Najnovší vývoj turbovrtuľových cvičných lietadiel – vyzývatelia a perspektívne typy
Slovensko, 31. decembra 2024 – V predchádzajúcich článkoch boli popísané tri typy turbovrtuľových cvičných a ľahkých bojových lietadiel, ktoré sú lídrami tohto segmentu trhu, brazílsky A-29, americký Texan II a švajčiarsky Pilatus 21. V tomto článku budú zmienené najmä typy, ktoré vyplynuli z národných projektov budovania obranného priemyslu a postupne sa presadzujú na medzinárodnom trhu.
1. KAI KT-1/KA-1 Woongbi
Juhokórejský stroj, ktorý už čiastočne narušil prevahu dominujúcich typov vyrába firma Korea Aerospace Industries od roku 1999. Vyvinutý bol s podporou agentúry ADD (Agency for Defence Development – Agentúra pre rozvoj obrany). Existuje viacero verzií, ktoré sa používajú na pilotný výcvik (KT), prípadne sú vyzbrojené ako ľahké útočné lietadlá (KA). Prípadné odlišnosti môžu byť spôsobené rozdielnymi požiadavkami exportných klientov aj pokračujúcim vývojom lietadla.
Stroj môže byť vybavený buď analógovou alebo “sklenenou” digitálnou konfiguráciou kokpitu. Niektoré varianty obsahujú dodatočnú avioniku a systémy, ako napríklad kokpit kompatibilný s okuliarmi na nočné videnie (NVG), head-up displej (HUD), multifunkčné displeje (MFD), GPS/inerciálny navigačný systém, počítač pre plánovanie letových misií, ovládacie prvky HOTAS (ovládacie prvky na páke ovládania plynu a knipli). Avioniku poskytujú rôzne zahraničné spoločnosti vrátane Elbit, Flight Vision a Thales. Ďalšie avionické vybavenie môže zahŕňať externé palivové nádrže, centrálne namontovaný infračervený (FLIR) senzor a laserový zameriavač.
Pre ľahké útočné misie môže lietadlo niesť rôzne typy zbraní, bômb a rakiet v závislosti od požiadaviek zákazníka na štyroch závesníkoch pod krídlami. Môžu byť použité dve externé palivové nádrže s objemom po 189 litrov, ktoré doplnia 551 litrov vnútorného paliva. Prázdna hmotnosť lietadla je 1910 kg a maximálna vzletová 3311kg. Poháňa ho turbovrtuľový motor PT-6A-62 s výkonom 708,4 kW, dosahuje maximálnu rýchlosť 644 km/h. Počet vyrobených kusov sa blíži k dvom stovkám. Najväčším klientom sú vzdušné sily Južnej Kórei, ktoré majú 85 KT-1 a 20 KA-1. Peru ma 10 KT-1 a KA-1 upravených podľa svojich požiadaviek. Indonézia 17 KT-1B so zjednodušenou avionikou, čiastočne na báze komerčných komponentov (COTS). Senegal má 4 kusy KA-1S. Najväčším exportným trhom sa stalo Turecko, kam Južná Kórea vyviezla 40 KT-1. Predtým, než sa Turecko vydalo vlastnou cestou vývoja turbovrtuľových a prúdových cvičných lietadiel.
KAI KT-1:
2. TAI Hürkuş
Ako bolo uvedené vyššie, turecké vzdušné sily objednali 40 KAI KT-1, z ktorých 39 naďalej používa (9.4.2021 sa turecký kopilot vystrelil a pilot pristál na vodu do Egejského mora so zachovaním integrity lietadla, ide o jednu zo štyroch dokumentovaných nehôd celosvetovo, z toho jeden juhokórejský stroj havaroval 26.12.22 pri pokuse prenasledovať údajné drony z KĽDR).
Potom sa Turecko rozhodlo vyvíjať vlastné lietadlá, drony a vrtuľníky, vrátane cvičných typov. Ide o turbovrtuľový TAI Hürkuş a prúdový TAI Hürjet. Predtým než sa vrátime k turbovrtuľovému typu, treba uviesť, že koncom decembra 2024 Španielsko a Turecko podpísali memorandum o porozumení, ktoré Španielsku umožní preskúmať možnosť zapojiť sa do vývoja a výroby prúdového Hürjetu a potenciálne tak revitalizovať svoj letecký obranný priemysel. Vývoj turbovrtuľového TAI Hürkuş začal v roku 2013. Od začiatku sa s ním počítalo ako s cvičným a ľahkým bojovým typom, ktorý mal mať možnosť integrovať vyvíjanú tureckú leteckú muníciu.
Lietadlo má motor PT-6A-68T s výkonom 1200 kW a maximálnu rýchlosť 574 km/h. Hmotnostné parametre stále nie sú známe, vie sa však, že hmotnosť výzbroje môže dosiahnuť 1500 kg. Ide kontajnery s 12,7 mm guľometmi alebo kanónmi kalibru 20mm. Výkonné turecké strely proti pozemným cieľom Roketsan UMTAS, prípadne laserom navádzané ľahké strely Roketsan Cirit kalibru 70 mm.
Letecké bomby kalibru 227 kg Mk 82, prípadne presne navádzané letecké bomby LGK 81 (na báze Mk81 113 kg), Tübitak SAGE HGK-3 (Mk 82), Tübitak SAGE KGK-82, ako aj škálu tureckej leteckej mikro munície vrátane TUBITAK-SAGE TOGAN, TUBITAK-SAGE BOZOK, ako aj mikro munície MAM-C (hmotnosť 6,5 kg dosah 8km), MAM-L (22 kg, 15km) a MAM-T (94 kg, 30 km z dronu, 60 km z ľahkého lietadla, vyše 80 km zo stíhačky).
Turecký dron AKINCI s kĺzavou leteckou bombou:
Turecko dokázalo vyrobiť aj exportovať určitý počet lietadiel TAI Hürkuş. Vzdušné sily si objednali 55 cvičných strojov TAI Hürkuş-B s pokročilou avionikou na výcvik pilotov F-16 a F-35. Turecké pozemné sily 24 strojov útočnej verzie TAI Hürkuş-C,. Vznikla verzia pre pobrežnú stráž s infračerveným senzorom ASELSAN FLIR. Vo vývoji je bezpilotná verzia útočného dronu TAI Hürkuş-C UAS. Export malého počtu lietadiel do Nigeru (B), Líbye a Čadu (C).
Budúci rok by mal byť hotový prototyp ľahšieho a technologicky vyspelejšieho stroja Hürkuş 2.
Zhodenie leteckých bômb Mk 81 kalibru 113 kg s navádzacími kitmi LGK 81 z TAI Hürkuş:
3. HAL HTT 40
India sa podobne ako Turecko rozhodla vyvíjať domáce cvičné aj bojové lietadlá a vrtuľníky. Objednaných bolo 70 kusov domácich turbovrtuľových lietadiel HAL HTT 40, ktoré by mali doplniť švajčiarske Pilatus PC-7. Tie boli zakúpené v roku 2012, ale odvtedy India začala viac podporovať domáci vývoj a výrobu zbraní a vojenského materiálu.
Lietadlo má hrubú hmotnosť 2800 kg a poháňa ho motor Honeywell TPE331-12TB. Jeho výkon 834 kW bol redukovaný na 708,4 kW, maximálna rýchlosť bude okolo 400 km/h, 450 km/h neprekročiteľná rýchlosť. Indické letectvo nemalo záujem o ozbrojenú verziu cvičného HTT40, firma HAL ju však vyvíja s ohľadom na prípadné exportné objednávky.
4. Calidus B250 a B350
Typ Calidus B250 je možné považovať za konkurenta doteraz uvedených typov, ale definuje sa ako ľahké útočné a protipovstalecké lietadlo (COIN). Typ Calidus B350 na súčasnom trhu nemá obdobu, znovu otvára kategóriu leteckej techniky, ktorá bola naposledy reprezentovaná americkým palubným útočným lietadlom Douglas A-1 Skyraider.
Oba stroje vyvíja aktuálne v Spojených arabských emirátoch konštruktér Joseph Kovács, ktorý predtým v Brazílii pracoval na type Embraer Tucano.
Calidus B-250 je dvojmiestne lietadlo s tandemovým usporiadaním sedadiel, rovnako ako všetky doteraz zmienené typy. Je skonštruované výlučne z uhlíkových vlákien, vďaka čomu je oveľa ľahšie ako jeho konkurenti. Má 7 závesníkov na umiestnenie zbraní ako aj EO/IR (elektrooptických a infračervených senzorov). Používa avionické systémy Pro Line Fusion II dodávané americkou spoločnosťou Rockwell Collins. Má jeden turbovrtuľový motor Pratt & Whitney Canada PT-6A-68 s výkonom 1200 kW. Maximálna rýchlosť je 557 km/h a nosnosť výzbroje 1800 kg. V konfigurácii výzbroje so 4 laserom navádzanými bombami, dvoma protilietadlovými strelami vzduch-vzduch a prídavnou palivovou nádržou má mať bojový rádius okolo 560 km.
Typ Calidus B-250 údajne objednali Spojené arabské emiráty v počte 24 kusov ale nie je známe ako sa táto objednávka plní:
Podstatne väčší ako B250 je Calidus B350 s maximálnou vzletovou hmotnosťou okolo 9 ton, niekoľkonásobnou oproti predchádzajúcim typom. Poháňa ho motor PW127 s výkonom 1900 kW. Výzbroj má byť umiestnená na minimálne 12 závesníkoch pod krídlom. Podvozok B-350 mala vyvinúť česká firma.
Niektoré stroje A-1 Skyraider sa zachovali v letuschopnom stave v súkromných zbierkach. Slúžili v kórejskej a vietnamskej vojne. Američania priznali vo Vietname bojové straty 256 lietadiel, z toho 5 zostrelili protilietadlové riadené strely, tri mali byť zostrelené vo vzdušnom boji a zvyšok padol za obeť protilietadlovým delostrelcom. Calidus B-350 je stroj porovnateľnej kategórie, je však určený pre operácie len z pozemných základní, nie lietadlových lodí..
5. AHRLAC alias Mwari
Zatiaľ nie je isté, či je podnikateľská klíma v Spojených arabských emirátoch vhodná pre realizáciu projektov obranného leteckého priemyslu, s istotou možno povedať, že tie juhoafrické sa dostávajú do problémov bez ohľadu na svoj potenciál. Týka sa to aj AHRLAC (Advanced High Performance Reconnaissance Light Aircraft – pokročilé vysokovýkonné prieskumné ľahké lietadlo). Okrem prieskumných úloh sa malo dať použiť aj ako protipovstalecké, resp. v afrických vojnách nahradiť oveľa ťažší ruský prúdový bitevný stroj Su-25. Prázdna hmotnosť lietadla AHRLAC je 2000 kg a maximálna vzletová 3800 kg. Poháňa ho motor PT6A-66 s výkonom 710kW v tlačnom usporiadaní. Maximálna rýchlosť je 504 km/h.
Lietadlo má palubnú zbraň, pomerne výkonný letecký kanón GI-2 kalibru 20×139 mm (rovnako ako kanón Rh202 na nemeckom bojovom vozidle pechoty Marder 1A3.) Na šiestich závesníkoch pod krídlom môže niesť výkonné juhoafrické protitankové strely Mokopa a letecké bomby kalibru 113 a 227 kg. Celý projekt sa dostal do finančných problémov a ledva sa ho podarilo zachrániť. Juhoafrická vláda nemala peniaze na tieto lietadlá, na to aby sa stala nosným klientom a zaradila ho do výzbroje v krajine pôvodu. V Juhoafrickej republike je teraz najmä vysoká nezamestnanosť na úrovni 33,7%, v prípade mladých ľudí až 60,8%, pritom to bol najvyspelejší africký štát, ktorý sa napríklad ako jediný dobrovoľne vzdal vlastných jadrových zbraní. Momentálne sa hovorí, že pár lietadiel AHRLAC sa podarilo predať do zahraničia, malo ísť o Demokratickú republiku Kongo, prípadne Mozambik.
Správa o kúpe štyroch lietadiel AHRLAC vzdušnými silami Demokratickej republiky Kongo:
6. L3Harris OA-1K Sky Warden
Netradičná kariérna zmena amerického práškovacie lietadla dostala teraz marketingový názov L3Harris OA-1K Sky Warden. Z ošetrovania amerických polí kultúrnych plodín bola časť turbovrtuľových strojov Air Tractor AT-802 prevedená na tajné operácie vo vojne proti drogám. Ich úlohou bolo rozptýliť herbicídy a znemožniť tým pestovanie koky. Drogové kartely sa bránili paľbou ručných zbraní a práškovacie lietadlá dostali pancier a balistické sklá kabíny pilota. Neskôr sa objavila snaha opätovať paľbu, ktorá na lietadlá smerovala zo zeme a lietadlá dostávali výzbroj. Tak sa dospelo až k ozbrojenej verzii AT-802U Sky Warden, ktorej existenciu potvrdila prvotná objednávka 6 kusov americkým veliteľstvom špeciálnych operácií (US SOCOM). Aktuálne je táto objednávka rozšírená na 75 strojov pod už zmieneným hrdým označením L3Harris OA-1K Sky Warden, ktoré je odkazom na A-1 Skyraider spomenutý v závere 4. časti článku. Lietadlo je poháňané motorom PT6A-67F s výkonom 1200 kW, maximálna rýchlosť je 394 km/h. Prázdna hmotnosť lietadla je 2951 kg a má osem závesníkov s kapacitou po 227 kg pod krídlom a dva s kapacitou 454 kg pod centroplánom. Hmotnosť výzbroje môže dosiahnuť 3629 kg. Nedostatkom lietadla je absencia katapultážnych sedačiek.
Plná operačná spôsobilosť lietadiel Sky Warden má byť dosiahnutá až v roku 2029, rozpočet programu je 3 miliardy USD.
7. Cessna 208 Caravan
Existujú ozbrojené verzie obľúbeného malého dopravného lietadla Cessna Caravan, ktoré lieta v oblastiach so slabou infraštruktúrou a preváža maximálne 13 pasažierov alebo náklad. Desiatky vzdušných síl po celom svete ho používajú na rovnaké úlohy, ale niektoré štáty získali vyzbrojené kusy, najmä s účinnými americkými strelami Hellfire. Išlo napríklad o Irak, Afganistan, Filipíny alebo Libanon. Názov ozbrojenej verzie bol AC-208 Combat Caravan, neskôr sa stroj zúčastnil súťaže US SOCOM Armed Overwatch ako MC-208 Guardian, kde prehral s vyššie uvedeným popísaným L3Harris OA-1K Sky Warden.
Výhodou Caravanu je prepravná kapacita a veľké rozšírenie vo svete, za 40 rokov vzniklo vyše 3000 exemplárov. Článok by bez nich nebol úplný. Verzia MC-208 Guardian navrhovaná US SOCOM má motor PT6A-140 s výkonom 637 kW, maximálnu rýchlosť okolo 344 km/h. Je určená pre dvoch členov posádky a 9 pasažierov, prípadne prieskumné misie ISR, presné letecké údery, vzdušnú mobilitu a evakuáciu. Podobne ako pri OA- 1KSky Warden chýba možnosť katapultáže ale dá sa skočiť na padáku. Lietadlo má štyri závesníky pre strely Hellfire, Hydra 70 alebo APKWS.
Libanonské AC-208 Combat Caravan:
8. Ťažkosti Ruska nevyriešil nemecký motor
Rusko sa predtým rozhodlo, že nebude mať vlastné turbovrtuľové cvičné lietadlo a uprednostnilo pre základný pilotný výcvik Jak-152. Išlo o veľmi úspornú alternatívu od firmy PAO Jakovlev poháňanú nemeckým 12-valcovým štvortaktným dieselovým motorom RED Aircraft A03 s výkonom 370 kW. Spoločnosť založil Vladimír Raichlin pôvodom z Ruska, späť sa už jeho motory nedostali. Ich dodávka kvôli sankciám nebola možná a objednávka až 150 cvičných strojov nemohla byť vyplnená. Začiatkom roka 2024 sa objavili správy o tom, že to bude potrebné riešiť adaptáciou motora VK-650V, ktorý bol určený pre vrtuľníky KA-226T a Ansat, ktorý má maximálny výkon 550 kW, pracovný v bežných letových režimoch 478 kW.
Jak-152 s pôvodným motorom:
Alternatívou môže byť iný výrobok ruského leteckého priemyslu od firmy UZGA, ktorá navrhovala turbovrtuľový stroj UTS-800 s ruským turbovrtuľovým motorom VK-800SM, ktorý bol tiež vyvinutý touto firmou. Cvičný UTS-800 mal mať prázdnu hmotnosť len 1706 kg a maximálnu vzletovú 2560 kg, dolet 1800 km a maximálnu rýchlosť 460 km/h. Náklady na letovú hodinu nemali presiahnuť 25 000 rubľov (227€).
Prvý let absolvoval UTS-800 s americkým motorom General Electric H80-100:
Každopádne, Rusko je bez moderných lietadiel aspoň pre základný pilotný výcvik, v situácii, keď Ukrajina útočí kamikadze dronmi na báze ľahkých športových lietadiel. Až po dopísaní tohto článku dňa 29.12.2024 popoludní sa spracovala správa agentúry TASS, že firma UZGA dodala ruskému ministerstvu obrany prvé dva sériové stroje UTS-800. Prevzal ju aj portál Военное обозрение.
9. Historické a opustené projekty
Poľsko v rokoch 1992-2002 vyrábalo cvičné lietadlá PZL-130 Orlik s využitím kanadských a čs. turbovrtuľových motorov, stroj mohol niesť na vonkajších závesníkoch až 700 kg záťaže. Vzniklo vyše 50 strojov.
Srbsko vyvinulo lietadlo UTVA Kobac, ktoré malo mať motor PT-6A-62 s výkonom 857 kW redukovaným na 708 kW a maximálnou rýchlosťou 555 km/h. Výzbroj malo niesť na štyroch závesníkoch pod krídlom, išlo najmä o neriadené rakety a bomby a streleckú výzbroj v podobe guľometov alebo kanónov kalibru do 20 mm. Srbsko projekt nedotiahlo ani do fázy prvého vzletu prototypu.
Perspektívny stroj A-67 firmy US Aircraft vznikol v USA, piloti sedeli vedľa seba a stroj mal značnú vytrvalosť vo vzduchu a maximálnu rýchlosť až 687 km/h s motorom PT6A-68/3 s výkonom 930 kW. Vznikol jeden prototyp, ktorý skončil v múzeu.
Existujú aj ľahšie typy cvičných lietadiel s piestovým aj turbovrtuľovým pohonom, ktoré sú určené len na výcvik pilotov ako rakúsky DART-750.
Pre Slovensko, ak by bolo nevyhnutné riešiť barter za samohybné húfnice pripadajú do úvahy olietané brazílske stroje A-29B, prípadne modernizované na štandard portugalských A-29N. Veď bizjety už máme a to je hlavné. Ďalšia obmena dopravného letectva len po 7-10 rokoch od dodania Spartanov a L-410 je trápnosť a pitomosť, s odporným závanom zhnitých karafiátov.
MK
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
