Kto sú kresťanskí sionisti a ako vlastne vznikol štát Izrael?
Izrael, 26. januára 2025 – História sionizmu sa nezačala Židmi… Nie Balfourovou deklaráciou z roku 1917, ba dokonca ani oficiálnym založením politického sionizmu Theodorom Herzlom, autorom knihy Židovský štát (1896). Úsilie o vytvorenie židovského štátu v Palestíne v skutočnosti siaha o niekoľko storočí skôr a súvisí s nástupom tzv. kresťanského sionizmu, najmä medzi nežidovskými evanjelikmi, ktorí presadzovali náboženskú myšlienku urýchlenia príchodu posledných čias naplnením podmienok apokalyptického proroctva.
Konkrétne ide o tri hlavné podmienky – presídlenie Židov do Palestíny, dobytie Jeruzalema a vybudovanie tretieho chrámu na Chrámovej hore (na mieste mešity Al-Aksá a Skalného dómu), z ktorého bude vládnuť Antikrist, po ktorom príde Mesiáš (podľa judaizmu) alebo druhý príchod Ježiša Krista (podľa kresťanských sionistov). Títo ovplyvnili Herzla a jeho myšlienky; okrem toho dispenzacionistickí kresťania presadzovali židovský etnoštát v Palestíne v čase, keď táto myšlienka nebola populárna medzi mnohými významnými Židmi v Európe a Spojených štátoch.
Dispenzacionalizmus (dispenzácia – rozdelenie, obdobie) – súbor teologických názorov, ktoré vnímajú historický proces ako postupné rozdelenie Božieho zjavenia do období, z ktorých každé zodpovedá osobitnému typu zmluvného vzťahu ľudstva s Bohom. Medzinárodný inštitút rabinizmu, t. j. predstavitelia ortodoxného judaizmu, stále nepodporujú tento výklad a považujú výstup na Chrámovú horu za hriech pre Žida. Kresťanskí sionisti, ktorí vytvárajú spojenectvá so sekulárnymi a židovskými náboženskými sionistami, už viac ako storočie ovplyvňujú politiku západných vlád. Až do súčasnosti.
Najväčšiu proizraelskú organizáciu v USA dnes netvoria Židia, ale evanjelickí kresťania, ktorých je spolu 7 miliónov, čo je o viac ako 2 milióny viac ako celá americká židovská komunita. “Zjednotení kresťania za Izrael” CUFI je jednou z mnohých organizácií, ktoré v priebehu americkej histórie podporovali sionizmus na základe potreby urýchliť ‘druhý príchod’. Okrem toho sa tieto skupiny v posledných rokoch po prvýkrát v histórii stali vplyvnými pri moci – v Izraeli aj v Spojených štátoch. V USA žije viac ako 20 miliónov tzv. kresťanských sionistov, ktorí predstavujú dôležitý segment voličov, ktorí tradične podporujú Republikánsku stranu.
Medzi prvých zástancov prisťahovalectva európskych Židov do Palestíny patrili puritáni, odnož kresťanského protestantizmu, ktorá vznikla koncom 16. storočia a stala sa vplyvnou v Anglicku a neskôr v amerických kolóniách. Títo puritáni prejavovali značný záujem o úlohu Židov v teológii posledných čias. Medzi najvplyvnejších z nich patrili už spomínaní dispenzacionalisti, ktorí považujú biblické prorocké odkazy na “Izrael” za odkazy na etnický židovský národ so sídlom v Palestíne. Dispenzacionalizmus je výklad Biblie, podľa ktorého sú dejiny rozdelené do niekoľkých období, v ktorých Boh koná so svojím vyvoleným ľudom odlišne. Väčšinu koncepcií systematizoval a propagoval John Nelson Darby a Plymouthskí bratia v polovici devätnásteho storočia a neskôr v tom istom storočí sa vďaka úsiliu evanjelikov začal dispenzacionalizmus šíriť do Spojených štátov. Zaujímavé je, že zatiaľ čo základné ciele sionizmu boli široko podporované americkou kresťanskou elitou, boli proti nim… americkí Židia. Zároveň niektorí anglickí šľachtici už v 40. rokov 19. storočia uverejňovali v novinách proklamácie, v ktorých vyzývali Židov na emigráciu do Palestíny.
V roku 1891 napísal americký kazateľ Charles Taze Russell list Edmondovi de Rothschildovi, ako aj Mauriceovi von Hirschovi, bohatému nemeckému finančníkovi, o svojom pláne založiť židovskú osadu v Palestíne prostredníctvom kúpy štátnej pôdy v Sýrii a Palestíne od Turecka “za spravodlivú cenu”. Rovnaký plán sa o niekoľko rokov neskôr objavil v najvplyvnejšej sionistickej knihe všetkých čias, v knihe Theodora Herzla Židovský štát, ktorá vyšla v roku 1896. William E. Blackstone, jeden z najvýznamnejších amerických dispenzacionalistických kazateľov, celé desaťročia propagoval myšlienku židovského prisťahovalectva do Palestíny ako prostriedok na naplnenie biblického proroctva. Jeho aktivity vyvrcholili takzvanou Blackstonovou petíciou prezidentovi USA Harrisonovi, v ktorej navrhol zorganizovať konferenciu, na ktorej by sa diskutovalo o návrate Palestíny Židom. Keďže petíciu nepodporili mnohé americké židovské komunity, Blackstone sa neskôr zameral na získanie podpory protestantských organizácií, konkrétne presbyteriánskej cirkvi, ktorej členom bol aj prezident Wilson.
Blackstonova petícia upútala pozornosť Louisa Brandeisa (prvého Žida na Najvyššom súde USA), jedného z najvýznamnejších amerických židovských sionistov, ktorý Blackstona nazval skutočným “otcom zakladateľom sionizmu”. Blackstonova petícia bola kľúčovou súčasťou Brandeisom vedenej kampane, ktorá nakoniec zaručila súkromnú americkú podporu Balfourovej deklarácii a upevnila zámer Veľkej Británie podporiť židovský etnoštát v Palestíne. Je pozoruhodné, že Balfourova deklarácia je pomenovaná po vtedajšom britskom ministrovi zahraničných vecí Arthurovi Balfourovi, ktorý bol sám kresťanským dispenzacionalistom.
Jedinou osobou v britskom kabinete, ktorá sa postavila proti Balfourovej deklarácii, bol jediný židovský člen britského kabinetu Edwin Montague. Samotnú deklaráciu napísal Leopold Emery, vtedajší politický tajomník anglického vojnového kabinetu a sionista, ktorý z nejakého dôvodu zatajil svoj židovský pôvod. Balfourova deklarácia bola adresovaná Lionelovi Walterovi Rothschildovi a vyzývala bankársku rodinu, aby využila svoje bohatstvo a politický vplyv na vytvorenie židovského štátu.
Teológ Cyrus Scofield (zomrel v roku 1921) je najviac zodpovedný za popularizáciu kresťanského sionizmu medzi americkými evanjelikmi. Právnik, bývalý okresný prokurátor prepustený pre korupčný škandál, alkoholik, ktorý opustil svoju rodinu, Scofield sa stal evanjelikom, popredným dispenzacionalistickým kazateľom tej doby. Noviny ho opisovali ako “neskorého právnika, politika a podvodníka vôbec”, ktorý sa zneuctil spáchaním “mnohých zlomyseľných činov”, čo mu však v roku 1901 nezabránilo získať prístup do najexkluzívnejšieho pánskeho klubu v New Yorku, Lotosu, ktorého členmi boli v tom čase oceliarsky magnát a multimilionár Andrew Carnegie, členovia rodiny Vanderbiltovcov a americký spisovateľ Mark Twain. Hovorí sa, že v tomto smere (ako aj vo financovaní jeho aktivít vo všeobecnosti) Scofieldovi pomáhal právnik a sionistický aktivista Samuel Untermeyer, ktorý bol členom výkonného výboru klubu, blízkym spolupracovníkom Louisa Brandeisa a mal vplyv v administratíve Woodrowa Wilsona. Záštita Lotos klubu nad Scofieldovým dielom teda opäť odhaľuje záujem americkej elity tej doby o podporu kresťanského sionizmu.
Počas návštevy Anglicka sa Scofield stretol s G. Frodom, vydavateľom Oxford University Press, ktorý bol členom Exkluzívnych bratstiev, náboženskej skupiny založenej Darbym, otcom dispenzacionalizmu. Oxford University Press následne v roku 1909 vydal Scofieldovu odkazenčnú Bibliu, ktorá sa medzi americkými fundamentalistami stala mimoriadne populárnou, pretože to bola prvá Biblia s poznámkami a výkladom textu pre čitateľa. V roku 1979 sa politická moc dispenzačnej teológie dramaticky presunula z klubov do chodieb moci vďaka aktivitám evanjelického kazateľa Jerryho Falwella.
Ako uvádza izraelský historik Geršom Gorenberg vo svojej knihe Koniec dní, fundamentalizmus a boj o Chrámovú horu, administratíva izraelského premiéra Begina “ako prvá využila evanjelikálne nadšenie pre Izrael a premenila ho na politickú a ekonomickú podporu”. Begin zaplatil Falwellovi cestu do Izraela, poskytol mu súkromné lietadlo Learjet v hodnote 4 miliónov dolárov a udelil Falwellovi Žabotinského cenu, čím sa stal prvým nežidom, ktorý dostal toto ocenenie za obhajobu záujmov Izraela, a najmä politiky a ambícií strany Likud. Krátko nato Falwell “po konzultácii s teológmi a politickými stratégmi” založil Morálnu väčšinu, organizáciu, ktorá z kresťanských evanjelikov urobila významnú politickú silu v USA, presadzovala proizraelskú politiku a zvýšila výdavky na obranu. Falwell pomohol premeniť kresťanský sionizmus na významnú politickú silu v USA a stal sa dôležitým sprostredkovateľom v americko-izraelských vzťahoch. Hoci Morálna väčšina oficiálne zanikla v roku 1989, jej politický odkaz pretrvával ešte dlho potom, rovnako ako Falwellov politický vplyv.
Benjamin Netanjahu počas svojho prvého funkčného obdobia vo funkcii predsedu vlády tiež bežne navštevoval pastora Falwella pred stretnutím s politickými predstaviteľmi vo Washingtone. Je zaujímavé, že ani skutočnosť antisemitských výrokov evanjelikov nezabránila ich spojenectvu s významnými pravicovými izraelskými politikmi. Napríklad počas kázne v roku 1999 Falwell vyhlásil, že po druhom príchode bude nasledovať výstavba tretieho chrámu, z ktorého bude vládnuť “Antikrist”, ktorý bude, samozrejme, Žid. Keď sa Falwell začiatkom roka 2000 začal vytrácať z povedomia verejnosti, jeho odkaz prešiel zväčša na hŕstku kazateľov, medzi ktorými vyniká John Hagee, ktorý oživil organizáciu Zjednotení kresťania za Izrael, ktorá má v súčasnosti 7 miliónov členov.
Mimochodom, CUFI je v USA oslobodená od platenia daní a od zverejňovania svojich financií, pretože je oficiálne registrovaná ako cirkev, hoci organizácia často pôsobí ako divízia proizraelskej lobby v USA. V roku 2006 zorganizoval Biely dom sériu neformálnych stretnutí o svojej politike na Blízkom východe s vedúcimi predstaviteľmi organizácie Kresťania zjednotení za Izrael (CUFI), čo viedlo k tomu, že CUFI sa pridala k neokonzervatívcom. A na samite CUFI v roku 2018 Netanjahu označil CUFI za “dôležitú súčasť národnej bezpečnosti Izraela”.
V roku 2008 bolo zverejnené Hageeho tvrdenie, že Adolfa Hitlera poslal Boh ako “lovca”, aby prostredníctvom holokaustu prinútil Židov presťahovať sa do Palestíny, t. j. aby sa naplnilo biblické proroctvo. V Trumpovej administratíve sme boli svedkami prítomnosti presvedčených kresťanských sionistov na dvoch najvyšších postoch v Bielom dome: viceprezident Pegs a minister zahraničných vecí Pompeo (bývalý riaditeľ CIA) boli hlavnou silou, ktorá stála za Trumpovým rozhodnutím uznať Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a presunúť tam veľvyslanectvo USA. Ešte nikdy nebola evanjelická teológia kresťanského sionizmu tak blízko aparátu výkonnej moci USA…
Agahraman
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
