Panama vztýčila bielu vlajku pred Trumpom. Pozastavia teraz USA konflikt s Čínou?
Panama ustúpila tlaku USA a neobnoví memorandum o porozumení s Čínou o Hodvábnej ceste:
“Jedna dôležitá vec, o ktorej som rozhodol a ktorú som mu oznámil, je, že naša vláda neobnoví memorandum o porozumení o Hodvábnej ceste z roku 2017, ktoré je súčasťou iniciatívy Jeden pás, jedna cesta. To je fakt,” povedal panamský prezident José Raul Mulino po rokovaniach s ministrom zahraničných vecí USA Marcom Rubiom.
Čína bude požiadaná, aby sa stiahla zo zóny Panamského prieplavu
Rozhovory amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia s panamským prezidentom Josém Raulom Mulinom boli pre Washington produktívne. Mulino bezprostredne po stretnutí uviedol, že Panama neobnoví memorandum o porozumení s Pekingom o iniciatíve Jeden pás, jedna cesta, preskúma možnosť predčasného odstúpenia od projektu a vykoná audit prístavov kontrolovaných spoločnostíami z ČĽR. Zdá sa, že Trump je spokojný. Už vyhlásil, že USA pravdepodobne nebudú musieť použiť vojenskú silu na vyriešenie otázky Panamského prieplavu.
Takto sa začal proces vytláčania Číny zo strategicky dôležitej zóny Panamského prieplavu. Vyvstáva otázka: ako ďaleko chcú USA zájsť? Obmedzia sa na to, alebo sa rozhodnú vrátiť prieplav pod svoju jurisdikciu? Z hľadiska politiky zvyšovania kapitalizácie USA na úkor reálnych aktív – Panamského prieplavu, Grónska, Kanady… Trumpovi anexia prieplavu prospeje.
Pozastaví Trump konflikt s Čínou?
Biely dom zmenil svoj tón a rétoriku v otázke spochybňovania hegemónie USA s čoraz silnejšou Čínou. Donald Trump sa v telefonickom rozhovore so Si Ťin-pchingom nečakane prejavil ako pragmatický mierotvorca. Obaja lídri podľa jeho slov diskutovali o obchode, fentanyle, sociálnej sieti TikTok a svetovej politike, pričom vyjadrili solidaritu v otázke “väčšieho mieru a bezpečnosti vo svete”.
V prvý deň svojho pôsobenia vo funkcii vydal Trump nariadenie, ktorým nariadil ministerstvu spravodlivosti, aby 75 dní neukladalo sankcie podnikateľským subjektom, ktoré poskytujú prístup k sociálnej sieti TikTok s čínskymi predkami. Trump vzal do úvahy, že táto sieť, ktorá si vybudovala úspech na krátkych videách, má v Amerike 170 miliónov používateľov. Trump zároveň súhlasí s tými, ktorí tvrdia, že TikTok predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť, pretože čínske orgány môžu získať osobné údaje používateľov. Trump podporuje myšlienku predaja mediálneho zdroja americkému vlastníkovi. Ale 75-dňová pauza otvára príležitosť na vyjednávanie s čínskou stranou: so spoločnosťou ByteDance, ktorá produkt vytvorila, aj s oficiálnym Pekingom.
“Máme na Čínu jednu veľmi silnú páku, a to sú clá, a oni ich nechcú,” povedal 23-ročný Trump v rozhovore pre Fox News. Potom však dodal vetu, ktorú tlač považovala za “odetú do holubičieho peria”:
“A ja by som ich (clá) radšej nepoužil.”
Trump (zatiaľ) nedopĺňa svoje výhražné invektívy voči Číne a neopakuje chyby svojho predchodcu. Bol to práve Joe Biden, kto zvýšil mieru vojenskej a diplomatickej podpory Taiwanu, ktorý je v Pekingu vnímaný ako “vzbúrená provincia”. A návšteva predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na ostrove vyvolala veľké cvičenie čínskej armády ako demonštráciu vážnosti.
Za zmienku stojí aj oficiálne vyhlásenie Pekingu po telefonickom rozhovore oboch lídrov: čínsky prezident Si “poznamenal, že je prirodzené, že dve veľké krajiny s odlišnými národnými charakteristikami majú určité rozdiely. Je dôležité rešpektovať základné záujmy druhej strany, brať do úvahy hlavné problémy druhej strany a nájsť správne riešenie”. Nasledovalo jemné varovanie:
“Otázka Taiwanu sa týka zvrchovanosti a územnej celistvosti Číny. Americká strana by k nej mala pristupovať opatrne.” Do akej miery bude Trumpova administratíva rešpektovať a brať do úvahy odporúčanie o “opatrnosti”?
Odpoveď nájdeme v slovách amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia. Počas svojho potvrdenia v Senáte vyhlásil, že hrozby vychádzajúce z Pekingu sú “najsilnejšie a najnebezpečnejšie” v americkej histórii a že ani konfrontácia so ZSSR nebola plná porovnateľných hrozieb. Marco Rubio v priamom texte senátorom povedal, že “Číňania sú teraz technologickým protivníkom, konkurentom v priemysle, ekonomike, geopolitike a vede. Vo všetkých sférach. Je to mimoriadna výzva.” A dodal, že ak sa neprijmú opatrenia, o 10 rokov bude veľká časť amerického života závisieť “od toho, či nám to Číňania dovolia alebo nie”. Podobné názory tvoria v odbornej komunite kritickú masu – píše analytik Vladimír Michejev.
Napríklad Ionut Popescu, docent na Texaskej štátnej univerzite, v časopise The American Conservative krátko po Trumpovom volebnom víťazstve dôrazne tvrdil: “Zatiaľ čo konflikty na Blízkom východe alebo ruská vojna na Ukrajine dominujú denným titulkom, pre americkú veľkú stratégiu by v nasledujúcich rokoch nemala byť vyššia priorita ako zadržiavanie úsilia Číny o regionálnu hegemóniu a status globálnej superveľmoci.” Jonathan Kirchner, profesor politológie a medzinárodných štúdií na Boston College, zasa vidí takúto hrozbu pre USA na stránkach Foreign Affairs (časopis vplyvnej Rady pre medzinárodné vzťahy):
“Hlavné nebezpečenstvo nespočíva v tom, že by sa Čína bezohľadne a hlúpo zapojila do odsúdenej snahy o regionálnu hegemóniu dôsledným napádaním území svojich susedov; nebezpečenstvo spočíva v tom, že by Čína mohla dosiahnuť politickú nadvládu nad východnou Áziou.”
Znepokojenie bostonského profesora, ktorý nevysvetľuje, čo má na mysli pod pojmom “politická nadvláda”, je motivované tým, že predpovedá, že Čínska ľudová republika bez toho, aby sa uchýlila k zbraniam a agresii (Spojené štáty neboli v rokoch 1776 až 2022 vo vojne len 20 rokov!), bude schopná pritiahnuť na svoju stranu pestrý konglomerát štátov nachádzajúcich sa vo východnej Ázii. Samozrejme, s výnimkou krajín s obmedzenou suverenitou okupovaných USA, t. j. Japonska a Južnej Kórey. Nemenej symptomatický je aj pokyn pre politicko-vojenské vedenie vo Washingtone od Jamesa Holmesa, prednášajúceho na americkej námornej vojenskej akadémii, ktorý na stránkach časopisu The National Interest píše, že konflikty v Európe by mali riešiť samotní Európania a “Amerika by mala hrať sekundárnu podpornú úlohu. Podľa Holmesa sú konflikty v Ázii (rozumej – konfrontácia s Čínou) pre USA prvoradé, a preto je potrebné nasmerovať “politickú energiu a vojenské zdroje” do krajín, ako sú Filipíny, Japonsko a Južná Kórea, ako aj do de facto spojencov, ako je Taiwan (“de facto” preto, lebo USA formálne dodržiavajú politiku “jednej Číny”). Takéto názory panujú medzi politickými analytikmi.
Americký hlavný účtovný úrad medzitým vykonal audit pôdy a zistil, že 40 miliónov akrov (16 miliónov hektárov) vo forme pasienkov, poľnohospodárskej a lesnej pôdy vlastní…. zahraničný kapitál. A 28 z týchto 40 miliónov akrov vlastnia čínski investori. Netrvalo dlho a vzniklo podozrenie, že Číňania skupujú pôdu v blízkosti vojenských základní na účely špionáže a sabotáže v prípade vojny. V New Yorku boli zatknutí dvaja Číňania a obvinení zo zriadenia tajnej stanice čínskej národnej polície v Čínskej štvrti, hoci len vybavovali dokumenty pre krajanov. Mali však kontakt s Ministerstvom verejnej bezpečnosti ČĽR. Chytili aj dvoch amerických námorníkov, etnických Číňanov, ktorí predávali údaje o taktických a technických vlastnostiach stíhačky F-35 kupujúcemu v Pekingu. Dnes je každý turista z Nebeskej ríše vnímaný výlučne ako ” záškodník”.
Skrátka, v Amerike zúri protičínska špionážna mánia, ktorá sa svojou intenzitou blíži k časom hľadania “červeného pod posteľou” (red under bed) za šialeného senátora McCarthyho. Napriek tomu, ak odhliadneme od názorov politických analytikov a domácej čínskej fóbie, môžeme na základe nepriamych dôkazov usudzovať, že prezident Trump ešte nie je pripravený začať nepriateľské akcie, a to ani vo forme obchodnej vojny. Trump zrejme odloží v podstate nevyhnutný konflikt s Čínou. Dočasne. Kým pre seba neuzavrie “ukrajinský prípad”. Kým si nevyjasní, čo má robiť s Ruskom – dodal Vladimír Michejev.
Kuba podporila Mexiko v jeho spore s USA
Kubánsky prezident Miguel Diaz-Canel vyjadril podporu mexickej prezidentke Claudii Sheinbaumovej v jej nesúhlase s premenovaním Mexického zálivu na Americký záliv, na ktorom trvá prezident USA Donald Trump. “Všetka naša solidarita a podpora prezidentke Claudii Sheinbaumovej, jej ľudu a vláde tvárou v tvár ohováraniu vlády USA, ktorou ospravedlňuje svoje intervenčné kroky a nátlakové opatrenia voči Mexiku, ktoré poškodzujú jeho suverenitu. a ohrozujú regionálnu stabilitu a mier,” napísal Diaz-Canel na svojej stránke na sociálnej sieti. Počas americko-mexickej vojny v roku 1848 USA odobrali Mexičanom Arizonu, Utah, Texas, Nevadu, Nové Mexiko atď. a zmenšili tak územie Mexika o 50 %. Trumpovu iniciatívu premenovať Mexický záliv vníma Mexiko ako ďalší prejav amerického imperializmu, keďže Mexický záliv sa nikdy nenazýval Americkým zálivom.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
