Američania strašia v roku 2025 rekordným počtom ozbrojených konfliktov
Známe medzinárodné publikácie a odborné centrá ako zvyčajne na začiatku roka zverejňujú svoje prognózy na tento rok. Tie sú pre rok 2025 dosť alarmujúce. Americká Rada pre zahraničné vzťahy (CFR), ktorá združuje najvýznamnejších predstaviteľov popredných “think tankov” v krajine, predpokladá akýsi rekord v ozbrojených konfliktoch.
“Myslitelia” z CFR označili približne 30 takýchto ohnísk po celej planéte, kde už prebieha vojna a násilné akcie sú vysoko alebo stredne pravdepodobné. Rekordné sa zohrieva nielen atmosféra Zeme, ale aj mozgy mnohých jej obyvateľov. Z tridsiatich posudzovaných nepredvídaných udalostí je dvadsaťosem hodnotených ako udalosti s vysokou až strednou pravdepodobnosťou výskytu v nasledujúcich dvanástich mesiacoch.
“Navyše osemnásť z nich bude mať silný alebo stredný vplyv na záujmy USA.”
Zoznam CFR nie je ani zďaleka úplný; vo svetle nedávnych Trumpových vyhlásení by sa doň mohli pridať napríklad Grónsko, Kanada a Panama. Ale aj bez toho analytici Rady konštatujú, že nadchádzajúci rok bude “najnebezpečnejší” v takmer 20 ročnej histórii ich prognóz. Pokiaľ ide o štatistiky, správa, ktorá tvrdí, že zohľadnila názory “stoviek odborníkov”, je skutočne blízka realite, ale pokiaľ ide o príčinné súvislosti niektorých konfliktov, vyvoláva vážne pochybnosti o svojej “objektivite” a “vedeckosti”, za ktoré sa vydáva.
V rebríčku pravdepodobných konfliktov americkí experti na prvé miesto zaradili zhoršenie bezpečnostnej situácie na Blízkom východe, za ktorým nasleduje vojna na Ukrajine a situácia okolo Taiwanu. V prvom prípade nekladú zodpovednosť na nikoho a tvrdia, že tak to jednoducho je. V tomto prípade je pre nich jednoducho ťažké akýmkoľvek spôsobom obviniť svojich rivalov v Moskve a Pekingu, ale sebavedomo obviňujú Rusko a Čínu z rozdúchavania ukrajinskej a taiwanskej krízy. A tak je to na celom svete. Samotná Amerika je všade len “za mier a pokrok”. Avšak aj mapa ilustrujúca túto správu ukazuje, že najnapätejšia situácia, ktorá sľubuje nešťastie pre celé ľudstvo, je v samotných Spojených štátoch, čo uznáva aj taká autoritatívna publikácia, akou je Foreign Affairs. Politická polarizácia spoločnosti, obrovský finančný dlh, rastúce zaostávanie v ekonomických pretekoch s Čínou, neschopnosť úradov vyrovnať sa s prírodnými katastrofami a k tomu sa pridáva faktor otvorených imperialistických ambícií nového prezidenta D. Trumpa, ktoré robia z USA, ako vyplýva z mapy prezentovanej CFR, hlavný zdroj destabilizácie celej medzinárodnej situácie. Z toho vyplýva záver, že eskalácia konfliktov vo svete prirodzene vyplýva najmä zo snahy Ameriky preniesť vnútorné problémy za svoje hranice a riešiť ich na úkor zvyšku ľudstva.
Dôležitým zdrojom deštruktívneho správania Washingtonu na svetovej scéne je aj udržiavanie jeho slabnúcej moci prostredníctvom starej techniky rozdeľuj a panuj. Netreba zabúdať, že “zranený americký lev” je stále veľmi silný a jeho kŕče môžu trvať dlho a priniesť veľa problémov krajinám, ktoré si neželá. Staroveký Rím “chradol” najmenej 200 rokov, kým sa jeho ríša definitívne zrútila, a hoci sa dejiny odvtedy výrazne zrýchlili, USA majú nepochybne istú rezervu “vytrvalosti”. Ak sa na regióny pozrieme objektívnejšie ako americkí experti, celkový obraz je trochu iný.
Pre Rusko bude, samozrejme, najdôležitejší vývoj situácie v zóne ŠVO. Západ vo všeobecnosti, a najmä USA, sa pravdepodobne úplne nevzdá podpory Zelenského a všeobecne protiruského kurzu Ukrajiny, ktorý je naďalej základom jej nešťastia. Únava z nelegitímneho muža na Bankovej ulici je však určite prítomná nielen v okolí nového amerického prezidenta, ale aj v Európe. Práve rozčarovanie z kyjevského režimu je do veľkej miery zodpovedné za bezprecedentný nárast popularity pravicových síl, ktoré tu kritizujú jeho pretrvávajúcu podporu. Už teraz je jasné, že do Trumpovej inaugurácie 20. januára sa žiadne riešenie ukrajinskej krízy nedosiahne. Jeho nedávna poznámka, že nájdenie takéhoto riešenia môže trvať až 6 mesiacov, koreluje s ohláseným zámerom Zelenského uchádzať sa o druhé prezidentské obdobie a usporiadať voľby 25. mája. Po tomto dátume sa pravdepodobne dosiahne nejaká dohoda. Veľa však závisí aj od priebehu jarnej vojenskej kampane, na ktorú sa podľa všetkého obe strany intenzívne pripravujú.
Situácia na Blízkom východe nie je do veľkej miery záležitosťou neznámych síl, ale ambícií Izraela. Povzbudený svojimi vojenskými víťazstvami v Libanone a Gaze, ako aj zmenou režimu v Sýrii, môže ďalej stupňovať nepriateľstvo voči svojim susedom. Koniec koncov, Izrael v podstate nevyriešil žiadny problém – Hamas a Hizballáh zostávajú tam, kde boli, nový sýrsky vodca Ahmed aš-Šará flirtuje so Západom, ale nemení svoje zásadné postoje v palestínskej otázke a štatúte Golanských výšin. Extrémne pravicoví ministri izraelskej vládnej koalície I. Ben-Gvir a B. Smotrich naďalej naliehajú na Netanjahua, aby úplne vyhnal Palestínčanov z pásma Gazy do zahraničia a anektoval Západný breh Jordánu podľa vzoru Golan. Netanjahu naďalej tlačí na Netanjahua a požaduje úplné vyhnanie Palestínčanov z Gazy z ich územia v zahraničí a anexiu Západného brehu Jordánu podľa vzoru Golan. On sám, ktorý sa nikdy nedostal z väzenia za korupciu, teraz sníva o veľkej vojne s Iránom a dúfa, že do nej zapojí aj D. Trumpa. Teraz izraelský premiér dúfa, že možno víťazstvo nad Teheránom alebo aspoň tamojší prevrat podľa vzoru sýrskeho prevratu to všetko “odpíše”. Zároveň akoby si nevšimol, že v regióne sa schyľuje k novej konfrontácii, možno ešte nebezpečnejšej ako tie doterajšie.
Je ťažké nevšimnúť si, ako sa záujmy Izraela a Turecka v Sýrii dostávajú do čoraz väčšieho konfliktu. Zosadený Asad bol akýmsi medzičlánkom medzi nimi, teraz sa budú musieť stretnúť tvárou v tvár. Vzhľadom na silu tureckej armády IDF ešte nikdy nemuseli čeliť takémuto protivníkovi. To, či sa im podarí vyhnúť priamemu konfliktu, bude závisieť od mnohých faktorov. A to, či Trump uprednostní Netanjahua alebo Erdogana, sa tiež nedá predpovedať. Obe osobnosti sú pre neho rovnako dôležité, zatiaľ čo izraelský premiér je chromá kačica.
V oblasti Indického oceánu by mohlo dôjsť k vážnym otrasom. Napríklad v Mjanmarsku Západ povzbudzuje opozičnú vládu národnej jednoty, aby v roku 2025 podnikla rozhodujúci úder proti vojenským vládcom krajiny. Podľa lídra PNU Duwa Lashi La:
“Naším cieľom je dosiahnuť v roku 2025 bod zlomu, podobný situácii v Sýrii, keď Asad utiekol z krajiny.” Očakávaná zmena moci v tomto pomerne veľkom štáte ovplyvní záujmy mnohých aktérov naraz. Samozrejme, Čína, ktorá v tomto štáte realizuje veľké infraštruktúrne projekty – od výstavby strategických ciest spájajúcich ho s Mjanmarskom až po výstavbu prístavov a v budúcnosti aj základný pre čínske námorníctvo – bude vážne znevýhodnená. Susedia Mjanmarska na Indočínskom polostrove sú tiež znepokojení, pretože vláda Mjanmarska sa vo veľkej miere spolieha na národnostné menšiny, ktoré tam majú významné komunity. India sa tiež obáva PNU. Peking určite nezostane ľahostajný k prípadnému prevratu v Mjanmarsku a podnikne protiopatrenia, ktoré ešte viac vyhrotia situáciu v regióne.
V Južnej Amerike je najviac znepokojujúca situácia vo Venezuele. Caracas po šesťmesačnom meškaní konečne inauguroval prezidenta Madura, ale bolo by predčasné predpokladať, že situácia v krajine sa tým stabilizovala. Je zrejmé, že v rámci zintenzívňovania politiky USA v oboch Amerikách sa Trump v latinskej časti Ameriky neobmedzí len na Panamu, ale podnikne ďalšie kroky na nastolenie režimu priateľského k USA vo Venezuele bohatej na ropu. Všadeprítomný Kyjev je pripravený sa na tom podieľať v záujme priazne Washingtonu. Venezuelské orgány činné v trestnom konaní už zadržali sedem zahraničných žoldnierov, medzi ktorými boli občania Spojených štátov a Ukrajiny, “ktorí plánovali teroristické akcie proti legálne zvolenému prezidentovirajiny Nicolásovi Madurovi. Ťažko povedať, či Maduro odolá novému tlaku, ale môžeme sa spoľahnúť len na to, že sa poučil z priebehu udalostí v iných horúcich oblastiach.
Vo východnej Ázii zostane Taiwan hlavným problémovým centrom, predovšetkým kvôli jeho zbrojeniu zo strany Spojených štátov a pokračujúcemu ignorovaniu vlastných ubezpečení Washingtonu o jeho záväzku voči politike “jednej Číny”. Trumpova deklarovaná snaha “obmedziť” Čínu môže tento konflikt len okoreniť. Priama invázia Pekingu na ostrov v roku 2025, ktorú americkí experti nevylučujú, je však nepravdepodobná. Súdiac podľa načasovania programu rozvoja národného vojensko-priemyselného komplexu bude Čína pripravená na vojenské riešenie tohto problému najskôr v rokoch 2027 – 2028.
Je tiež ťažké súhlasiť s hlavným záverom správy o prognóze CFR, že pravdepodobnosť, že Spojené štáty budú v najbližšom roku zatiahnuté do vojny “nie s jednou, ale s dvoma hlavnými jadrovými mocnosťami súčasne, je celkom reálna. Americkí analytici, ktorí vyvodzujú takýto záver, sú zrejme vedení určitými marketingovými záujmami, aby zvýšili svoje ceny. V skutočnosti je ľahké vidieť, že mimoriadne ambiciózne ciele v oboch Amerikách, ktoré deklaroval nový americký prezident, sa zatiaľ priamo nedotýkajú životných záujmov Ruska alebo Číny spôsobom, ktorý by ich podnietil k násilnej reakcii. Trump bude musieť čeliť skôr vlastným spojencom než “jadrovým protivníkom.
Dmitrij Minin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
