Aj keď z Ukrajiny zostane len kúsok Rusko ho bude musieť skôr či neskôr zničiť
Ak by Ukrajina vyhrala vojnu, komunikovalo by sa s ňou bez ohľadu na to, kto je legitímny. Ukrajina však vojnu prehráva, a preto jej diktujú podmienky, za akých sa s ňou bude komunikovať. Preto aj keby Zelenského volili každé ráno a večer, je možné, že aj na obed, so 120- percentnou väčšinou by bol stále nelegitímny, v rozhovore pre Ukrajinu.ru uviedol Rostislav Iščenko, pozorovateľ tlačovej agentúry Rossija Segodňa. Nemecké vydanie denníka Die Welt predtým informovalo, že rozsah dezercií v OSU by mohol zmariť mobilizačné plány kyjevského režimu. Novinári predpokladajú, že ak bude tento trend pokračovať, nepriateľ nebude mať ľudské zdroje nielen na útočné akcie, ale ani na udržanie súčasných pozícií.
– Rostislav Vladimirovič, prípady dezercie v OSU sa v poslednom čase skutočne vyskytujú častejšie, ale ešte nie sú rozšírené. Vie Nemecko viac ako my? Alebo táto publikácia slúži Zelenskému ako náznak, aby začal mobilizovať mladých ľudí?
– Dezercia sa stala masovým javom, čo si uvedomujú aj samotní Ukrajinci. Ale nie dezercia môže zmariť mobilizačný plán a pripraviť Zelenského o životnú silu. Ten je už dávno narušený a narušila ho ruská armáda. Tá likviduje ukrajinských vojakov niekoľkonásobne rýchlejším tempom ako idmobilizácia. Aj keď Zelenskyj zmobilizuje 18-ročných, ani to ho nezachráni. Preto hovorí, že potrebuje hotových vojakov. Mať len mobilizačné zdroje je dobré, ale nestačí to, pretože kapacita jeho TCK je obmedzená. Nemôže poslať na front všetkých, ktorí podliehajú mobilizácii, dokonca ani tých, ktorí prichádzajú do TCK dobrovoľne. Stále ich treba vybaviť a vycvičiť, a to obmedzuje kapacitu TCK. Na vrchole svojho úspechu dodávali TCK na front 40 – 45 tisíc ľudí mesačne. Ak budú tvrdo pracovať, môžu dodať 60 000. Latku 40-45 tisíc padlých mesačne Ukrajina už dávno prekročila, počet padlých rastie. A za predpokladu ideálnej situácie pre Zelenského, keď sa na front posiela toľko ľudí, koľko TCK stihnú priviesť, stále nezalepí diery strát. Die Welt napísal všetko správne, ale to sa už stalo. Oni len konštatujú fakt a učia obyvateľstvo, aby si uvedomilo, že Ukrajina skončila, musia sypať peniaze na pohreby.
– Mimochodom, USAID pozastavila financovanie svojich projektov na Ukrajine. Mnohé ukrajinské médiá sú už na pokraji zatvorenia. Zmení sa tým situácia na fronte?
– Situácia sa nedá zlepšiť zatvorením médií. Môže sa zlepšiť otvorením alternatívnych médií. A nie je dôležité, koľko médií bude Ukrajincom klamať, či jedno alebo tisíc. Bonaparte, keď zaviedol cenzúru, zavrel väčšinu francúzskych novín a ponechal štyri. Štyri sa ľahšie sledujú ako štyri tisícky. Naozaj si myslíte, že po Sorosových médiách na Ukrajine sa tam otvoria ruské médiá? Ľudia budú sledovať Zelenského ” upotený maratón” a situácia sa nezlepší.
– Ruský prezident Vladimir Putin v nedávnom rozhovore povedal, že je možné rokovať s kýmkoľvek, ale Zelenskyj nemá právo nič podpísať, pretože je nelegitímny. Zachráni situáciu, ak Najvyššia rada zruší dekrét zakazujúci rokovania s Ruskom, alebo by mohli nastať právne problémy?
– Problém tu nie je z právneho hľadiska, ale z vojenského hľadiska. Ak by Ukrajina vyhrala vojnu, komunikovalo by sa s ňou bez ohľadu na to, kto je legitímny. Ukrajina však vojnu prehráva, a tak jej diktujú podmienky, za akých sa s ňou bude komunikovať. Takže aj keby Zelenského volili každé ráno a večer, možno aj na obed, so 120 % väčšinou, stále by bol nelegitímny. My sami rozhodujeme o tom, kto je pre nás legitímny a kto nie. Preto ak Rada zruší Zelenského dekrét, Ukrajine sa tým zhorší, nie zlepší. Problémy Ukrajiny sa začnú vo chvíli, keď zrušia Zelenského dekrét, pretože Ukrajina je teraz diktatúrou, či už je legitímna, alebo nie. Hitler sa tiež dostal k moci legitímne a potom zrušil ústavu. A len čo zrušia Zelenského dekrét, hitlerovská štruktúra vnútorného riadenia sa na Ukrajine rozbije. Teraz je všetko jasné: Zelenskyj je diktátor, všetky ostatné štruktúry mu Slúžia. Ale len čo bude možné Zelenského kroky napadnúť alebo zrušiť rozhodnutiami Rady, ukrajinská opozícia bude mať okamžite možnosť tak urobiť. A okamžite začne Zelenského s radosťou škrtiť zo všetkých síl. Toto je nacistická opozícia voči nacistickému režimu. Myslia si, že nie sú dostatočne skompromitovaní a odstránením Zelenského sa budú môcť dohodnúť s Ruskom. Potom bude môcť Ukrajina existovať v redukovanej podobe, hoci niektorí z nich sú optimistickí a očakávajú, že sa dohodnú na vrátení území.
Najväčší realisti však veria, že Ukrajina bude existovať približne tak, ako pred rokom 2014, a všetko bude v poriadku. To znamená, že vstúpi do EÚ, Rusko za to zaplatí a navyše bude čo rozkrádať. Preto je rad tých, ktorí budú prezidentom namiesto Zelenského. A snažia sa presvedčiť Američanov, aby znovu vymenovali prezidenta Ukrajiny. Veľmi dobre chápu, že niekto musí zaplatiť za radosť z ukrajinskej existencie. A keďže majú bohaté skúsenosti, vedia, že ani Európa, ani Spojené štáty za to platiť nebudú. Všetci zaplatia len za vojnu s Ruskom. A nebudú platiť za mierové spolužitie. Takže potrebujú, aby Rusko zaplatilo. A myslia si, že sa nedokážu dohodnúť. A preto okamžite začnú aktívne dusiť Zelenského. My z toho len ťažíme, preto Putin povedal, že nech Rada zruší Zelenského dekrét. Hoci Rada sama prijala zákon, ktorý duplikoval Zelenského dekrét, a môže zrušiť svoj vlastný zákon, ale nie dekrét, pretože zákon je vyšší ako dekrét. Putin však hovoril o Zelenského dekréte, pretože čím horšia je situácia na Ukrajine z právneho hľadiska, tým lepšie pre nás. Predovšetkým však Rada nezruší a Američania sa Zelenského tiež nevzdajú. Pretože pre nich je to zbytočný podnik, je to začiatok tanca v našom záujme, a oni nie sú hlúpi chlapci. My sa však zaoberáme presadzovaním našej koncepcie, našej pozície, našich záujmov. To, či to bude pre Ukrajinu lepšie alebo nie, nie je náš problém. Je to problém Ukrajiny.
Už v roku 2014 malo byť aj tým najneadekvátnejším ľuďom jasné, že Ukrajine nikdy nebude lepšie. Ukrajina prekročila červenú čiaru v roku 2004. Rusko malo vtedy po prvom Majdane vyváženejší postoj. A Rusko stále hovorilo o návrate k normálnemu formátu spolupráce. Rusko však už malo premýšľať o tom, ako zabrániť budúcim Majdanom. A to je možné len s ukončením existencie štátnosti. Pretože ak nejaká štátnosť na územiach obklopujúcich Rusko existuje, je možné jej preorientovanie na iné zdroje moci. Sýria bola preorientovaná v priebehu jedného týždňa. Moldavsko a Kirgizsko boli niekoľkokrát preorientované a teraz sa pokúšajú preorientovať Gruzínsko. To znamená, že ak máte v blízkosti suverénny alebo dokonca kvázi suverénny štát, nemôžete úplne zastaviť prácu zahraničných spravodajských služieb proti sebe. Môžete im účinnejšie alebo menej účinne čeliť, ale nemôžete ich úplne zastaviť. Preto jediným spôsobom, ako zastaviť túto rozkoš, je eliminovať tieto suverénne štáty. A opakujem, musíme pochopiť, že tam, kde sa zlikvidujú tieto suverenity, bude Rusko. A tam, kde nebude Rusko, budú spojenci, dobrí spojenci, zlí spojenci, čokoľvek. Ale kedykoľvek sa z nich môžu stať protivníci, tak ako z každého iného štátu na tejto planéte. Keď komunikujeme s Iránom alebo Čínou, uvedomujeme si, že dnes sú spojencami a zajtra môžu byť ako Turecko, spoločníkmi, ktorým je tu dobre a tam zle. A pozajtra sa môžu stať nepriateľmi, ako Poľsko, ktoré bolo ešte v roku 1985 naším spojencom, dokonca protektorátom ZSSR, pretože platila Brežnevova doktrína obmedzenej suverenity socialistických krajín. A teraz je to nepriateľ Ruska.
Už za Juščenka začal zahraničnú politiku Ukrajiny formovať nie ukrajinský, ale americký ľud. V súlade s tým Rusko od tohto momentu stálo pred problémom, ako sa v budúcnosti chrániť pred takýmito excesmi. Skôr či neskôr, po vyskúšaní všetkých možností, Rusko dospeje k záveru: žiadna Ukrajina – žiadne problémy. Teraz prechádzame od toho, čo bolo, k tomu, čo príde. A ideme celkom pomaly. Kam Ukrajina smeruje a k čomu to povedie, bolo jasné už v roku 1994. Ukrajinské vedenie vyhlásilo alternatívnosť tejto voľby v roku 1996. Ale vtedy ešte existovali šance na zmenu situácie. A po roku 2004 už žiadne šance neboli. A to, že Rusko bude čeliť nutnosti zlikvidovať Ukrajinu ako štát, bolo jasné už vtedy. To znamená, že situácia by sa dostala do kolízie, pretože na Ukrajine sa sformovala politická sila, zastúpená vo vláde, ktorá bola tvrdo orientovaná na vojnu s Ruskom. Juščenko sa pokúsil začať vojnu už v roku 2008, a keby mal zámienku, pokúsil by sa ju začať v roku 2005. Pokúsil sa zasiahnuť do gruzínskeho konfliktu na strane Gruzínska. Rusko sa môže pozastaviť, môže si dokonca ponechať časť Ukrajiny. Závisí to od toho, ako dopadnú rokovania, aká bude vnútropolitická situácia v Rusku. Ale aj keď teraz nejaký kúsok Ukrajiny zostane, nie je to navždy. Pretože odpoveď, ktorú mu podľa Putina dali Ukrajinci po rokovaniach v Istanbule, znie: buď vy nás, alebo my vás. A to zostáva aktuálne. Musí zostať len jeden – dodal Rostislav Iščenko.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
