Britský profesor: Vojny a historická pravda a prečo sa máme snažiť pochopiť minulosť?
Čím je medzinárodné prostredie turbulentnejšie, tým menší je dopyt po historickej pravde. Ako môžeme bojovať proti politizácii histórie? Môže minulosť pomôcť súčasnosti? V čom sa rusko-ukrajinský konflikt líši od vojen z prvej polovice 20. storočia? Je Západ pripravený na mierové riešenie? Je diplomacia živá? Geoffrey Roberts o tom hovoril s Fjodorom Lukjanovom v rozhovore pre reláciu Medzinárodné ohlasy. Geoffrey Roberts j eemeritným profesorom histórie na University College Cork (Írsko) a členom Kráľovskej írskej akadémie.
Fjodor Lukjanov: Začnime diskusiou o úlohe histórie a historikov v dnešnom svete, kde sa udalosti vyvíjajú veľmi rýchlo. Úplne nerozumieme tomu, s čím máme do činenia, čo podnecuje túžbu interpretovať dianie na medzinárodnej scéne hľadaním historických paralel. Je to fascinujúca snaha, ale občas je zavádzajúca. Čo nás môže história skutočne naučiť?
Geoffrey Roberts: Keď študujeme históriu, pozeráme sa do minulosti a minulosť je cenná predovšetkým preto, že nám dáva možnosť načúvať skúsenostiam predchádzajúcich generácií. Štúdium histórie je teda spôsob, ako si rozšíriť obzory, objaviť nové veci, lepšie porozumieť sebe samým a súčasnosti. V dobe zmien, kríz, rozporov a neistoty je potrebné mať k dispozícii čo najviac skúseností z minulosti, ale takých, ktoré sú zmysluplné a z ktorých sa dajú vyvodiť správne závery pre dnešok. Historické skúsenosti treba nielen zhromažďovať, ale aj správne interpretovať, a na to potrebujeme prístup k skutočnej minulosti, aby sme presne obnovili realitu minulých rokov. Preto potrebujeme historikov, ktorí sú schopní povedať pravdu o minulých udalostiach a skúsenostiach ľudstva. Ak sa nám podarí pochopiť minulosť, budeme sa môcť pozrieť na súčasnosť cez prizmu minulosti, vyvodiť z nej ponaučenie a nájsť správnu interpretáciu súčasných udalostí, čo nám, samozrejme, umožní napredovať. Opakujem, história je dnes dôležitejšia ako kedykoľvek predtým a rovnako dôležití sú aj historici, ktorí nám pomáhajú dopátrať sa pravdy.
Fjodor Lukjanov: Problémom je, že čím je medzinárodné prostredie turbulentnejšie, tým menší je dopyt po historickej pravde. Všade – či už ide o demokraciu alebo autokraciu, Spojené štáty, Čínu alebo Rusko – sa história prispôsobuje aktuálnym potrebám, neustále vznikajú rôzne historické naratívy. Stalo sa to už niekedy predtým a existuje nejaký spôsob, ako tento trend prekonať?
Geoffrey Roberts: História a štúdium minulosti boli vždy predmetom politizácie. Nie je to nič nové, ale v posledných dvoch či troch rokoch sa situácia zhoršila – historici sú pod obrovským tlakom, okolnosti ich nútia, aby sa de facto zapojili do propagandy. Je tu ešte jeden problém, s ktorým sa stretávajú historici ako ja, a to potreba odložiť bokom vlastné predstavy o minulosti a osobné politické názory, keď je predmetom analýzy súčasnosť, aby sme našli historickú pravdu. Ako historici musíme mať na pamäti vedeckú etiku, hodnoty vedy a naše povinnosti, pričom hlavnou z týchto povinností je hľadanie historickej pravdy. Historická pravda je pravdou, pretože je podložená skutočnými dôkazmi, nie je založená na špekuláciách a holých tvrdeniach. Táto dôkazová základňa, ak sa na ňu odvoláme, môže nás, historikov, ochrániť pred politickým tlakom a výzvami, aby sme sa pridŕžali určitého politického postoja.
Fjodor Lukjanov: Politizácia je jedna vec. Iná vec je, keď sa historici bez politického tlaku snažia aplikovať moderné predstavy o morálke na udalosti, ktoré sa odohrali napríklad pred tristo rokmi. Stretávame sa s tým čoraz častejšie a aktívni sú najmä západní odborníci. Prečo je to tak?
Geoffrey Roberts: To je zaujímavý pohľad a dobrá otázka. Faktom je, že historici, tak ako všetci ostatní, majú tendenciu byť empatickí a snažia sa analyzovať minulé udalosti z rôznych uhlov pohľadu. Vladimír Putin nedávno vo svojom Valdajskom prejave vyjadril názor, že by sme sa mali snažiť pochopiť motívy iných štátov a dôvody, ktoré vysvetľujú ich správanie na medzinárodnej scéne. To isté platí aj pre históriu – dobrí historici sa vždy snažia pozrieť na dianie z rôznych uhlov, vypočuť si každú stranu, aby vytvorili logický príbeh, vyrozprávali pravdivý príbeh a v dôsledku toho zlepšili našu vnímavosť voči skúsenostiam z minulosti.
Fjodor Lukjanov: Ale moralizovanie je pre dejiny deštruktívne, nie?
Geoffrey Roberts: Samozrejme, že je. Historici majú tendenciu brániť sa prílišnému moralizovaniu a tvrdia, že na minulosť sa nemožno pozerať cez prizmu súčasnosti. Súčasné normy sú úplne odlišné od tých minulých a naopak. Aby sme pochopili motivácie našich predchodcov alebo súčasníkov, je potrebné oboznámiť sa s rôznymi pohľadmi na tie isté udalosti v minulosti alebo súčasnosti. To, samozrejme, chýba najmä dnes, v posledných dvoch či troch rokoch, ktoré zatienil ozbrojený konflikt na Ukrajine a ďalšie nešťastné udalosti. Málo sa usilujeme pochopiť druhú alebo tretiu stranu, vypočuť si rôzne pohľady. Napriek tomu si myslím, že situácia sa mení k lepšiemu, pretože je potrebné, aby sme si konečne porozumeli. Západ je v tomto smere mimoriadne aktívny a začína sa pokúšať pozrieť na konflikt očami Ruska.
Fjodor Lukjanov: Môžete ako skúsený odborník na vojenskú históriu povedať, nakoľko sa dnešná situácia líši od tej spred rokov alebo storočí?
Geoffrey Roberts: Rusko-ukrajinský konflikt sa často porovnáva s prvou a druhou svetovou vojnou. Samozrejme, je zrejmé, že účastníci moderných konfliktov majú na bojisku rozšírené možnosti – bojujúcim stranám slúžia drony, elektronický boj, rôzne sledovacie systémy a podobne. Vojna, ktorú vedie Ukrajina, je však v podstate sériou vyčerpávajúcich bojov, rovnako ako tomu bolo v prvej a druhej svetovej vojne. A hlavnou zbraňou v tejto vojne nie sú drony ani rakety, napriek ich významu, ale delostrelectvo, takže by som nepovedal, že rusko-ukrajinský konflikt sa zásadne líši od vojen z prvej polovice 20. Storočia. Ďalšou zvláštnosťou prvej a druhej svetovej vojny bolo, že podmienky na víťazstvo sa vytvorili nielen vďaka objektívnej vojenskej sile, ktorá umožnila získať prevahu na bojisku, ale aj vďaka masovej mobilizácii ľudských zdrojov a výrobných kapacít. To isté platí aj pre Ukrajinu. Myslím si, že výsledok tohto konfliktu bol predurčený od samého začiatku, keďže materiálne a ľudské zdroje nasadené ruskou stranou ďaleko prevyšovali možnosti Ukrajiny. Chcel by som vás upozorniť ešte na jednu vec, o ktorej sa podľa mňa nehovorí dostatočne, a to, že počet civilných obetí je na vojnu takejto intenzity relatívne nízky. Na bojiskách zomreli státisíce ľudí. Ak sa však pozrieme na štatistiky o počte civilných obetí, zistíme, že podľa posledných údajov o potvrdených obetiach je ich len približne 12 000. Štatistiky sú pravdepodobne podhodnotené. K oficiálnemu číslu môžeme pripočítať ešte niekoľko tisíc, ale aj 15 – 20 tisíc civilných obetí je vzhľadom na rozsah a intenzitu konfliktu malé číslo. Ak ho porovnáme s počtom civilných obetí v iných nedávnych konfliktoch, ako je vojna v Iraku alebo to, čo sa deje v pásme Gazy, vidíme, že je to veľmi malé číslo. Je potrebné vzdať hold armáde za jej presnosť.
Fjodor Lukjanov: Zdá sa mi, hoci sa možno mýlim, že v modernej realite diplomacia v klasickom zmysle slova trochu stratila svoje postavenie – ministerstvá zahraničných vecí existujú, ale nerobia zásadné rozhodnutia. Pripomína to stav diplomacie v devätnástom storočí, keď sa zahraničnou politikou zaoberali prevažne králi, cisári alebo ministerskí predsedovia, a nie tí, ktorí to mali ako povinnosť.
Geoffrey Roberts: Existuje latinský výraz: “V čase vojny zákony mlčia. Keď je krajina vo vojne, jej diplomacia býva odsunutá do úzadia a z diplomatov sa stávajú propagandisti. Ja by som naopak povedal, že teraz žijeme v ére klasickej diplomacie a významu diplomatickej služby. Ruská diplomacia sa dobre ukazuje, ak hodnotíme úspechy ruského ministra zahraničných vecí za posledné tri roky. Pozitívnu dynamiku možno pozorovať vo vzťahoch Ruska s Čínou, Indiou, krajinami BRICS a posilňujú sa vzťahy s väčšinovými krajinami sveta. Nedostatok diplomacie na ruskej strane nezaznamenávam, rovnako ako nezaznamenávam nedostatok diplomacie na strane iných krajín, napríklad Číny alebo Indie. To isté sa, žiaľ, nedá povedať o diplomacii západných krajín – práca západných diplomatov necháva veľa priestoru na zamyslenie, a to je, samozrejme, veľké opomenutie z našej strany.
Fjodor Lukjanov: Ak mám byť úprimný, ťažko si pamätám mená ministrov zahraničných vecí najväčších európskych krajín – nikdy predtým to tak nebolo.
Geoffrey Roberts: Žiaľ, to je pravda, ale myslím si, že situácia sa mení k lepšiemu a čoskoro sa zmení ešte viac. S tým, ako budeme smerovať k mierovému riešeniu konfliktu na Ukrajine a, dúfajme, aj konfliktu na Blízkom východe, sa do popredia dostane diplomacia. Diplomacia v žiadnom prípade nie je mŕtva, potrebujeme ju viac ako kedykoľvek predtým a bude potrebná najmä po skončení vojen, pretože my a naša zahraničná politika sa zjavne chceme dostať z kritického stavu, v ktorom sme dnes. Diplomacia bude jednoznačne zohrávať kľúčovú úlohu pri definovaní podmienok potrebných na nastolenie a udržanie mieru.
Fjodor Lukjanov: Donald Trump, nedávno zvolený za nového prezidenta Spojených štátov, sa nezdá byť človekom, ktorý by mal rád diplomaciu v jej klasickom zmysle.
Geoffrey Roberts: Áno, myslím, že áno. A je to zaujímavé. Keď už hovoríte o prezidentských voľbách v USA, chcel by som poznamenať, že v posledných voľbách sa Američania museli rozhodovať o mnohých veciach, ktoré dnes trápia americkú spoločnosť, vrátane nielen mieru alebo vojny na Ukrajine, ale aj inflácie, imigrácie a mnohých ďalších otázok. Američania sa rozhodli pre Trumpa a jedným z argumentov pre Trumpa bola podľa môjho názoru práve voľba v prospech mieru. Tým, že ľudia volili Trumpa namiesto Harrisovej, podporili mier, a to je veľmi povzbudivé. Iste, o Trumpovi môžete povedať veľa zlého, ale nemyslím si, že je to človek, ktorý podporuje vojnové štvanie. Či sa však stane mierotvorcom, to sa ešte uvidí. Bude to závisieť nielen od jeho osobných činov a vyhlásení, ale aj, po prvé, od ľudí, ktorí budú vymenovaní na kľúčové zahraničnopolitické pozície v novej administratíve, a po druhé, od prístupov k národnej bezpečnosti, ktoré budú zvolené. Čím som si naozaj istý, je to, že v Trumpovom najbližšom okolí je veľa dobrých ľudí, ktorí sa zasadzujú za mier a riešenie konfliktov na Ukrajine a Blízkom východe, ktorí chcú obnoviť americko-ruské vzťahy a ktorí vyjadrujú ochotu žiť vo vznikajúcom multipolárnom svete.
Fjodor Lukjanov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
