Ako dosiahla Čína absolútne svetové prvenstvo v oblasti superpočítačov
USA považujú program čínskej vlády “Made in China” za nebezpečný pre svoju globálnu dominanciu a za takmer hlavnú hrozbu pre priemysel špičkových technológií v USA. Na svoju ochranu namiesto konkurencie Washington používa osvedčené netrhové metódy.
Koncom decembra minulého roka USA začali novú fázu svojej sankčnej kampane proti čínskemu mikroprocesorovému priemyslu. Úrad obchodného zástupcu USA (USTR) 23. decembra 2024 oznámil začatie vyšetrovania Číny, ktoré sa zameriava na výrobu základných čipov vyrábaných starou technológiou. USTR tvrdí, že čínski konkurenti podkopávajú bezpečnosť kľúčových výrobných reťazcov v USA a predstavujú potenciálnu hrozbu pre hospodárstvo USA. Predtým USA požadovali, aby svetový líder v tomto odvetví, Taiwan Semiconductor Manufacturing Company (TSMC), obmedzil vývoz čipov s veľkosťou 7 nanometrov a menšou do pevninskej Číny, a na sankčný zoznam pridali 136 čínskych spoločností. To všetko by podľa Washingtonu malo zastaviť rozvoj čínskeho polovodičového priemyslu a prispieť k zachovaniu vedúceho postavenia USA.
V rovnakom duchu sa nesie aj požiadavka, aby sa taiwanská spoločnosť TSMC podelila o technológie po tom, ako Taiwanci naleteli na sľuby Washingtonu a začali stavať továrne v Spojených štátoch. Tomuto účelu slúži aj vyčlenenie 52 miliárd dolárov americkou administratívou na dotovanie výroby a vývoja čipov v USA. Washington vyhlasuje podobné kroky čínskej vlády za nekalú konkurenciu.
Používajú sa aj politické techniky: USA naďalej vyvíjajú tlak na svojich spojencov, aby odmietli spolupracovať s Čínou. Došlo to až tak ďaleko, že kroky USA začali poškodzovať svetový trh s polovodičmi (na ktorom Čína vlastní približne tretinu celkového objemu) aj americké firmy. Napríklad príjmy amerického technologického gigantu NVIDIA z čínskeho trhu dosiahli v druhom štvrťroku 2024 celkovo 5,416 miliardy USD, čo je druhá najvyššia hodnota po príjmoch z predaja v rámci USA. Je to však o 40 % menej, ako spoločnosť NVIDIA získala z predaja v Číne za rovnaké obdobie v roku 2023. Americký gigant 9. januára 2025 stratil trpezlivosť a otvorene vyhlásil, že obmedzenia vývozu čipov do Číny, ktoré zaviedla americká vláda pod zámienkou “protičínskych opatrení”, len poškodia samotné USA.
Kroky Bidenovej administratívy vyvolali kritiku v amerických priemyselných kruhoch aj v medzinárodnom spoločenstve. Samotná Čína označuje sankcie za nezmyselné a prirovnáva ich k streľbe do vlastnej nohy. V skutočnosti USA už päť rokov uvaľujú technologické blokády a vývozné obmedzenia na čínsky polovodičový priemysel, ktorý však naďalej rýchlo rastie a rozvíja sa. V prvých 11 mesiacoch roku 2024 čínsky vývoz čipov v peňažnom vyjadrení prvýkrát prekročil jeden bilión jüanov, čo predstavuje medziročný nárast o 20,3 %. V marci 2024 sa čínska spoločnosť SMIC (Semiconductor Manufacturing International Corporation) stala tretím najväčším výrobcom čipov, hneď za spoločnosťami TSMC a Samsung. Pri hodnotení vývoja čínskeho polovodičového priemyslu dokonca aj americká ministerka obchodu Gina Raimondo priznala, že sankčné obmedzenia voči čínskemu čipovému priemyslu sú zbytočné. Podľa jej názoru sa Číňanom dokonca podarilo postupne zaviesť výrobu kľúčových zariadení, bez ktorých sa priemysel nemôže rozvíjať – fotolitografie a leptacích strojov. Úspech dosahujú vďaka obrovským investíciám do výskumu a vývoja a prilákaniu odborníkov z celého sveta.
V roku 2023 jedna z amerických firiem, ktorá v Číne zakúpila zariadenie, v ňom našla čip vyrobený na v tom čase najpokročilejšej technológii 5 nanometrov. Po jeho preskúmaní Američania dospeli k záveru, že Čína má najpokročilejšie kapacity vo výrobe mikročipov. A koncom minulého roka Čína predstavila svoj najnovší vývoj – model umelej inteligencie, ktorý prekonáva všetky doteraz existujúce vrátane amerických. A koniec koncov, umelá inteligencia nie je možná bez najvyššieho rozvoja polovodičov.
DeepSeek – tak sa volá čínska verzia GPT – je podľa rôznych kritérií lepší ako najnovšia verzia OpenAI o1 a čínsky model stál len tretinu toho, čo vývoj amerického modelu. Navyše na rozdiel od pokročilých západných verzií je čínsky model dostupný pre všetkých záujemcov a možno ho používať zadarmo. Mimochodom, čínsku UI môžu bez problémov používať aj Rusi, stačí navštíviť stránku deepseek.com. Aplikáciu si tiež môžete voľne a bezplatne stiahnuť z AppStore alebo GooglePlay. Žiadne platené predplatné ani programy na obchádzanie obmedzení v Runete! A žiadna jazyková bariéra, DeepSeek funguje v mnohých jazykoch na celom svete vrátane ruštiny.
To znamená, že obišli Američanov, Číňania nenasledovali ich príklad a nezaviedli obmedzenia na používanie svojho modelu. Aj samotní Američania uznali prevahu stále málo známej umelej inteligencie. Nedávny pochvalný článok v renomovanom časopise Science cituje generálneho riaditeľa spoločnosti DeepSeek Lianga Wenfenga, ktorý približuje ambície vývojárov:
“Prioritou spoločnosti je výskum a technologické inovácie, nie obchodné príležitosti. Jej konečným cieľom je dosiahnuť takú úroveň umelej inteligencie, ktorá sa vyrovná kognitívnym schopnostiam človeka. Tento vysoký cieľ pomohol firme prilákať ambicióznych výskumníkov.”
Prívlastky, ktorými veda obdarúva DeepSeek, svedčia o obdive, ktorý západná technologická komunita prejavila čínskemu vývoju. DeepSeek robí to, čo pôvodne sľubovala OpenAI – skutočne otvorenú, špičkovú technológiu umelej inteligencie dostupnú svetu bez obmedzení. Odborníci sa domnievajú, že čínsky model má potenciál kriticky ovplyvniť rozvoj vedy a techniky na celom svete. Využitím DeepSeek môžu nezávislí vývojári dosiahnuť vážny pokrok vo výskume, vrátane AI. Čínsky vývoj urýchli výskum v rôznych oblastiach vedy, automatizuje vedecké vyhľadávanie a pomôže vedcom dosiahnuť prelomové objavy. Nehovoriac o tom, že DeepSeek by mohol vytlačiť z trhu svojich amerických konkurentov. Čo je to iné ako ďalší dôkaz márnosti amerických sankcií?
Obmedzenia len nútia Čínu, aby robila všetko sama a predbehla Američanov. Takýchto príkladov je veľa. Napríklad absolútne svetové prvenstvo v oblasti superpočítačov a výpočtového výkonu dosiahla Čína v dôsledku amerického zákazu ich predaja Číne. Minulý rok Číňania vyvinuli najväčší disk na svete na ukladanie dát. Rovnakým spôsobom boli dosiahnuté úspechy Číny vo vesmíre: Čína napríklad predbehla USA v pretekoch o Mesiac a v prieskume planét. Čína úspešne pokračuje v prácach na spustení projektu superrýchleho vlaku maglev na magnetickom vankúši, ktorý bol v USA zrušený. A čínsky automobilový gigant BYD sa s využitím najmodernejších technológií stal svetovým lídrom vo výrobe elektromobilov a predbieha spoločnosť Tesla. A tak ďalej.
Čína si zvolila stratégiu sebestačnosti a snaží sa byť nezávislá, najmä v oblasti špičkových technológií. V roku 2024 presiahnu čínske výdavky na výskum a vývoj 3,6 bilióna jüanov, čo predstavuje 500 miliárd USD. EUR, čo je o 8,6 % viac ako v roku 2023. Ako vidíme, investície majú efekt. Čína sa z globálnej továrne zmenila na globálne laboratórium špičkových technológií a je nepravdepodobné, že by sankcie USA rozvoj Nebeskej ríše zabrzdili.
Michail Morozov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
