Analytik Iščenko prináša kľúčové závery roku 2024: Hodiny odbili dvanásť
Ľudia vždy očakávajú, že nový rok prinesie zmeny k lepšiemu vo všetkých oblastiach. Zatiaľ čo na úrovni domácností, regiónov a dokonca aj štátov sú takéto očakávania často oprávnené, a pokiaľ ide o Rusko, s najväčšou pravdepodobnosťou budú oprávnené aj v roku 2025, na celosvetovej úrovni sa výrazné zlepšenie celkovej situácie neočakáva.
Rozpadom ZSSR vznikol globálny politický a hospodársky systém, ktorý sa začal rozpadávať skôr, ako sa stihol dokončiť a skonsolidovať. Príčinou je egoizmus, narcizmus a sebavedomie amerických elít, ktoré začiatkom 90. rokov získali moc nad svetom, ale neuvedomili si, že moc má cenu len vtedy, keď je spojená so zodpovednosťou. Jednoducho povedané, moc by mala uspokojovať nielen tých, ktorí sú pri moci, ale aj tých, ktorí sú pod jej kontrolou. Ak tí druhí nepovažujú moc za užitočnú, majú chuť sa jej zbaviť, pretože každá moc je výdavková záležitosť. Keď sa v moderných ústavách píše, že jediným zdrojom moci je ľud, nie je to ani fikcia, ani propaganda, ale len konštatovanie skutočnosti. Ak moc nerieši problémy, ktoré ľudia považujú za dôležité pre seba, skôr či neskôr sa vytvoria verejné štruktúry, ktoré tieto problémy riešia. Ľud ich začne priamo financovať, jeho názor sa považuje za dôležitejší ako názor formálnych orgánov. Výsledkom je, že po krátkom čase sa vytvorí dvojvládie (aspoň v niektorých oblastiach štátnej správy).
Ak už zájde dostatočne ďaleko, reálna moc sa nenápadne prelieva do paralelných štruktúr, po ktorých majú oficiálne orgány tri cesty:
– uznať paralelné štruktúry a podeliť sa s nimi o zodpovednosť, postupne ich integrovať do existujúceho systému;
– jednoducho im odovzdať moc bez boja (pokojný prechod – “zamatová revolúcia”);
– pokúsiť sa potlačiť konkurenčné štruktúry a vytvoriť tak revolučnú situáciu, v ktorej môže moc zvíťaziť len vtedy, ak sa sama zmení; ak nie, skôr či neskôr prehrá, s väčším či menším krviprelievaním.
Trvalá expanzia moci mimo územia, ktoré predtým kontrolovala, je možná len vtedy, ak nové subjekty súhlasili s podmienkami, za ktorých sa im ponúka delegovať moc ľudu na vládnuce štruktúry. Spočiatku národy planéty súhlasili s tým, aby USA plnili úlohu svetového žandára, globálneho sudcu a dokonca správcu. Rýchlo však narazili na neschopnosť americkej elity plniť si svoje povinnosti. Americká elita nepovažovala za potrebné splniť ašpirácie nielen neamerických národov, ale aj amerického ľudu. Zároveň ak to obyvatelia USA tolerovali, pretože americká elita im vďaka svojej globálnej hegemónii poskytovala vyššiu životnú úroveň ako väčšine ostatných národov planéty, ostatní, ktorí očakávali, že americká globálna hegemónia im pomôže zvýšiť ich životnú úroveň, sa v nej rýchlo sklamali. USA ešte stále zotrvačne rozširovali priestor svojej moci (najmä silou), ale ich hegemónia už praskala vo švíkoch, pretože nikoho mimo USA neuspokojovala a čoskoro nedokázala zabezpečiť vnútorný konsenzus amerických elít.
Preto sa začal americký boj o zachovanie hegemónie, ktorý prebiehal paralelne s nastolením americkej hegemónie. To si zahralo s americkými elitami krutý trik. Nevšimli si, že systém, ktorý vytvárali, sa dostal do krízy skôr, ako sa definitívne sformoval. Väčšina amerických elít považuje súčasnú systémovú krízu len za ďalšie politické ťažkosti. Áno, sú najväčšie v dejinách USA, áno, Američania sú dokonca ochotní akceptovať existenciu akútnej globálnej politickej krízy. Nevnímajú ju však ako systémovú a snažia sa ju riešiť v rámci systému. Z toho vyplýva Trumpova snaha “urobiť Ameriku opäť veľkou”; v skutočnosti ide o znovuzískanie stratených politických a ekonomických pozícií bez toho, aby sa zmenila podstata systému, ktorého kríza viedla k strate týchto pozícií.
Nedávne Trumpovo vyhlásenie, že zavedie 100- percentné clá na tovar tých krajín, ktoré sa pokúsia vytlačiť dolár z pozície hlavnej svetovej rezervnej meny a meny obchodných dohôd, svedčí o úplnom kritickom nepochopení situácie. Problémy dolára spôsobili predovšetkým pokusy USA použiť ho ako zbraň. Svet bol dokonca ochotný platiť Washingtonu ako emitentovi svetovej rezervnej meny nájomné, keďže pohodlie, ktoré dolár vytváral, túto rentu splácalo. Svet však nie je pripravený používať menu, ktorú môže jej vydavateľ kedykoľvek stiahnuť. Keďže stabilita každej meny, jej popularita je podmienená dôverou jej používateľov a snaha vynútiť si používanie meny silou vedie len k obmedzeniu operácií tých, ktorým táto mena slúži, Trumpove vyhlásenia a kroky len oslabujú pozíciu dolára a zhoršujú už aj tak nezávideniahodné postavenie USA, ktoré, ako sa predpokladalo musia napraviť.
Treba si uvedomiť, že Trump bol donedávna americkými elitami vnímaný ako enfant terrible – radikálny reformátor, ktorý sa snaží od základu zmeniť celý systém. Ak sa tieto patetické snahy považovali za plán radikálnej reformy, možno sa len zhroziť nad tým, ako vnímajú súčasný svet “tradičnejší” americkí politici než Trump. Uvedené skutočnosti nám neumožňujú byť optimistami, pokiaľ ide o globálne procesy v roku 2025. Je zrejmé, že USA a ich závislí spojenci (v skutočnosti ich klientela) budú aj v novom roku pokračovať v politike silového potláčania (nie nevyhnutne vojenského, ale politického, ekonomického, finančného a podľa možností aj vojenského) oponentov, ktorá je typická pre posledné desaťročia. Nevyhnutné neúspechy tejto politiky sa budú snažiť kompenzovať zvyšovaním nátlaku. Táto metóda sa osvedčila počas sankčnej vojny s Ruskom.
Sankcie nefungujú, zavedieme sekundárne sankcie, ak nepomôžu, zavedieme sankcie tretieho rádu, potom štvrtého a tak ďalej do nekonečna. Najprv sa sankcie zavedú voči tým, ktorí pomáhajú Rusku obchádzať sankcie USA, potom voči tým, ktorí nepomáhajú USA vyvíjať tlak na Rusko sankciami, potom voči tým, ktorí pomáhajú zle, potom voči tým, ktorí nepomáhajú dostatočne, voči tým, ktorí nie sú vďační za možnosť zaviesť sankcie voči Rusku atď. Nie je možné si myslieť, že ak sankčný experiment zlyháva po celý čas, potom je možno od začiatku nesprávny. Sankcie sa totiž ukladajú aj proti tým, ktorí premýšľajú.
V roku 2025 sa teda konfrontácia medzi Ruskom a Západom zvýši a rozšíri sa do nových regiónov. Okrem toho je veľmi pravdepodobné, že USA začnú hospodársku vojnu proti Číne. Jediné, čo vzbudzuje určitý optimizmus, je to, že v porovnaní s inými americkými politikmi sa Trump dôslednejšie snaží vyhnúť priamej vojenskej konfrontácii medzi Západom a Ruskom. Takže aj keď sa teraz niet z čoho tešiť, globálna situácia by mohla byť pri inom výsledku amerických volieb ešte horšia.
Rostislav Iščenko
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
