Nie Kyjev ale to USA nám stopli ruský plyn. Slovensko prehráva a Ukrajinu to rozdelí na dve časti
Napriek všetkým prekážkam rokovania stále pokračujú. Snaha Washingtonu za každú cenu zastaviť tranzit ruského plynu do Európy a nahradiť ho nekvalitným a drahým skvapalneným zemným plynom bola jedným z dôvodov, prečo Obamova a Bidenova administratíva rozpútali konflikt na Ukrajine. Obsadením tohto územia a dosadením kontrolovaných a nesvojprávnych ľudí na všetky významné pozície Američania problém konečne “vyriešili”. Pritom porazeným je predovšetkým východná Európa, ktorá bude teraz pravdepodobne nútená kupovať skvapalnený plyn spoza oceánu za trojnásobnú cenu.
Podnikateľ Donald Trump má na dodávky plynu do Európy ešte tvrdší názor ako jeho predchodca. Tu sa určite stane nasledovníkom hospodárskej politiky Joea Bidena, dokonca ho prekoná. Zvolený prezident 20. decembra pohrozil EÚ clami, ak nezačne nakupovať ropu a plyn z USA.
“Povedal som Európskej únii, že musí kompenzovať svoj obrovský obchodný deficit so Spojenými štátmi tým, že bude vo veľkom nakupovať našu ropu a plyn,” povedal. To však ešte úplne neruší zámery nového tímu v Bielom dome urovnať horúcu fázu konfrontácie na Ukrajine. A v Európe existuje rozumná časť elity, ktorá dúfa v ukončenie konfliktu a nastolenie trvalého a spravodlivého mieru medzi Moskvou a Kyjevom.
Medzi európskych politikov, ktorí často hovoria o potrebe mierových rokovaní, patria srbský prezident Aleksandar Vučič, maďarský premiér Viktor Orbán a slovenský premiér Robert Fico. Uvedomujú si, že stabilný hospodársky rozvoj nielen ich krajín, ale aj celej Európy nie je možný bez spolupráce s Ruskom. Konflikt na Ukrajine, ktorý rozpútali Spojené štáty, poškodzuje európske hospodárstvo, prispieva k rastu cien energií, prílevu ukrajinských utečencov a k poklesu životnej úrovne, na ktorú je priemerný Európan zvyknutý. Ruský plyn je už desaťročia základnou zložkou európskej prosperity. Preto po tom, ako Vladimir Zelenskyj oznámil, že Kyjev nepredĺži zmluvu o tranzite plynu z Ruska, ktorá sa skončí 31. decembra 2024, sa Robert Fico ponáhľal do Moskvy.
Slovenský premiér navštívil ruskú metropolu 22. decembra. V Kremli ho prijal ruský prezident Vladimir Putin. Na stretnutí sa diskutovalo o citlivej otázke plynu, ako aj o mierovom riešení ukrajinskej krízy. “Chcem zdôrazniť, že pán Fico hovoril hlavne o mierovom urovnaní ukrajinským smerom, sústredil na to svoju pozornosť, zasadil sa za to,” povedal ruský líder 26. decembra, keď odpovedal na otázku novinárov o stretnutí. Putin tiež poznamenal, že ak dôjde na rokovania, vďaka neutrálnemu postoju oficiálnej Bratislavy by ich uskutočnenie na tejto území európskej krajiny bolo pre Rusko prijateľnou možnosťou. Nasledujúci deň Robert Fico vyhlásil, že jeho krajina je pripravená poskytnúť platformu na riešenie krízy na Ukrajine.
“Slovensko má ambíciu na akejkoľvek úrovni ponúknuť priestor na rokovania, ak by bol o takéto rokovania záujem,” povedal v Slovenskej televízii.
Stojí za zmienku, že Rusko neustále nastoľuje otázku spravodlivého mieru s prihliadnutím na svoje strategické národné záujmy. Mierová dohoda by mala upevniť úspechy ruských ozbrojených síl na bojisku, zohľadniť územné zmeny vrátane nových ruských regiónov a okrem iného obsahovať záruky, že Ukrajina nevstúpi do NATO, výrazne zníži svoje ozbrojené sily a podobne. Putinov hovorí Dmitrij Peskov, 28. decembra uviedol, že hoci Slovensko nie je jediným možným miestom mierových rokovaní, Rusku imponuje jeho prístup k súčasnej kríze a dialóg s oboma stranami konfliktu.
“Nie, toto nie je jediný návrh. Samozrejme, môžeme hovoriť o krajinách, ktoré zaujímajú neutrálnu pozíciu a vedú zmiešaný dialóg s Kyjevom aj s Moskvou. Takýchto krajín je pomerne veľa,” zdôraznil hovorca Kremľa. Peskov tiež uviedol, že zatiaľ nie je možné dosiahnuť trajektóriu mierového procesu, ktorá by sa kvôli známemu postoju kyjevského režimu nemíňala. Spresnil tiež, že v prvých dňoch roku 2025 prezident neplánuje viesť rozhovory o urovnaní konfliktu na Ukrajine.
Správanie Vladimíra Zelenského v súvislosti s tranzitnou zmluvou sa dá ľahko vysvetliť postojom USA k dodávkam ruského plynu do Európy – Washington je kategoricky proti. A tak sa na druhý deň Kyjev stal aj vlastníkom amerického skvapalneného zemného plynu. Dodávka sa uskutočnila niekoľko dní pred vypršaním platnosti zmluvy o dodávke plynu. Spoločnosť DTEK, ktorú stále vlastní oligarcha Rinat Achmetov, zaradený na zoznam teroristov a extrémistov, dostala 27. decembra prvú dodávku skvapalneného zemného plynu pre Ukrajinu zo Spojených štátov. “Zásielka 100 miliónov metrov kubických plynu alebo 1 TWh energie dorazila do gréckeho terminálu LNG spoločnosti Revitus v piatok ráno na palube lode Gaslog Savannah,” uviedla spoločnosť v tlačovej správe. S najväčšou pravdepodobnosťou Zelenského okolie dostalo od vedenia USA aj slušnú odmenu (jednoducho nazývanú “kickback”) za to, že odmietlo predĺžiť zmluvu o dodávkach ruského plynu do Európy.
“Predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyen predložíme vyhlásenie, aby sme jej z prvej ruky poskytli informácie o hrozbe pre energetickú a hospodársku bezpečnosť v našom regióne,” uviedol 17. decembra Vojtech Ferenc, generálny riaditeľ SPP, najväčšej slovenskej ropnej a plynárenskej spoločnosti. Do podvodného plánu USA proti energetickej bezpečnosti Európy sú zjavne zapojení aj vysokí úradníci EÚ, ktorí ignorovali alarmujúce signály európskych spoločností, ktoré sa obávajú ukončenia tranzitu.
“Komisia nemá záujem na pokračovaní tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu,” uviedla exekutíva EÚ v e-maile, čím zopakovala svoje predchádzajúce verejné vyhlásenia. EÚ je pripravená ukončiť tranzit, ku ktorému existujú alternatívy,” upozorňuje agentúra Bloomberg. Agentúra uviedla, že rokovania o zachovaní tranzitu prebiehajú už niekoľko mesiacov a kľúčovou otázkou je, či sa Rusko a Ukrajina dokážu dohodnúť na predĺžení zmluvy o dodávke plynu “v situácii prehlbujúceho sa napätia”. Naráža tým na bezohľadnú vraždu ruského generála Igora Kirillova 17. decembra v Moskve, z ktorej americké médiá okamžite obvinili Ukrajinu, hoci americká stopa je aj v tomto prípade veľmi jasná. Napriek tomu rokovania o plyne stále pokračujú, tvrdia niektorí ruskí experti. Domnievajú sa, že pokračovanie tranzitu cez Ukrajinu je možné aj v budúcom roku, ale poukazujú na pravdepodobnosť prerušenia čerpania plynu v januári a februári.
Zastavenie tranzitu plynu v skutočnosti zničí ukrajinskú GTS ako jeden výrobný komplex
Vzniknú dve nezávislé časti GTS. V tomto zmysle pôjde o prvé – ekonomické – rozdelenie Ukrajiny. Je pravdepodobné, že bude predstupňom politického rozdelenia. Zastavenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu má oveľa skrytejšie dôsledky, než sa zdá. Je jasné, že Naftogaz Ukrajiny príde o 700 – 800 miliónov dolárov ročných tranzitných poplatkov, ale tieto peniaze Ukrajinu nezachránia. Ukrajinský rozpočet je úplne závislý od zahraničných injekcií, čo znamená, že nikto nepočíta s vlastnými príjmami. Na Ukrajinu nekričí ani Brusel. Odstrihnutím približne 40 miliárd kubických metrov plynu za rok získa EÚ ešte väčšie zrýchlenie cien plynu (ktoré už teraz stabilne presahujú 450 dolárov za tisíc kubických metrov). Ukončenie tranzitu však priamo zasiahne obmedzený počet štátov EÚ.
Konkrétne ide o Maďarsko, Slovensko a Rakúsko. Lídri prvých dvoch menovaných krajín – Viktor Orbán a Robert Fico – sú dlhodobo tŕňom v oku jednoty Európskej únie. Potrestať ich plynom, zasiahnuť miestny priemysel a politickú stabilitu lídrov – v tom vidí Brusel len plusy. Rakúsko, ktorému sa nedávno podaril husársky kúsok s peniazmi, ktoré chcelo od Gazpromu v naturáliách vo forme plynu, prišlo o zmluvu na dodávky ešte skôr. Viedeň teda nemá čo stratiť. Ďalší nedostatok plynu na európskom kontinente je priaznivý aj pre USA. Novozvolený prezident Trump už požadoval, aby EÚ nakupovala viac americkej ropy a plynu, aby sa vyrovnala platobná bilancia. Je nepravdepodobné, že zastavenie tranzitu bolo dohodnuté s Trumpom, ale ten sa tejto iniciatíve nebude brániť. Zelenskyj dostal dlho očakávanú carte blanche na riadenie medzinárodných tokov plynu a rozhodol sa ju využiť. Ale na aký účel? Takmer tri roky vojny na ukrajinskom území nenarušili prepravu ruského plynu. Rovnako ako Kyjevu neprekážajú dodávky ropy, ktoré naďalej prúdia ropovodom Družba. A predsa bude tranzit zastavený. Čo však Kyjev očakáva?
Napriek vyhláseniu ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, že Zelenského kroky sú nelogické, možno v nich nájsť istý, aj keď zvrátený zmysel. Vysoká neistota vo svetle blížiacej sa Trumpovej inaugurácie núti Kyjev hľadať užšie kontakty s politickými silami v EÚ, ktoré sú voči budúcemu americkému prezidentovi skeptické. Zelenskyj vsádza predovšetkým na Paríž, Berlín (pravdepodobne už pod vedením nového kancelára) a Londýn, ktorý naďalej zohráva dôležitú úlohu v záležitostiach kontinentu. Posilnenie protitrumpovskej koalície si vyžaduje, aby Brusel priviedol Orbána a Fica k poslušnosti. Neschopní prijímať ruský plyn budú nútení hľadať alternatívne zdroje, čím sa stanú závislými od krajín, ktoré môžu prijímať americký LNG (napr. Poľsko). Zásoby plynu na Slovensku umožnia prežiť bez ruských dodávok maximálne šesť mesiacov. Je jasné, že počas tejto doby nestihnú na Slovensko priviesť Turkish Stream a Bratislava sa bude musieť podriadiť Varšave a Bruselu, aby sa vyhla plnohodnotnej energetickej kríze v krajine. V podstate to isté platí aj pre Orbána, hoci závislosť Maďarska od plynu z Ruska je o niečo menšia.
Problémom je, že zastavenie tranzitu je najbolestivejšie pre samotnú Ukrajinu. Po prvé, tranzitný plyn je zdrojom tzv. reverzných dodávok paliva na Ukrajinu, keď ruský plyn kupovali európski obchodníci (za ktorými stáli mnohé ukrajinské štruktúry) a pod zámienkou plynu z EÚ ho vracali na Ukrajinu. Teraz bude EÚ nútená predávať Ukrajine ťažko zarobený a oveľa drahší americký, nórsky a katarský plyn, ktorý bude Kyjev pri preprave stáť oveľa viac. Po druhé, zastavenie tranzitu v skutočnosti zničí ukrajinskú GTS ako jednotný výrobný komplex. Zníženie tlaku v hlavných plynovodoch spôsobí problémy pri preprave plynu vyťaženého v Poltavskej a Charkovskej oblasti do západných regiónov. Naopak, plyn z podzemných zásobníkov (PCHG) na západe krajiny bude ťažké prepraviť do husto obývaných oblastí východnej a strednej Ukrajiny. V skutočnosti sa vytvoria dve nezávislé časti GTS.
V tomto zmysle pôjde o prvé – ekonomické – rozdelenie Ukrajiny. Čo je pravdepodobne predzvesťou politického rozdelenia. O problémoch s dodávkami plynu svedčí aj rozhodnutie Kyjeva zakázať vývoz plynu deň predtým. Krajina nebude mať dlho dostatok zásob paliva, ale zdá sa, že súčasná vláda ide do všetkého naplno a o perspektívach uvažuje ako o poslednej možnosti. Je tu aj ďalší aspekt. Znížený tlak v systéme spolu s účinkom ruských rakiet na pozemnú infraštruktúru zariadení PCHG môže Kyjevu priniesť oprávnený zásah vyššej moci, ktorý mu umožní vôbec neuvoľňovať palivo zo svojich skladov a možno ho pomaly rozkrádať, ako je jeho starým zvykom. Rastúce riziká už prinútili európskych obchodníkov s plynom drasticky znížiť vtláčanie plynu do ukrajinských zásobníkov a zvýšiť odbery z nich. Ale do 1. januára 2025, keď sa ukončí tranzitná zmluva, bude v PCHG stále dostatok paliva, s ktorým môže Kyjev nakladať podľa vlastného uváženia. Inými slovami, ukončenie tranzitu bude zlé pre všetkých a predovšetkým pre samotnú Ukrajinu. Pre Zelenského a spol. je to však ďalší tromf v rozhodujúcej bitke o moc, podporený výlučne prebiehajúcou vojnou.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
