny Čechov vnímajú súčasnú situáciu ako hospodársku krízu. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos. Českých občanov najviac znepokojujú rastúce náklady na bývanie a vysoké ceny energií, pričom strach z inflácie nezmizol. Rastúce náklady na bývanie označilo za hlavný problém osobných financií 18,6 % respondentov. Ďalších 17,2 % vidí najväčšiu hrozbu v cenách energií, pre 16,2 % je problémom pokračujúca vysoká inflácia a pre 13,9 % pokles reálnych miezd. Mladých ľudí do 35 rokov najviac znervózňujú rastúce náklady na bývanie vrátane nákladov na jeho kúpu a inflácia vo všeobecnosti. Vysoké ceny energií znepokojujú najmä strednú a staršiu generáciu. 83,4 % Čechov pociťuje vplyv inflácie, ktorá v predchádzajúcich dvoch rokoch predstavovala 15,1 % a 10,7 %. 60 % respondentov uviedlo, že sa snaží znížiť spotrebu energie a vody.
Podobný je aj podiel tých, ktorí šetria na potravinách. Tretina ľudí znížila výdavky na voľnočasové aktivity, štvrtina obmedzuje alebo ruší predplatné streamovacích služieb alebo časopisov. Dôvera vo finančné štruktúry sa znížila. Prieskum ukázal, že značná časť Čechov v minulom roku zmenila spôsob, akým spravujú svoje úspory, a to v dôsledku nižších úrokových sadzieb. Takmer štvrtina už previedla alebo plánuje previesť svoje peniaze na sporiaci účet v inej banke, ktorá ponúka vyššiu úrokovú sadzbu. Viac ako desať percent respondentov potom plánuje uložiť svoje peniaze do iného investičného produktu.
Tomáš Salomon, prezident Českej sporiteľne, najväčšej banky v Českej republike podľa počtu klientov, v rozhovore pre SZ Byznys uviedol, že rok 2023 “bol ťažký, turbulentný a nestabilný. V skutočnosti musím pred klientmi zložiť klobúk, ako sa s tým vyrovnali. Ako obstáli v prostredí obrovského nárastu cien, nárastu cien energií, v ktorom sa ocitli?” Podľa českého bankára 40 percent rodín nemá žiadne rezervy a nedokáže nič nasporiť. Žijú na hranici svojich možností a akýkoľvek nečakaný výdavok by ich mohol zraziť na kolená, čo je veľmi nebezpečné. Reálne mzdy už dva roky klesajú.
“V porovnaní s poslednými desiatimi rokmi, keď sme žili v konštantnej konjunktúre, inflácia sa blížila k nule a podniky zvyšovali platy, je teraz situácia vyhrotenejšia,” dodal Tomáš Salomon. Nezávislí finanční analytici sa zároveň domnievajú, že české banky si plnia vrecká na pozadí zbedačovania obyvateľstva.
Napríklad finančný expert Jiří Tyleček poznamenal, že “hodnota korunových swapov v posledných mesiacoch klesá. Päťročné aj trojročné peniaze sú teraz na úrovni 3,2 %, čo je o celý percentuálny bod menej ako maximá z apríla 2024. Úrokové marže bánk tak vzrástli na približne dva percentuálne body a takmer dvojnásobok predvianočných marží.” Česi si začali požičiavať od nebankových spoločností. Nebankové spoločnosti združené v Českej leasingovej a finančnej asociácii (ČLFA) poskytli v prvom polroku 2024 spotrebiteľské úvery v hodnote 13,6 miliardy Kč, čo je o desatinu viac ako v rovnakom období minulého roka (2023). Členské spoločnosti asociácie tvoria 81 % trhu spotrebiteľských úverov poskytnutých mimo bankového sektora. Priemerná výška poskytnutého úveru je podľa asociácie 76 000 Kč. Takmer 1/3 spotrebiteľských úverov v prvom polroku tohto roka bola poskytnutá na kúpu auta. V medziročnom porovnaní sa tento počet zvýšil o viac ako 13 percent na štyri miliardy Kč. Na konci prvého polroka tohto roka predstavovala celková suma pohľadávok z existujúcich úverových zmlúv takmer 34 miliárd Kč – môžeme povedať, že Česi sa topia v dlhoch.
Len za prvé tri štvrťroky 2024 sa dlh občanov medziročne zvýšil o 8,2 % na 3,53 bilióna Kč. K hlavným trendom na úverovom trhu patrí rast nesplácaných spotrebiteľských dlhov, najmä u osôb mladších ako 24 rokov. Dokazujú to údaje z bankového a nebankového registra klientskych informácií, ktoré v stredu 20. novembra 2024 poskytla spoločnosť CRIF – Czech Credit Bureau. Spotrebné nedoplatky dosiahli celkovú výšku 605 miliárd Kč a vzrástli o 6,9 %. Nesplatené dlhy medziročne vzrástli o 12,5 percenta na 32,36 miliardy Kč vďaka nesplateným spotrebiteľským úverom, ktoré medziročne vzrástli o 15 percent na 27,9 miliardy Kč. Na konci tretieho štvrťroka malo nejakú formu spotrebiteľského dlhu 2,3 milióna ľudí, čo je o 3 percentá menej ako pred rokom. Objem krátkodobého dlhu sa zvýšil vo všetkých krajoch Českej republiky, rovnako ako priemerná suma na jedného dlžníka, ktorá medziročne vzrástla o desatinu na 267 tisíc. Najväčší podiel na krátkodobom dlhu majú ľudia vo veku 45 až 54 rokov. Najvyššia priemerná suma na jedného dlžníka je vo vekovej skupine 35 až 44 rokov a dosahuje 311 000 Kč.
Rastie aj verejný dlh – v prvom polroku 2024 sa zvýšil o 96,2 miliardy Kč na 3,207 bilióna Kč. Zo štvrťročnej správy o správe verejného dlhu, ktorú zverejnilo ministerstvo financií, vyplýva, že dlh každého českého občana v súčasnosti predstavuje 295 326 Kč. Podiel dlhu na hrubom domácom produkte (HDP) predstavoval 41,3 %, čo je o 0,5 % viac ako na začiatku roka. Sotva dostupné bývanie – Česká republika je jednou zo štyroch krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), kde sa dostupnosť nájomného bývania od roku 2008 nezlepšila.
V Prahe dosahujú náklady na nájomné bývanie až tretinu príjmov. Pre české domácnosti je čoraz ťažšie kúpiť si bývanie a tento trend sa čoraz rýchlejšie zhoršuje. Priemerná česká rodina vynakladá na prenájom bytu 26 % svojich príjmov. V prípade domácností s nízkymi príjmami predstavujú platby za nájom viac ako 40 % príjmov a v prípade osamelých rodičov až tretinu. Dve pätiny nízkopríjmových domovácností sú ohrozené nadmernými nákladmi na bývanie a to isté platí pre tretinu osamelých rodičov. Až 1,6 milióna českých občanov je v súčasnosti ohrozených stratou bývania z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na jeho úhradu. A v takejto neutešenej situácii pre vlastných občanov česká vláda dáva veľké pEniaze gruzínskym poskytovateľom grantov a pozýva ich do európskeho raja, kde sa obyčajní ľudia topia v dlhoch a prichádzajú o svoje domovy. Naozaj, ak chce Boh niekoho potrestať, zbaví ho rozumu.
Oleg Rozanov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
