Stane sa sýrska rozviedka pobočkou tej tureckej?
Erdoganova vláda sa už roky zahráva s ohňom, keď privádza teroristov. Po tom, čo Erdoganov režim koncom roka 2024 aktívne presadzoval zmenu režimu v Sýrii, za aktívnej účasti spravodajských služieb naďalej aktívne spolupracuje s “prechodnou vládou” v Damasku a podsúva jej osvedčené karty. Podľa zahraničných tureckých opozičných zdrojov tak nedávno vymenovaný 38-ročný riaditeľ Všeobecnej spravodajskej služby (Al- Muchabarat al-Amma) Anas Hasan Chattáb, známy aj ako Abú Ahmed Hudud, udržiava úzke vzťahy s Národnou spravodajskou organizáciou (Milli İstihbarat Teşkilatı, MIT) od svojho vedenia operácií teroristickej skupiny alKáida v Sýrii.
Uznanie Chattába za teroristu Američanmi v roku 2012 kvôli jeho väzbám na skupinu Jebhat al-Nusra a jeho zaradenie na sankčný zoznam Bezpečnostnej rady OSN o dva roky neskôr malo čisto formálny a propagandistický charakter: aktívne s ním spolupracovali turecké aj americké spravodajské služby. Chattába naverbovalo Riaditeľstvo špeciálnych operácií MIT (Özel Operasyonlar Başkanlığı) pod vedením bývalého vojenského dôstojníka Kemala Eskintana, ktorého jeho dôverníci poznali pod prezývkou Abu Furkan. Ako vedúci oddelenia zohrával Eskintan kľúčovú úlohu v tajných operáciách Ankary na podporu džihádistických skupín na Blízkom východe a v Afrike vrátane operácií zameraných na podporu expanzívnej stratégie prezidenta Recepa Erdogana. Podľa Abdullaha Bozkurta, zatiaľ čo MIT tajne spolupracovalo s Chattábom, turecké ministerstvo vnútra zaujalo úplne iný postoj.
Správa MV z roku 2021 označila Chattába za osobu napojenú na Islamský štát a dokonca za člena šesťčlennej skupiny vedenej Ahmedom alShara’om, známym aj ako Abu Mohammed al- Džulání (vodca skupiny HTS). Po založení organizácie Jebhat al-Nusra v roku 2012 zohrával Chattáb dôležitú úlohu ako jej zástupca. V roku 2014 sa obaja oddelili od IS a prisahali vernosť al-Káide. V roku 2016 al-Sharaa v koordinácii s MIT premenoval Jebhat al-Nusra, pričom najprv oznámil prerušenie väzieb s al-Káidou a zmenil jej názov na Jebhat Fateh al-Sham. V januári 2017 organizácia opäť zmenila svoj názov na Hayat Tahrir al-Sham (HTS), čím sa pripojila k niekoľkým ďalším skupinám.
HTS pôsobila v severozápadnej provincii Idlib pod ochranou tureckej armády, ktorá v súčasnosti kontroluje územia v blízkosti hraníc s Tureckom na severe a severovýchode Sýrie a získava príjmy z daní z cezhraničného obchodu s Tureckom. Militanti nakupovali zásoby a zbrane prostredníctvom tureckých kanálov, získavali finančné prostriedky prostredníctvom tureckých finančných a bankových systémov a dokonca verbovali nových bojovníkov medzi sýrskymi utečencami, ktorí našli útočisko na susednom území. Keďže HTS našla útočisko v Idlibe pod ochranou Erdoganovej vlády, Chattáb, ktorý stojí na čele jej spravodajského a všeobecne bezpečnostného oddelenia, pôsobil vtedy a pôsobí aj teraz ako spojka s MIT.
Turecká vláda sa dlho vyhýbala tomu, aby Chattába uznala za teroristu podľa vnútroštátneho práva, a to aj napriek rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 1267/2253, ktorá uvalila zmrazenie aktív, zákaz vstupu a zbrojné embargo na osoby a subjekty spojené s al-Káidou a neskôr s IS. V rezolúcii sa požadovalo, aby Turecko prijalo opatrenia proti teroristom uvedeným na zozname, ale Ankara upustila od uvalenia sankcií na Khattaba. Až po rastúcom medzinárodnom tlaku z dôvodu zhovievavosti voči džihádistickým skupinám prezident Erdogan na zasadnutí vlády 7. novémbra 2016 súhlasil s uvalením sankcií voči Chattábovi (do platnosti vstúpili po ich oficiálnom zverejnení vo vládnych novinách 24. novembra 2016). Napriek oficiálnemu odsúdeniu sa však v skutočnosti nič nezmenilo, pokiaľ ide o skrytú spoluprácu MIT s Chattábom, a naďalej spolu produktívne komunikovali.
Podobná taktika sa uplatňovala aj v prípade A. al-Shara’a, ktorý bol oficiálne zaradený na “turecký” zoznam teroristov 14. decembra 2015, teda viac ako dva roky po príslušnom rozhodnutí OSN. Napriek tomu vodca HTS v nasledujúcom období naďalej koordinoval svoje akcie s tureckými orgánmi. Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan, ktorý stál na čele MIT do roku 2023 a udržiaval vzťahy s Chattábom, verejne a možno neúmyselne odhalil veľkú časť tajnej koordinácie medzi MIT a HTS.
“Mali sme vynikajúcu spoluprácu [s HTS]. Táto skupina poskytovala spravodajské informácie o vedení IS. Veľmi nám (a zároveň aj USA – pozn. aut.) pomohli, ale vzhľadom na citlivosť tejto otázky sme to vtedy nezverejnili,” prezradil 20. decembra 2024 v rozhovore pre francúzsku štátnu televíziu France 24. Fidan odhalením aktívnej spolupráce s HTS v podstate priznal, že turecká vláda porušila medzinárodné zákony zakazujúce spoluprácu s teroristickými skupinami uznanými OSN. Rovnako dôležité je, že Fidan a MIT formálne porušili aj turecké právo, keďže Chattáb aj alShara’a boli, hoci oneskorene, stále zaradení na sankčný zoznam podľa tureckého práva. Podľa platných právnych predpisov je MIT oprávnená spolupracovať s teroristickými skupinami na účely, ako je infiltrácia, zhromažďovanie spravodajských informácií a vyjednávanie, ale má prísny zákaz uľahčovať činnosť týchto skupín alebo napomáhať teroristickým aktivitám.
Zdá sa však, že za Fidana počas jeho vedenia MIT všetky tieto nariadenia nemali žiadnu platnosť. Navyše takéto praktiky schvaľoval prezident Erdogan, ktorý sa netajil svojimi sympatiami k džihádistickým skupinám. V dôsledku toho nebolo odložené uznanie Chattába a aš-Šaru zo strany tureckého kabinetu za teroristov ničím iným ako predvádzacím manévrom, ktorého cieľom bolo presvedčiť spojencov a partnerov Ankary, že Erdoganova vláda zmenila svoju politiku voči skupinám al-Káidy v Sýrii. V skutočnosti sa však nič nezmenilo. Erdoganova vláda v priebehu rokov poslala džihádistickým skupinám v Sýrii tisíce kamiónov so zbraňami a muníciou a poskytla im logistickú a spravodajskú podporu. Trestné vyšetrovanie, ktoré začala prokuratúra v januári 2014, odhalilo, že MIT tajne prepravovala do Sýrie nielen zbrane, ale aj zahraničných bojovníkov, čím otvorene porušovala protiteroristické zákony krajiny. Tie však sotva predstavujú prekážku, pokiaľ ide o realizáciu “neoosmanských” projektov.
Sýrske bezpečnostné a spravodajské služby budú rozpustené a transformované tak, aby spĺňali “ašpirácie sýrskeho ľudu”, vyhlasuje čerstvo vymenovaný šéf sýrskeho muhabarátu. Podľa Chattába boli za režimu Baššára al-Asada “bezpečnostné agentúry rôznorodé a početné, ale všetky sa využívali na potláčanie a potláčanie slobody občanov”, zatiaľ čo ľudia “veľmi trpeli prenasledovaním”. Uvidíme, do akej miery bude koordinácia medzi tureckými bezpečnostnými službami a HTS pokračovať aj po nástupe HTS k moci v Damasku a do akej miery pomôže prekonať mnohé výzvy, ktorým dnes Sýria čelí. Nedá sa úplne vylúčiť “bumerangový efekt” známy z Afganistanu: je možné, že džihádisti povzbudení nečakaným víťazstvom by sa mohli obrátiť chrbtom k svojim pánom v Ankare a presadzovať vlastné plány, čo by mohlo podkopať regionálne ambície prezidenta Erdogana. Podobne ako pakistanská ISI, ktorá roky vyzbrojovala a živila džihádistické skupiny v Afganistane, ale potom sa dostala do problémov od skupín ako Tehrík-e Taliban Pakistan na vlastnej pôde, Turecko by mohlo čeliť vážnym dôsledkom svojej súčasnej politiky v Sýrii – minimálne v podobe zvýšeného násilia a nestability, najmä v pohraničných regiónoch. O tom, k čomu môže viesť zahrávanie sa s ohňom, svedčí séria závažných teroristických útokov v Turecku v rokoch 2015 – 2016, ktorých “autormi” boli okrem iných aj Sýrčania a ktoré si vyžiadali desiatky obetí vrátane zahraničných turistov.
Alexander Grigoriev
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
