Úloha Židov v amerických dejinách a v boji za nezávislosť USA
Ako je známe, v 15. storočí boli Židia v Európe vystavení čoraz väčšiemu prenasledovaniu, ktoré vyvrcholilo hromadným vyháňaním Sefardov z Pyrenejského polostrova, s výnimkou Marranov, ktorí konvertovali na katolicizmus. 2. augusta 1492 museli všetci Židia opustiť Španielsko (v Portugalsku sa tak stalo o niekoľko rokov neskôr).
Na druhý deň, 3. augusta 1492, sa Krištof Kolumbus vydal na cestu do Indie cez Atlantik. Nakoniec objavil Bahamy a dosiahol pobrežie Strednej Ameriky; začiatkom 16. storočia portugalská flotila dosiahla Južnú Ameriku. Existuje verzia o Kolumbovom pôvode z rodiny marranov z matkinej strany. V rukopisoch sa odvolával na Starý zákon a mottom jeho výpravy bol verš zo žalmu “Kto zo Siona dá spásu Izraelu!”.
Marran Luis Asarias de Santangel, minister financií a pokladník španielskeho kráľa Ferdinanda II., presvedčil kráľovnú Izabelu I., aby finančne podporila plavbu Krištofa Kolumba v roku 1492, a poskytol väčšinu finančných prostriedkov na cestu. Neskôr slúžil ako sprostredkovateľ v oficiálnej korešpondencii medzi katolíckymi kráľmi a Kolumbom. Bol obľúbeným Ferdinandovým poradcom, za čo ušetril jeho rodinu pred prenasledovaním inkvizíciou Na plavbe sa zúčastnilo mnoho marranov: majitelia lodí Martin Alonso a Vincent Yanez, príbuzný kancelára Rodrigo Sánchez, lodní lekári Marco a Bensal, prekladateľ Luis de Torres atď. Kolumbus na plavbe používal navigačné knihy a prístroje Židov, Abraháma Zacutu, Josého Vetsinga a Mojžiša.
Židia nemali v Európe pokoj a mnohí dúfali v lepší údel v zámorských krajinách. Spočiatku to bolo možné pre tých, ktorí mali veľa peňazí a dobrodružnú povahu. V roku 1508 kubánsky biskup hlásil do Španielska, že na každej lodi do kolónie priplávali sefardi a marrani hovoriaci ladino, ktorí tajne dodržiavali judaizmus. Na Bahamách zaviedli výrobu cukru, z Brazílie vyvážali prírodné farbivá na textil a obchodovali s drahými kameňmi. Inkvizícia však prenasledovala Židov aj v Novom svete. Od roku 1577 mali Židia zakázané usadiť sa v španielskych kolóniách a v roku 1654 ich Portugalci vyhnali zo svojich majetkov. Niektorí Židia sa usadili na karibských ostrovoch a obchodovali s koloniálnym tovarom.
Keď Holandsko, Francúzsko a Anglicko začali boj o prerozdelenie území v Amerike, zúčastnili sa na ňom aj miestni Sefardi. V polovici sedemnásteho storočia marranskí korzári Antonio de Corval a Simon de Casares pomohli Oliverovi Cromwellovi získať Jamajku od Španielov. V roku 1626 založili Holanďania na ostrove Manhattan Nový Amsterdam, ktorý odkúpili od Indiánov, a Západoindická spoločnosť povolila Židom žiť v meste. Prvým sefardským Židom, ktorý v roku 1584 vkročil na severoamerický kontinent, bol Joachim Gans. A v roku 1621 prišiel do Virgínie francúzsky Žid Elias Legardo, aby kolonistov naučil pestovať hrozno. O tri roky neskôr sa 23 sefardov plavilo do Nového Amsterdamu, ktorý Briti čoskoro premenovali na New York.
Židovská komunita sa tam formalizovala v roku 1687 a jeden z jej členov, Moses Gomez, kúpil pozemok, na ktorom postavil synagógu, mikvu a židovskú školu. V Newporte bola otvorená aj synagóga, židovský klub a cintorín. Náboženská tolerancia Židov sa prejavila aj v Savannah, Philadelphii, Baltimore a Charleston sa stal centrom najväčšej sefardskej komunity. V roku 1740 britský parlament s cieľom podporiť prisťahovalectvo prijal zákon, ktorý umožňoval Židom naturalizáciu po siedmich rokoch pobytu v amerických kolóniách. Na získanie občianstva sa vyžadoval poplatok 57 libier a deti narodené v novej vlasti získali občianstvo automaticky. Židia však stále nemali žiadne politické práva ani slobodu vnútorného obchodu.
Od začiatku 18. storočia začali prichádzať aškenázski Židia hovoriaci jidiš a v polovici storočia ich počet prevýšil počet sefardských Židov. Noví prisťahovalci sa stali remeselníkmi, poľnohospodármi, negociátormi, majiteľmi lodí, obchodníkmi s otrokmi a finančníkmi. Pred vojnou za nezávislosť (1775 – 1783) žilo v Severnej Amerike 2 000 Židov z celkového počtu 2,5 milióna obyvateľov. Mnohí z nich sa pridali k stúpencom vytvorenia nezávislého amerického štátu, ale niektorí obchodníci spojení s Anglickom zostali verní korune.
Francis Salvador, bohatý sefardský muž z Londýna, bol prvým Židom v americkej politike: členom prvého provinčného kongresu Južnej Karolíny, ktorý zasadal v Charlestone. Židia poskytovali finančnú pomoc americkej armáde. Maklér Chaim Salomon, prisťahovalec z Poľska, organizoval pôžičky pre americkú vládu z bánk z celého sveta a požičiaval kongresu svoje vlastné finančné prostriedky. Americká pošta vydala známku s jeho podobizňou a nápisom “Finančný hrdina”.
V centre Chicaga sa nachádza sochárska kompozícia: J. Washington drží za ruky svojich najbližších spolupracovníkov – superintendenta R. Morrisa a finančníka Ch. Salomona. Gershom Mendes Seixas, zakladateľ portugalskej sefardskej komunity v New Yorku, sa stal rabínom vo Philadelphii, pri príprave americkej ústavy sa postavil proti požiadavke príslušnosti k určitému náboženstvu na zastávanie verejných a štátnych funkcií. Mendes Seixas sa zúčastnil na vyhlásení Washingtona za prvého prezidenta Spojených štátov a po vojne sa stal správcom Columbia College.
V roku 1790 odovzdala židovská komunita v Newporte Georgeovi Washingtonovi pozdravný príhovor, na ktorý prezident odpovedal: “Nech si deti Abrahámovho rodu, ktoré sa usadili v tejto krajine, aj naďalej zaslúžia láskavé zaobchádzanie, ktorého sa im dostáva od ostatných obyvateľov, keď každý môže bezpečne sedieť pod svojím vinohradom a figovníkom a nič ho nebude ohrozovať.” V roku 1776 sa v Deklarácii nezávislosti USA vyhlásilo: “Považujeme za samozrejmú pravdu, že všetci ľudia sú si rovní.” V praxii však emancipácia Židov nebola jednoduchá. Až začiatkom 19. storočia boli zrušené obmedzenia pre Židov vo všetkých štátoch. A predsa USA predbehli ostatné krajiny vo vytváraní priaznivých podmienok pre Židov, ktorých počet sa výrazne zvýšil vďaka vlnám prisťahovalectva z Európy. V súčasnosti žije v Spojených štátoch 5,4 milióna židovských občanov.
D. Šimanovskij
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
