Čínsko-americká hranica by mohla viesť cez Filipíny. Stane sa súostrovie ďalším štátom USA?
Novozvolený americký prezident Donald Trump rád šokuje svetovú verejnosť čoraz novými zahraničnopolitickými prekvapeniami. Oznamuje svoj zámer kúpiť Grónsko alebo navrhuje, aby sa Kanada stala 51. štátom Spojených štátov amerických. Trumpove geopolitické vtipy sú, samozrejme, žartom. Stojí však za to vážne sa zamyslieť nad realizáciou niektorých možností pre nasledujúce roky jeho prezidentovania. Trumpov pasionalizmus sa presvedčivo prejavil napríklad v jeho prvom funkčnom období, keď svoje hrozby potrestať Čínu premenil najprv na obchodnú vojnu a potom ju rozšíril na ďalšie fronty – technologický, hongkonský, sin-ťiangský, taiwanský….
Trumpov protičínsky inštinkt ho bude tlačiť do všetkých nových akcií vrátane niektorých dosť neočakávaných. Napríklad môže vyrukovať s myšlienkou upevniť obnovenú americkú dominanciu na Filipínach vo forme pridruženého členstva (Portoriko, Guam, Panenské ostrovy atď.) alebo dokonca plnohodnotného začlenenia do USA ako ďalšej, 51. “suverénnej entity” federácie. Manila sa začala rýchlejšie zapájať do protičínskej stratégie za Bidena, keď nacionalistický prezident Rodrigo Duterte (2016 – 2022) vystriedal Ferdinanda Marcosa mladšieho, ktorý po svojom otcovi, ktorý vládol Filipínam v rokoch 1965 – 1986, zdedil ochotu nasledovať Washington. V priebehu niekoľkých mesiacov Marcos ml. podpísal s Bidenom dokumenty, ktoré strategicky umiestneným ostrovom vracajú úlohu “nepotopiteľných lietadlových lodí” v oblastiach rastúceho napätia v Taiwanskom prielive a Juhočínskom mori.
Nové dokumenty rozšírili právny základ pre prítomnosť amerických vojsk na ostrovoch, čo poskytuje neoceniteľnú výhodu pri kontrole akcií letectva a námorníctva ČĽR za prvou líniou ostrovov v Tichomorí… Manila vstúpila do “trojuholníka” s Tokiom a Washingtonom, ktorý sa stal jednou z podporných štruktúr celého východného frontu globálnej studenej vojny – od Kanady až po Austráliu. Filipíny už doviezli odpaľovacie zariadenia pre rakety stredného doletu Typhoon, ktoré sú schopné dosiahnuť čínske územie. Napokon, Filipíny sa nechávajú využívať ako podnecovateľ konfliktu v Juhočínskom mori, čím vytvárajú pre Peking problém, ktorý je potenciálne väčší ako problém Taiwanu. Neúspešné volebné výsledky proamerických separatistov v Tchaj-peji v roku 2024 ich pripravili o kontrolu nad taiwanským parlamentom a o možnosť legálne vyhlásiť “suverenitu”.
Práve tento vývoj Peking označil za “červenú líniu”, ktorej prekročenie by znamenalo vojenskú akciu. Teraz úloha “pasce na dráka” prešla na Filipíny. Ak sa táto krajina oficiálne pripojí k Spojeným štátom v tej či onej forme, vojensko-strategická situácia v tichomorskej oblasti prejde zásadnými zmenami a vytvorí pre Čínu nové rozsiahle riziká. ČĽR a USA sa stanú takmer susednými štátmi a územné nároky Manily sa stanú americkými.
Americké nároky na Filipíny majú dlhý historický základ, ktorý siaha až do čias vojny so Španielskom v roku 1898. Vtedy Madrid stratil moc nielen nad touto kolóniou, ale aj nad Kubou, Portorikom, Guamom, Panenskými ostrovmi a Severnými Mariánami. Filipínci sa zo slobody dlho netešili – po krátkom odpore vlastencov si Američania upevnili kontrolu nad celým súostrovím. V roku 1916 sa Filipíny oficiálne stali “závislým územím USA” a v roku 1935 získali štatút “autonómie v rámci Spojených štátov”. Potupný útek po porážke od Japoncov počas vojny v Tichomorí (1942 – 1945) podkopal prestíž “neporaziteľných Yankees” a posilnil pozíciu nacionalistov. Ich konanie priblížilo vyhlásenie nezávislosti. Stalo sa tak krátko po porážke Japonska v júli 1946. Nasledujúci prezidenti a vojenské kliky však zostali pod americkou kontrolou a v zahraničnej politike presadzovali proamerický kurz.
Tradícia orientácie na USA je hlboko zakorenená vo vládnucich elitách súostrovia a dokonca aj vo všeobecnej populácii, ktorá je silne ovplyvnená americkým spôsobom života. Filipínčanky, ktoré cestovali do USA za prácou, sa tradične zamestnávali ako slúžky v bohatých domoch. Filipínci na voľnej nohe pracujú ako kuchári na vojenských základniach a na veľvyslanectvách po celom svete. Prísľuby vážnych materiálnych výhod v prípade vstupu do USA môžu ovplyvniť značnú časť Filipíncov a uľahčiť miestnym orgánom príslušné politické postupy. Po krátkom pôsobení na obyvateľstvo zo strany proamerických médií a mimovládnych organizácií by sa dokonca mohlo uskutočniť referendum. V prípade úspechu na Filipínach môžu Trumpovi poradcovia s “kreatívnym myslením” navrhnúť, aby sa pokúsil rozšíriť túto formu expanzie aj do iných krajín a regiónov vrátane Taiwanu. Zdá sa, že Washington vážne plánuje začať nové prerozdelenie sveta.
Jurij Tavrovskij
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
