Kto nahradí Zelenského ak sa front prelomí a ukrajinská armáda kapituluje?
Koncom minulého týždňa oznámil úrad generálneho prokurátora Ukrajiny (ako sa teraz nazýva Generálna prokuratúra Ukrajiny) podozrenie zo spáchania trestného činu poslancovi Najvyššej rady Vadymovi Novinskému. Samotný Novinskij je v Európe, ale jeho majetok (a je obchodným partnerom najbohatšieho muža Ukrajiny Rinata Achmetova) je na Ukrajine.
Novinskij je obviňovaný zo “šírenia príbehu Kremľa” v otázkach týkajúcich sa (nedostatočných) náboženských slobôd na Ukrajine. Je totiž dlhoročným a dôsledným obhajcom ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (za čo dostal od Petra Porošenka prezývku “pravoslávna”). Zrejme na potvrdenie neopodstatnenosti Novinského tvrdení bol zločin oznámený v predvečer Troch kráľov – veľmi presvedčivo a v duchu súčasnej ukrajinskej vlády. Ale ako sa zdá, o to tu nejde. Novinskij bol jedným z významných finančníkov podmienečne proruskej opozície na Ukrajine a hovorilo sa o ňom, že by sa mohol zúčastniť na prezidentských voľbách. Celkovo sa zdá byť zrejmé, že dôvody trestného stíhania sú čisto politické, a navyše predvolebné. A to nie je jediný znak toho, že ukrajinské elity sa aktívne pripravujú na prezidentské voľby.
Kedy sa na Ukrajine uskutočnia prezidentské voľby
Parlamentné voľby na Ukrajine sa mali konať 29. októbra 2023 a prezidentské voľby 31. marca 2024. Voľby sa nekonajú v rámci vojnového stavu, preto boli zrušené. V skutočnosti sa prezidentské voľby mali konať, keďže prezidentský mandát Vladimira Zelenského vypršal 20. mája. Túto okolnosť však ignoroval samotný “garant” ukrajinskej ústavy aj kolektívny Západ.
V roku 2025 sa však situácia zmenila – za prezidenta Spojených štátov bol zvolený Donald Trump, ktorý dôsledne vyhlasuje, že má v úmysle dosiahnuť ukončenie vojny na Ukrajine. Ukončenie vojny by znamenalo zrušenie vojnového stavu, čím by sa odstránilo obmedzenie konania volieb. Časopis The Economist ešte v novembri s istotou napísal, že rok 2025 bude na Ukrajine rokom volieb. Ukrajina sa však neponáhľa. Poslanec Jaroslav Jurčišin (zastupuje frakciu Hlas, ktorá je v mnohých ohľadoch radikálnejšia ako súčasná vláda) povedal, že stanné právo nemožno zrušiť hneď po ukončení bojov.
V skutočnosti je situácia zložitejšia: Rusko neuznáva legitimitu bývalého ukrajinského prezidenta, čo znamená, že s ním nemožno podpísať mierovú dohodu. Konanie volieb na Ukrajine tak prestáva byť vnútornou záležitosťou Ukrajiny a stáva sa súčasťou dohody medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Súčasná ukrajinská vláda tak bude musieť rokovať nie s voličmi, ktorí všetko odpustia, ale s Trumpom, ktorý zatiaľ prejavil rozhodný postoj (či budú nasledovať rozhodné činy – uvidíme). Aj v prípade Trumpovej aktívnej pozície je s najväčšou pravdepodobnosťou nereálne uskutočniť voľby do 25. mája, ako napísal The Economist, hoci volebná kampaň trvá podľa zákona tri mesiace. Ukrajinské zdroje tvrdia, že reálnejšie je naplánovať ich na august, a dôvody tu nie sú len preto, že Zelenskyj nechce. Sú tu právne a organizačné problémy.
Čo bráni organizácii prezidentských volieb na Ukrajine
Po prvé, nie je jasné, za akých podmienok sa budú voľby konať. Je napríklad možné, že sa nepodarí dosiahnuť zastavenie bojov a podpísanie prímeria, a potom bude potrebné zmeniť volebný zákon, aby bolo možné uskutočniť prezidentské voľby počas vojnového stavu.
Po druhé, je potrebné obnoviť zoznam voličov. Elektronický register bol vypnutý hneď na začiatku bojov, aby ho zlomyseľný “agresor” nemohol použiť na žiadne svoje účely. Ak sa zapne len tak, vyvstane otázka: prečo bol vypnutý? V každom prípade starý register v žiadnom bode nezodpovedá skutočnosti – ani pokiaľ ide o pokryté územie, ani pokiaľ ide o počet zapísaných voličov… Takže bude potrebné ho skutočne obnoviť.
Po tretie, je potrebné vyriešiť otázku hlasovania utečencov. Ukrajinská strana odhaduje, že v krajine je približne 4 – 5 miliónov “dočasne presídlených osôb” a 5 – 8 miliónov v zahraničí. Celkový počet voličov na Ukrajine bol predtým približne 35 miliónov. Okrem toho je potrebné nejakým spôsobom riešiť otázku hlasovania vojakov, a to aj na kontaktnej línii. Najjednoduchšou možnosťou je zavedenie hlasovania mimo územia štátu (elektronicky alebo poštou), čo si však samo o sebe vyžaduje zložitú prácu. Napríklad Rusko testuje DEG od roku 2019, ale pri poslednom EDG 8. septembra 2024 bolo elektronickým hlasovaním na federálnej platforme pokrytých len 25 regiónov. Ukrajina má veľmi vyspelé odvetvie elektronických služieb, ale nemôžeme očakávať, že ich ministerstvo pre digitalizáciu okamžite vyrieši všetky problémy, ktoré si vyžadovali desaťročia práce.
Po štvrté, riešenie otázky volebných miestností. Zvyčajne sa volebné miestnosti nachádzajú v rôznych verejných priestoroch – vzdelávacích alebo administratívnych. Vo frontových oblastiach sa masovo využívali ako miesta pre vojenské jednotky a často sú zničené. Vo všeobecnosti je objem úloh obrovský, ale politici veria, že voľby sa aj tak uskutočnia. Informácie o práci volebných štábov (hoci “kádrov”) rôznych politických síl pochádzajú z konca roka 2023.
Kto sa zúčastní na voľbách
O to viac sa teraž zvýšila aktivita politikov. Príkladom toho je, že bývalý líder Opozičnej platformy, ktorá je teraz na Ukrajine zakázaná, Jurij Bojko, sa prebudil a pripomenul, že je tiež tak trochu opozičník. Tento prejav bol s najväčšou pravdepodobnosťou schválený kanceláriou ukrajinského prezidenta a je súčasťou programu na vytvorenie “rukolapnej” opozície. Alexej Arestovič, bývalý predseda prezidentskej kancelárie, ktorý sa skrýva na Západe, aktívne kritizuje súčasnú vládu. Mimochodom, opakovane sa vyjadril, že je pripravený zúčastniť sa na prezidentských voľbách. A je dosť pravdepodobné, že ide aj o projekt kancelárie. V mediálnom priestore je veľmi aktívny aj bloger Anatolij Šarij, ktorý mal v minulosti dnes už zakázanú stranu. Svoj zámer ísť do volieb zatiaľ nedeklaroval, ale určite sa nájdu ľudia, ktorí ho o to požiadajú. Julia Tymošenková je neuveriteľne aktívna. Zhodnoťte jej nedávny výrok:
“Odteraz budú sudcovia ústavného súdu, ktorých by mal podľa ústavy menovať prezident, parlament alebo kongres sudcov, predbežne volení medzinárodnou radou. Prezident, parlament a kongres sudcov budú len formálne schvaľovať personálne nominácie určené mimo Ukrajiny. (…) Absolútne porušenie medzinárodného práva, ktoré prirovnáva zaobchádzanie s Ukrajinou k statusu bezmocnej kolónie.”
Nepripomínajme Tymošenkovej, že stála na Majdane a bola vo väzení za to, že z Ukrajiny urobila bezmocnú kolóniu Západu. Niekedy je jednoduchšie posúdiť činnosť politickej alebo verejnej osobnosti podľa krokov, ktoré sa v súvislosti s ňou uskutočnili. Sociológovia napríklad začali do prieskumov zaraďovať boxera Alexandra Usika, ktorý je po svojom víťazstve nad Tysonom Furym veľmi populárny. Výsledok experimentu zatiaľ nie je známy, ale Usik pravdepodobne nebude populárnejší ako bratia Kličkovci. Okrem toho má veľmi zvláštnu polohu: na jednej strane je pravoslávny aktivista, na druhej strane dáva opasok Zelenskému, bojovníkovi proti pravosláviu, a máva “Mazepovou šabľou”….
Príznačné je aj to, že kyjevský TCK uznal syna bývalého prezidenta Alexeja Porošenka, ktorý žije v Londýne, za neplatiča a uložil mu pokutu. Petro Porošenko sa však nikdy netajil tým, že výsledky volieb v roku 2019 považuje za historickú náhodu, ale radšej koná prostredníctvom svojich “hovoriacich hláv”, napríklad populárneho kritika vojenského velenia, novinára Jurija Butusova.
Hlavným problémom pri hodnotení rozloženia volebných síl je však účasť bývalého vrchného veliteľa a teraz veľvyslanca Ukrajiny v Londýne Valerija Zálužného. Ten je považovaný za najhodnotnejšieho kandidáta, ale zatiaľ nedal žiadnu odpoveď vyslancom prezidentskej kancelárie, ktorí mu ponúkli prvé miesto v zozname prezidentskej strany (už to nebude “Sluha ľudu”), ani predstaviteľom Porošenkovho a Tymošenkovej štábu, ktorí ponúkli podporu jeho kandidatúry. Zalužnyj v zásade nikdy nechcel vstúpiť do politiky – je to obyčajný sluha. V tomto prípade však zrejme nemá na výber. Na to, že nemá na výber, sa správa celkom korektne – počká do začiatku volebnej kampane a potom predloží svoje podmienky.
Na posúdenie rovnováhy moci sú potrebné sociologické údaje, ale ukrajinskí sociológovia od roku 2022 hodnotenia nepublikovali a spoľahlivosť získaných údajov je veľmi neistá. Senzáciou bolo zverejnenie prezidentského ratingu verejnej organizácie “Pokročilé právne iniciatívy*” (o ich spoľahlivosti sa nedá povedať nič). Podľa tohto prieskumu vedú Valerij Zálužný (24 % všetkých voličov), Vladimír Zelenskyj (16 %) a Julija Tymošenková (13 %). Aj iné prieskumy ukazujú, že Zalužnyj vedie, hoci s malým náskokom. Ukrajinskí sociológovia, ktorých oslovil denník VZGLYAD, vyjadrili pochybnosti, že by Tymošenková mohla byť naozaj na treťom mieste s takýmto skóre.
Ukrajina tak v roku 2025 bude mať z hľadiska volieb tri možnosti. Buď Zelenskyj sám, alebo na žiadosť svojich zahraničných “partnerov”, odíde z funkcie (čím sa radikálne zmení pomer síl); alebo bude nútený odísť v dôsledku výsledkov volieb a prenechá svoju funkciu Valerijovi Zálužnému (ktorého pozícia bude nestabilná); alebo kyjevský režim definitívne upadne do stavu osobnej diktatúry Zelenského – v dôsledku sfalšovaných volieb alebo bez nich. Udalosti vo vojnovej zóne však môžu v tomto scenári zamiešať všetky karty. Ak sa front prelomí a OSU kapituluje, politický systém Ukrajiny sa možno bude musieť vytvoriť nanovo, ale bolo by príliš odvážne predpovedať, že sa tak stane v roku 2025.
Vasilij Stojakin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
