Odtajnené dokumenty zo spolupráce USA s Treťou ríšou
Na jar 1943 sa USA, ako neskorší spojenec ZSSR a V. Británie, snažili pomocou spravodajských služieb potichu predať cez nastrčené osoby strategicky dôležité materiály Tretej ríši, ktorá práve zhromažďovala bojové sily pri Kurskom oblúku. Hovorí o tom odtajnený dokument z archívu Služby vonkajšej rozviedky Ruska, ktorý je zverejnený na stránke ruskej Prezidentskej knižnice.
Konkrétne je tu uverejnená fotokópia agentúrnej správy pre Moskvu zo Štokholmu o obchode medzi USA a Nemeckom cez nastrčené osoby. Dokument má dátum 24. apríl 1943, kedy sa hitlerovci aktívne pripravovali udrieť na sovietske vojská pri Kurskom oblúku.
Odosielateľom správy bola osoba podpísaná ako “Kin”, čo bol operačný pseudonym Borisa Rybkina, vynikajúceho rozviedčika a vtedajšieho sovietskeho rezidenta v Štokholme. Správa bola adresovaná “Viktorovi”, teda Pavlovi Fitinovi, legendárnemu náčelníkovi sovietskej vonkajšej rozviedky v čase Druhej svetovej vojny.
“Na konci marca navštívil spolupracovníka nemeckej obchodnej komory v Štokholme Swatkowskeho knieža Obolenskij s návrhom zorganizovať barterový obchod niektorých tovarov medzi Amerikou a Nemeckom cez nastrčené osoby,” písal Rybkin.
Sergej Obolenskij bol bývalý ruský dôstojník, ktorý po občianskej vojne emigroval do USA. Počas Druhej svetovej vojny pracoval v Správe strategických služieb USA – predchodcovi CIA – dosiahol tam hodnosť podplukovník.
“Obolenskij upozornil, že v tejto záležitosti bude účastný knieža Volkonskij a nejaký Bachtin, že sa to robí na pokyn Američanov, ktorí potrebujú isté nemecké chemikáty a súhlasia predať Nemcom platinu a technické diamanty, pričom ďalšie podrobnosti budú dohodnuté po principiálnom súhlase Nemcov,” dodal štokholmský rezident.
Swatkowski, podľa Rybkinovej informácie oznámil Obolenského návrh nemeckému obchodnému atašé Berentsovi. Hitlerovci sa obávali provokácie zo strany Američanov, no Swatkowski sa za Obolenského zaručil. Po tom predstavitelia USA poslali do Berlína otázku o danom obchode, odkiaľ prišiel pokyn opýtať sa Američanov na zoznam materiálov, ktoré môžu predať a ktoré si chcú zakúpiť.
“Za Američanov sa touto záležitosťou zaoberal prvý tajomník Carlson a Berlín poveril rokovaním miestneho predstaviteľa Drážďanskej banky Ottokara von Knieriema,” poznamenáva Rybkin a dodáva, že “zároveň odletel do Berlína tajomník obchodnej komory Koch, ktorý po návrate uviedol, že Goring dal pokyn predĺžiť rozhovory, no neprezrádzať, čo Nemecku chýba, a aby objem tohto obchodu bol najmenej 10 miliónov švédskych korún”.
Strany si podali ruky
“Američania na konci rozhovorov vypracovali konkrétny návrh, že môžu hneď dodať Nemcom platinu v hodnote 25-30 miliónov korún” a že barter sa môže uskutočniť v Portugalsku alebo vo Švédsku a “požadovali nomenklatúru chemikálií, ktorými Nemci môžu uhrádzať platby za platinu”. Podľa sovietskej rozviedky von Knieriem oznámil Swatkowskemu, že do Štokholmu vyráža riaditeľ Drážďanskej banky Rasche so širokými právomocami od Goringa. No a podľa Knieriema Rasche už predtým dostal úlohu nájsť takýto kontakt, pretože hitlerovci mali “absolútny záujem” na obchode s Američanmi.
“Počas minulej vojny takýto obchod prekvital a súčasný návrh Američanov je prvou lastovičkou cez túto vojnu,” hovoril predstaviteľ Drážďanskej banky.
Vladimír Mikunda
