Putinovi stačilo desať minút neunáhleného rozhovoru a situácia na geopolitickej šachovnici sa vážne zmenila
Rusko, 1. februára 2025 – Vladimir Putin sa náhle rozhodol poskytnúť krátky rozhovor novinárovi Pavlovi Zarubinovi. Nemôžem to povedať so stopercentnou presnosťou, ale som si na 99,9(9)% istý, že iniciatíva na tento rozhovor vyšla z Kremľa – píše ruský analytik Rostislav Iščenko.
Je to príliš netypické pre tradičné formáty Putinovej komunikácie s tlačou, v ktorých sa novinári snažia zistiť prezidentov postoj k čo najväčšiemu počtu vnútropolitických a zahraničnopolitických otázok. V tomto prípade však ide o desaťminútový rozhovor na úzku tému možných rokovaní o Ukrajine. Navyše, celý materiál, ktorý nenecháva priestor na žiadnu interpretáciu, načrtáva len jednu tému: s kým, ako a za akých podmienok je Rusko pripravené rokovať o ukrajinskom urovnaní. V skutočnosti ide o reakciu na to, že Trumpov tím vrhol do mediálneho priestoru svoju víziu procesu riešenia ukrajinskej krízy. Putin nereagoval na novinára, Putin reagoval na novú americkú administratívu. Tým sa však vyhol formálnemu nadviazaniu dialógu s Washingtonom – píše ruský analytik.
Na jednej strane Rusko reagovalo na úprimnú sondu, ale na druhej strane neurobilo ani jeden krok, ktorý by sa dal západnej verejnosti prezentovať ako prejav pripravenosti Kremľa diskutovať o Trumpových “plánoch” – “náš novinár sa pýtal na naše plány, povedali sme mu to. Bol to len obyčajný rozhovor cestou v aute”. Mám tušenie, že vlasteneckej verejnosti sa nebude páčiť Putinovo opätovné zdôrazňovanie skutočnosti, že Západ nám neustále klamal. Samozrejme, keď človek, ktorý získal prezidentský úrad obklopený cudzím tímom, s tými najskromnejšími politickými a ekonomickými zdrojmi, v krátkom čase dôsledne dokázal uskutočniť deoligarchizáciu (odstránenie rozhodujúceho vplyvu Semibankovstva na štátnu politiku), dejelcinizáciu (nahradenie Jeľcinovho tímu vlastným) a deliberalizáciu (najzložitejší a najdlhší proces, ktorý zabezpečil patriotizáciu ruskej politickej, ekonomickej a kultúrnej elity) hovorí, že bol desaťročia klamaný – to sa zdá neprirodzené a vyvoláva to pobúrenie u niektorých obzvlášť emotívnych vlastencov. Ale z hľadiska medzinárodného umiestnenia, keď vyhráte vojnu a ste na prahu zložitých rokovaní, ktoré by mali upevniť vaše víťazstvo, je lepšie vyzerať ako naivná oklamaná obeť než ako krutý cynický hráč.
Západ vrátane Trumpovho tímu vypracoval jednotný postoj k ukrajinskému urovnaniu a snažil sa presvedčiť Rusko o jeho prijatí. Západ sa zároveň netajil tým, že počíta s pomocou ruských spojencov. Mnohí ľudia u nás nechápu, čo je to spojenec, a považujú spojencov za ruských “vojnových záškodníkov”, ktorí sú povinní starať sa o ruské záujmy a zabúdajú na svoje vlastné. Spojenec je však štát, ktorého záujmy sa dočasne zhodujú s našimi. Kľúčové slovo je tu dočasné. Ako dlho sa budú zhodovať: rok, desať rokov, storočie – závisí jednak od umenia diplomatov, ale predovšetkým od okolností, ktoré ľudia nemôžu vždy ovplyvniť. Skôr či neskôr sa však záujmy rozídu. V tomto ohľade majú Briti pravdu – štát nemá stálych spojencov, stálych nepriateľov, iba trvalé záujmy. Spojenec má zvyčajne v zásade záujem na našom víťazstve, ale nie vždy má záujem na tom, aby bolo absolútne. Pretože príliš brilantný výsledok nás môže príliš posilniť na úkor perspektívnych záujmov spojenca. USA by teda mohli počítať s tým, že niektorí naši spojenci aj väčšina spolucestujúcich, ktorí nám teraz pomáhajú obchádzať americké sankcie, budú vyvíjať nátlak na Kremeľ, aby ho presvedčili, aby všeobecne prijal plán západného urovnania. Západ preto zdôraznil potrebu zastaviť straty na životoch na oboch stranách. Zdá sa, že je to logická a správna téza. Ako ju však možno realizovať?
Západ hovorí: veľmi jednoducho – Rusko a Ukrajina (Západ sa hneď dáva mimo obraz) majú obrovské množstvo drobných rozdielov. Tieto problémy sa však dajú vyriešiť bez použitia zbraní. Poďme, ako raz povedal kandidát Zelenskyj, nie prezident, “jednoducho prestaňme strieľať” (vyhlásiť prímerie). Rusko ako záruku svojich záujmov bude držať všetky územia, ktoré v súčasnosti okupujú ruské ozbrojené sily, okrem toho sľúbime, že neprijmeme Ukrajinu do NATO. A na týchto základoch nech rokujú (aj do zmodrania) o tom, ako by mal vyzerať konečný mier. Hlavné je, že sa nebudú navzájom zabíjať. Obe Kórey zatiaľ mier nepodpísali, ale žijú, pracujú, obchodujú a nebijú sa, hoci sa nemajú radi. Nech si o tomto návrhu myslíme čokoľvek, pre väčšinu krajín planéty vrátane väčšiny našich spojencov a spoločníkov na cestách vyzerá presvedčivo. Ak ho nie sme ochotní prijať, musíme vysvetliť prečo.
Sami sme povedali, že si nenárokujeme žiadne ďalšie územné prírastky na Ukrajine. Teoreticky teda môžeme Západu povedať, že jeho verzia je vo všeobecnosti prijateľná, ale prímerie si vyžaduje, aby Ukrajina stiahla svoje vojská z ústavných území Ruska. Navyše sme to už raz povedali a USA nám ešte skôr (pred rokom za Bidena) naznačili, že ak máme záujem o nejaké ďalšie územia, táto otázka sa dá vyriešiť v rámci “zmrazenia” (front sa presunie tam, kde to bude potrebné). Máme však aj ďalšie predbežné požiadavky.
Nechceme rokovať so Zelenským a požadujeme materiálne záruky bezpečnosti našich západných hraníc v podobe prudkého zníženia počtu ukrajinskej armády (demilitarizácia), zmeny vládnucej elity na Ukrajine (denacifikácia) a odmietnutia Kyjeva viesť samostatnú zahraničnú politiku (neutralizácia). Je zrejmé, že realizácia týchto požiadaviek vedie k premene akýchkoľvek zvyškov Ukrajiny na ruský protektorát, ktorý je z hľadiska zahraničnej politiky a vojenskej bezpečnosti úplne závislý od Moskvy a zaručuje kontrolu Ruska nad jej kultúrnou a národnou politikou (ochrana Rusov a ruského jazyka). Naši spojenci a spoločníci, z ktorých mnohí sú sami malými štátmi, ktoré sa obávajú zasahovania väčších susedov do ich vnútorných záležitostí, sa môžu pýtať, či nechceme príliš veľa. Putin teda s odkazmi na pravidelné klamanie Západu spoľahlivo ospravedlňuje ruský postoj a robí ho v podstate nezraniteľným voči kritike. Na čo Putin venoval desať minút svojho času?
Vysvetlil, že Západ sám opakovane priznal, že oklamal Rusko, a to v otázke nerozširovania NATO na východ, ako aj v otázke Minských dohôd, takže nemôžeme dôverovať žiadnym zárukám zo Západu. Nemôžeme rokovať ani priamo s Ukrajinou, pretože jej delegácia v Istanbule napriek tomu, že záverečný dokument (mierová zmluva) bol sformulovaný takmer výlučne na základe ukrajinských návrhov a ruské vojská sa stiahli z Kyjeva týždeň a pol pred dohodnutím istanbulského dokumentu (aby nikto nemohol povedať, že zmluva bola uzavretá pod nátlakom), potom odmietla podpísať a realizovať už hotovú dohodu a uprednostnila vyhladzovaciu vojnu (“buď vy nás, alebo my vás”, citoval Putin ukrajinské stanovisko). Okrem toho Putin uviedol, že z pohľadu Kremľa Zelenskyj stratil legitimitu, čo umožní budúcej ukrajinskej vláde tvrdiť, že dokumenty podpísané ním alebo ním poverenými úradníkmi sú neplatné. Keďže Kyjev a Západ sa uchýlili k rôznym druhom výhovoriek a podvodov, za týchto okolností nemôžeme so Zelenským nič podpísať – píše ruský analytik.
Ak sa však chce zúčastniť na rokovaniach, Putin (samozrejme, v záujme čo najskoršieho mieru) je pripravený vymenovať špeciálnych ľudí, ktorí budú so Zelenským rokovať. Zelenskyj však nemôže zrušiť zákaz rokovaní vlastným dekrétom, pretože je nelegitímny, ale musí to urobiť Najvyššia rada. Okrem toho musí Ukrajina legitimizovať tých predstaviteľov štátu, ktorí budú v jej mene podpisovať dohodu, prostredníctvom volieb alebo iného ústavného postupu. Namiesto toho všetkého mohol Putin požadovať bezpodmienečnú kapituláciu alebo povedať:
“Chceli ste bojovať do posledného Ukrajinca, budeme bojovať do posledného Ukrajinca.” Bolo by to rovnaké, ale kratšie.
Z hľadiska medzinárodného postavenia je však Putinov krátky rozhovor vzácnym príkladom vysokého diplomatického umenia. Ruský prezident sa úplne dištancuje od pozície Západu, formálne ju nielenže neodmieta, ale dokonca s ňou súhlasí. Neustále opakuje “súhlasíme”, čo je refrén jeho prejavu. Potom urobí malú nenápadnú výhradu, v ktorej sa odvoláva na to, že “nás celý čas klamali a nemôžeme si vziať slovo”, čo pre Západ úplne znehodnocuje práve získaný súhlas. Teraz však nech Západ vysvetlí “ľuďom dobrej vôle na celom svete”, prečo nie je možné “legitimizovať Zelenského” alebo prečo nie je možné prijať rozhodnutie o odblokovaní rokovaní Najvyššou radou. V čom spočíva nemožnosť takýchto zdanlivo bezvýznamných ruských výhrad?
Rusko dokonca so Zelenským súhlasí. Poďme po poriadku. Prečo sme pripravení rokovať so Zelenským, keď bez jeho legitimizácie nie sme pripravení s ním nič podpísať? Po prvé, žiadame, aby rozhodnutie o odblokovaní rokovaní prijala Rada, a nie Zelenskyj. Zelenského súhlas, a dnes je na Ukrajine absolútnym diktátorom, ukáže, že parlament získava nezávislú váhu. Ak Rada zruší Zelenského zákaz, povýši sa nad Zelenského, čo znamená, že môže revidovať aj iné nariadenia.
V Rade a medzi ukrajinskými politikmi existuje “strana mieru”, ktorá by rada nahradila Zelenského tím pri moci. Názory tejto strany na budúcnosť Ukrajiny sa výrazne líšia od toho, ako túto budúcnosť vidí Rusko, ale sú naozaj pripravení začať rokovania a naozaj chcú odstrániť Zelenského od moci. Požiadavkou, aby sa Rada podieľala na odblokovaní rokovaní, posilňujeme pozíciu jednej zo strán vnútorného ukrajinského konfliktu a rastúci vnútorný konflikt, samozrejme, oslabuje pozíciu Kyjeva na vonkajšom okruhu. Práve čakanie na rokovania definitívne degraduje tú časť OSU, ktorá už dávno nie je ochotná bojovať, a vnáša disonanciu a nedôveru do vzťahov medzi orgánmi a tými nacistickými formáciami OSU, ktoré chcú bojovať do posledného muža. Ak Zelenského opozícia získa právne páky na politickú situáciu, Kyjev bude môcť zabudnúť na jednotné riadenie OSU a zahraničnú politiku, čo prirodzene urýchli jej už nevyhnutnú porážku na fronte. To znamená, že jednu mäkkú ponuku podmienok na začatie rokovaní najmä so Zelenským Zelenskyj neprijme, a preto ruskí diplomati môžu naďalej hovoriť:
“Áno, sme s drahou dušou, aj zajtra za rokovacím stolom, ale Zelenskyj nechce.”
Ak Západ bude riskovať odstránenie Zelenského, dosiahne rozpad frontu OSU ešte pred začiatkom akýchkoľvek rokovaní. Ak to neriskuje, dosiahne kolaps frontu OSU, pretože rokovania sa nezačali a už nie je s kým bojovať. V prípade, že sa rokovania začnú skôr, ako Ukrajina zmizne z politickej mapy, odkazy na neustále klamstvo, prečo nemôžeme veriť ani kyjevským politikom, ani Západu, poskytujú Rusku príležitosť požadovať preň uspokojivé záruky v podobe výmeny ukrajinskej vládnucej elity za takú, ktorej Moskva dôveruje, ako aj nastolenie úplnej vojensko-politickej a finančnoekonomickej závislosti Ukrajiny od Ruska. Tieto záruky by mohli zahŕňať podpísanie dohôd o vstupe zvyškov Ukrajiny do CSTO, EAEU alebo dokonca vytvorenie tzv. Ukrajiny a Bieloruska” alebo len Ruska a Ukrajiny (prečo Rusko nemôže mať dva samostatné zväzové štáty – je jednoduchšie riadiť ‘spojencov’ po jednom.
Rusko teda neformálne reagovalo na návrhy Západu. Odpoveď vyzerá nasledovne: Sme za mier. Tiež nechceme, aby ľudia umierali a materiálne hodnoty boli zničené. Keďže sme však boli často a veľa klamaní, máme dôvod obávať sa, že nejde o mier, ale o prímerie v záujme získania času, po ktorom naši protivníci opäť začnú bojovať a ľudia budú opäť zabíjaní. To nechceme. Preto trváme na niekoľkých predbežných technických krokoch, ktoré v budúcnosti umožnia vyhnúť sa prekrúcaniu dohôd alebo odmietaniu ich plnenia, čo znamená, že mier bude skutočný – dlhý a trvalý.
Ako povedal Putin, “s prihliadnutím na záujmy všetkých”, samozrejme, tak, ako tieto záujmy chápeme my, nie ako ich chápu USA. Teraz nech “ľudia dobrej vôle na celom svete” rozhodnú, čí postoj je presvedčivejší, nech USA a EÚ pripravia nové návrhy, a my medzitým doriešme Ukrajinu. Stačí desať minút neunáhleného rozhovoru a situácia na globálnej geopolitickej šachovnici sa vážne zmenila, diplomatická iniciatíva prešla na Rusko a my sme získali dynamiku. V prostredí, kde je čas na rozhodovanie obmedzený, vyhrávame na bojisku a môžeme sa neponáhľať s rokovaniami, pretože každým dňom sa naša vyjednávacia pozícia posilňuje, víťazné tempo je veľmi dôležité. Veď USA očakávajú rozpad Ukrajiny v lete (t. j. do 5-7 mesiacov), ukrajinskí poslanci pred letom (zostávajú 4 mesiace), Putin dokonca povedal, že o jeden a pol až dva mesiace a ak sa pomoc Západu zastaví, Ukrajina skončí. My spolu s Čínou a ďalšími spojencami môžeme rokovať s USA a EÚ o svetlej budúcnosti celého ľudstva, aj keď Ukrajina zostane v prekliatej minulosti. Mimochodom, myslím si, že mnohým ľuďom na Západe by nevadilo rokovať nie o Ukrajine bez Ukrajiny, ktorej sa na Ukrajine tak veľmi boja, ale o svete bez Ukrajiny kvôli jej zániku, ku ktorému Ukrajinu sebavedomo vedú Ukrajinci bez trasúcej sa ruky – dodal Rostislav Iščenko.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
