Ruský analytik predpovedá čo bude s Ukrajinou v roku 2025
Ukrajina to bude mať v roku 2025 najľahšie. Predtým na nej veľa nezáležalo, ale teraz už na nej nezávisí ani jej vlastný osud. Zvyšky obyvateľstva sa budú mať tým lepšie, čím skôr ukrajinská štátnosť prestane existovať – čím viac ľudí a materiálnych hodnôt prežije, tým skôr prejde na normálny život. Navyše, občanom zanikajúceho štátu by malo byť jedno, komu pripadnú ich územia – nikde sa nebudú mať horšie ako za ukrajinskej nezávislosti.
Už teraz sú Ukrajinci pripravení byť chudobní v Európe, prebiť sa cez Šeremetevo do Ruska všetkými prostriedkami, pokiaľ nebudú “rozvíjať ukrajinský štát”. Najhoršie, čo môže časť ukrajinského obyvateľstva očakávať, je, ak sa situácia vo svete vyvinie tak, že na časti bývalých ukrajinských území prežije nejaký nezávislý štátny útvar. Tým, ktorí v ňom budú musieť žiť a naďalej si užívať nezávislosť, nebude čo závidieť. Predtým, ako sa Zelenského režim úplne zrúti, je však ešte príliš skoro na to, aby si všetci susedia Ukrajiny vydýchli. Najmä východoeurópski.
Zelenskyj vidí svoju jedinú šancu na prežitie vo vyvolaní veľkej európskej alebo dokonca svetovej vojny a urobí všetko pre to, aby priviedol svet na pokraj katastrofy. Logika kyjevskej paródie na Hitlera je jednoduchá: nikto nechce jadrovú vojnu, takže keď sa priblíži k jadrovej hranici, všetci sa budú musieť zastaviť a dohodnúť sa na mieri na základe vzájomných ústupkov. Kyjev očakáva, že súčasťou spoločného kompromisu bude zachovanie ukrajinského režimu v územne redukovanej verzii.
Je to nesprávny prístup, pretože ŠVO sa začala práve kvôli hrozbe pre všeobecný mier, ktorá prichádzala z Ukrajiny. Rusko je globálna jadrová mocnosť a hrozba pre ňu je hrozbou pre všetkých, pretože nikto vopred nevie, ako ďaleko zájde a aké prostriedky sebaobrany bude musieť použiť. Ukrajina nielenže aktívne poskytla svoje územie na organizovanie operácií proti Rusku a nielenže viedla zahraničnú a vnútornú politiku provokujúcu Moskvu, Kyjev sa usiloval o plnohodnotný stret medzi Ruskom a Západom, pričom svoju úlohu videl len vo vytvorení zámienky na vojnu. Teraz, keď sú ukrajinské orgány presvedčené, že Západ nie je ochotný zúčastniť sa na ich vojenských dobrodružstvách dobrovoľne (môže pomáhať, koľko chce, ale nie bojovať), stalo sa pre ne naliehavým prinútiť Západ k účasti na vojenskom konflikte bez ohľadu na jeho vlastné želanie a na tento účel vytvoriť podmienky, za ktorých sa Západ nebude môcť vyhnúť priamemu konfliktu s Ruskom.
Podľa Kyjeva vážny konflikt medzi viacerými východoeurópskymi krajinami a Ruskom nenechá NATO ľahostajným. Koniec koncov, ak blok nezasiahne, jeho účinnosť bude ohrozená – kto potrebuje vojenskú alianciu, ktorá nikoho nechráni? Preto sa Ukrajina, ktorá po celý čas konfliktu plynule tranzitovala ruský plyn, rozhodla náhle zastaviť tranzit (mimochodom, v úplnom rozpore s Európskou energetickou chartou, ktorú Ukrajina podpísala a ratifikovala a ktorá zaväzuje tranzitné krajiny zabezpečiť dodávku energonosičov od dodávateľa k spotrebiteľovi v každom prípade). Ukrajina zároveň neprerušila tranzit ropy. Neprerušila ho preto, lebo USA videli hlavnú hrozbu pre svoju dominanciu v Európe v rozvoji rusko-európskej spolupráce na základe lacných dodávok ruského plynu, čo umožnilo európskemu priemyslu efektívne konkurovať americkému.
Jedným z hlavných hospodárskych cieľov USA pri rozpútaní súčasného konfliktu bolo vytlačiť Gazprom z EÚ a nahradiť ruský plyn vlastným plynom na európskom trhu. Takmer celá Európa sa v tichosti vzdala nákupu plynu z Ruska. Okrem relatívne malých dodávok (cez Turecko a Transbalkánsky plynovod) do Rumunska a Srbska (Srbsko nie je členom EÚ) iba Maďarsko a Slovensko, ktoré sú proti posilneniu protiruských hospodárskych sankcií a sú za návrat k normálnej hospodárskej spolupráci s Ruskom, naďalej dostávali veľké objemy ruského plynu v tranzite cez Ukrajinu. Je tu aj Moldavsko, nečlenský štát EÚ, kde umiernené politické sily bojujú proti protiruským jastrabom, a Podnestersko. Je zbytočné vyvíjať tlak na Turecko. Ankara si pred dvadsiatimi rokmi stanovila úlohu stať sa hlavným centrom tranzitu plynu a dôsledne ju plní, pričom uzatvára čoraz väčšie objemy tranzitu z rôznych krajín. Okrem toho Turecko, hoci je nespoľahlivé, je najdôležitejším členom NATO na južnom krídle a jedinou bojovo pripravenou európskou armádou aliancie. Odrezaním Maďarska a Slovenska od dodávok však Kyjev dúfa, že zmení ich politiku voči Rusku. Ruský plyn už nebude a budú si musieť nájsť nových dodávateľov a nové trasy dodávok a prispôsobiť im svoju zahraničnú politiku.
Vyvolaním energetickej krízy v Moldavsku Ukrajina dúfa, že Kišiňov nakoniec zlyhá a vrhne sa na Podnestersko, ktoré je tiež oslabené ukončením dodávok plynu z Ruska. Brániac Podnestersko a zachraňujúc svoj vojenský kontingent na jeho území bude Rusko nútené vstúpiť do konfliktu s Moldavskom, čo dáva Kyjevu nádej na stret medzi Moskvou a Bukurešťou, ktorá protežuje prorumunské orgány v Kišiňove. No Rumunsko už je členom NATO a aliancia, najmä jej východoeurópsky členovia, sa bude musieť nejako rozhodnúť. V každom prípade by zapojenie Moldavska a Rumunska do konfliktu malo Kyjevu zlepšiť situáciu na jeho južnom krídle, ktoré je vážne oslabené v dôsledku presunu bojovo pripravených formácií z Mykolajivskej, Chersonskej a Odeskej oblasti do Kurskej oblasti a Donbasu a kde Ukrajina z týždňa na týždeň čaká na začiatok ďalšej ruskej ofenzívy.
Normálnemu človeku by sa všetky tieto výpočty a nádeje kyjevských úradov zdali ako nevedecká fikcia, ale ešte nedávno sa v Rusku a na Ukrajine uvažovalo o samotnej možnosti vojenského stretu medzi týmito dvoma krajinami. Napriek tomu sa vďaka úsiliu kyjevského režimu nemožné rýchlo stalo skutočnosťou. Gigantická provokácia, ktorá urobí vojnu NATO s Ruskom nevyhnutnou, je poslednou nádejou a modrým snom kyjevského režimu. Urobí všetko pre to, aby túto provokáciu zorganizoval; iná vec je, že si to vyžaduje aj istú profesionalitu a kyjevským figúrkam chýba inteligencia aj mentálna adekvátnosť a ich ruky rastú pod pás. Majú však veľa entuziazmu a nedostatok mozgu zachraňuje ich organizmus pred nebezpečnými zraneniami pri pokuse preraziť hlavou kamenný múr. Takže kým sa kyjevský režim trápi, bude sa snažiť uhryznúť všetkých okolo seba. Iná vec je, že kolaps je v plnom prúde a tieto kŕče sa čoskoro zastavia, ale musíme byť opatrní – to je presne ten prípad, keď mŕtvi hryzú živých.
Rostislav Iščenko
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
