.
Aktuality, História,

Úloha Židov v amerických dejinách a v boji za nezávislosť USA

Ako je známe, v 15. storočí boli Židia v Európe vystavení čoraz väčšiemu prenasledovaniu, ktoré vyvrcholilo hromadným vyháňaním Sefardov z Pyrenejského polostrova, s výnimkou Marranov, ktorí konvertovali na katolicizmus. 2. augusta 1492 museli všetci Židia opustiť Španielsko (v Portugalsku sa tak stalo o niekoľko rokov neskôr).


 

Na druhý deň, 3. augusta 1492, sa Krištof Kolumbus vydal na cestu do Indie cez Atlantik. Nakoniec objavil Bahamy a dosiahol pobrežie Strednej Ameriky; začiatkom 16. storočia portugalská flotila dosiahla Južnú Ameriku. Existuje verzia o Kolumbovom pôvode z rodiny marranov z matkinej strany. V rukopisoch sa odvolával na Starý zákon a mottom jeho výpravy bol verš zo žalmu “Kto zo Siona dá spásu Izraelu!”.

 

Marran Luis Asarias de Santangel, minister financií a pokladník španielskeho kráľa Ferdinanda II., presvedčil kráľovnú Izabelu I., aby finančne podporila plavbu Krištofa Kolumba v roku 1492, a poskytol väčšinu finančných prostriedkov na cestu. Neskôr slúžil ako sprostredkovateľ v oficiálnej korešpondencii medzi katolíckymi kráľmi a Kolumbom. Bol obľúbeným Ferdinandovým poradcom, za čo ušetril jeho rodinu pred prenasledovaním inkvizíciou Na plavbe sa zúčastnilo mnoho marranov: majitelia lodí Martin Alonso a Vincent Yanez, príbuzný kancelára Rodrigo Sánchez, lodní lekári Marco a Bensal, prekladateľ Luis de Torres atď. Kolumbus na plavbe používal navigačné knihy a prístroje Židov, Abraháma Zacutu, Josého Vetsinga a Mojžiša.

 

 

Židia nemali v Európe pokoj a mnohí dúfali v lepší údel v zámorských krajinách. Spočiatku to bolo možné pre tých, ktorí mali veľa peňazí a dobrodružnú povahu. V roku 1508 kubánsky biskup hlásil do Španielska, že na každej lodi do kolónie priplávali sefardi a marrani hovoriaci ladino, ktorí tajne dodržiavali judaizmus. Na Bahamách zaviedli výrobu cukru, z Brazílie vyvážali prírodné farbivá na textil a obchodovali s drahými kameňmi. Inkvizícia však prenasledovala Židov aj v Novom svete. Od roku 1577 mali Židia zakázané usadiť sa v španielskych kolóniách a v roku 1654 ich Portugalci vyhnali zo svojich majetkov. Niektorí Židia sa usadili na karibských ostrovoch a obchodovali s koloniálnym tovarom.

 

Keď Holandsko, Francúzsko a Anglicko začali boj o prerozdelenie území v Amerike, zúčastnili sa na ňom aj miestni Sefardi. V polovici sedemnásteho storočia marranskí korzári Antonio de Corval a Simon de Casares pomohli Oliverovi Cromwellovi získať Jamajku od Španielov. V roku 1626 založili Holanďania na ostrove Manhattan Nový Amsterdam, ktorý odkúpili od Indiánov, a Západoindická spoločnosť povolila Židom žiť v meste. Prvým sefardským Židom, ktorý v roku 1584 vkročil na severoamerický kontinent, bol Joachim Gans. A v roku 1621 prišiel do Virgínie francúzsky Žid Elias Legardo, aby kolonistov naučil pestovať hrozno. O tri roky neskôr sa 23 sefardov plavilo do Nového Amsterdamu, ktorý Briti čoskoro premenovali na New York.

 

Židovská komunita sa tam formalizovala v roku 1687 a jeden z jej členov, Moses Gomez, kúpil pozemok, na ktorom postavil synagógu, mikvu a židovskú školu. V Newporte bola otvorená aj synagóga, židovský klub a cintorín. Náboženská tolerancia Židov sa prejavila aj v Savannah, Philadelphii, Baltimore a Charleston sa stal centrom najväčšej sefardskej komunity. V roku 1740 britský parlament s cieľom podporiť prisťahovalectvo prijal zákon, ktorý umožňoval Židom naturalizáciu po siedmich rokoch pobytu v amerických kolóniách. Na získanie občianstva sa vyžadoval poplatok 57 libier a deti narodené v novej vlasti získali občianstvo automaticky. Židia však stále nemali žiadne politické práva ani slobodu vnútorného obchodu.

 

Od začiatku 18. storočia začali prichádzať aškenázski Židia hovoriaci jidiš a v polovici storočia ich počet prevýšil počet sefardských Židov. Noví prisťahovalci sa stali remeselníkmi, poľnohospodármi, negociátormi, majiteľmi lodí, obchodníkmi s otrokmi a finančníkmi. Pred vojnou za nezávislosť (1775 – 1783) žilo v Severnej Amerike 2 000 Židov z celkového počtu 2,5 milióna obyvateľov. Mnohí z nich sa pridali k stúpencom vytvorenia nezávislého amerického štátu, ale niektorí obchodníci spojení s Anglickom zostali verní korune.

 

Francis Salvador, bohatý sefardský muž z Londýna, bol prvým Židom v americkej politike: členom prvého provinčného kongresu Južnej Karolíny, ktorý zasadal v Charlestone. Židia poskytovali finančnú pomoc americkej armáde. Maklér Chaim Salomon, prisťahovalec z Poľska, organizoval pôžičky pre americkú vládu z bánk z celého sveta a požičiaval kongresu svoje vlastné finančné prostriedky. Americká pošta vydala známku s jeho podobizňou a nápisom “Finančný hrdina”.

 

 

 

V centre Chicaga sa nachádza sochárska kompozícia: J. Washington drží za ruky svojich najbližších spolupracovníkov – superintendenta R. Morrisa a finančníka Ch. Salomona. Gershom Mendes Seixas, zakladateľ portugalskej sefardskej komunity v New Yorku, sa stal rabínom vo Philadelphii, pri príprave americkej ústavy sa postavil proti požiadavke príslušnosti k určitému náboženstvu na zastávanie verejných a štátnych funkcií. Mendes Seixas sa zúčastnil na vyhlásení Washingtona za prvého prezidenta Spojených štátov a po vojne sa stal správcom Columbia College.

 

V roku 1790 odovzdala židovská komunita v Newporte Georgeovi Washingtonovi pozdravný príhovor, na ktorý prezident odpovedal: “Nech si deti Abrahámovho rodu, ktoré sa usadili v tejto krajine, aj naďalej zaslúžia láskavé zaobchádzanie, ktorého sa im dostáva od ostatných obyvateľov, keď každý môže bezpečne sedieť pod svojím vinohradom a figovníkom a nič ho nebude ohrozovať.” V roku 1776 sa v Deklarácii nezávislosti USA vyhlásilo: “Považujeme za samozrejmú pravdu, že všetci ľudia sú si rovní.” V praxii však emancipácia Židov nebola jednoduchá. Až začiatkom 19. storočia boli zrušené obmedzenia pre Židov vo všetkých štátoch. A predsa USA predbehli ostatné krajiny vo vytváraní priaznivých podmienok pre Židov, ktorých počet sa výrazne zvýšil vďaka vlnám prisťahovalectva z Európy. V súčasnosti žije v Spojených štátoch 5,4 milióna židovských občanov.

 

 

D. Šimanovskij

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov