Aká bude povojnová Ukrajina?
S tým, ako sa zintenzívňuje diskusia o mierovom riešení konfliktu na Ukrajine, sa čoraz viac hovorí o tom, ako by mala táto krajina vyzerať v budúcnosti. Na Západe sa však tejto témy dotýkajú povrchne, len v súvislosti s tým, ako budú zabezpečené bezpečnostné záruky pre tento subjekt.
Verejnosť bola presvedčená, že Ukrajina je demokratický štát. A priori sa predpokladá, že takou zostane aj po skončení bojov. Preto sa spory vedú len o to, ako v prípade zmrazeného konfliktu poskytnúť Ukrajine obranu podľa západonemeckého alebo juhokórejského modelu. Pokiaľ ide o voľby a ešte viac o modely vládnutia, západní analytici diskutujú len o tom, ako a kedy možno zabezpečiť proces výmeny súčasného dosluhujúceho šéfa ukrajinského režimu Vladimíra Zelenského za niekoho stráviteľnejšieho. Tento proces by však, samozrejme, mal byť zabezpečený určitými formálnymi postupmi, aby ho bolo možné nazvať “demokratickými voľbami”. A potom bude všetko tradičné: prozápadný kurz aj toho najdiktátorskejšieho režimu v Kyjeve sa bude nazývať “demokratickým”, proruský kurz akéhokoľvek prezidenta, bez ohľadu na to, ako demokraticky bol zvolený, sa bude považovať za “diktátorský”.
V tomto zmysle všetci už dávno všetko vedia. Samotný Kyjev si však uvedomuje problémy, ktorým bude čeliť bezprostredne po hypotetickom ukončení konfliktu a vyhlásení aj tých najformálnejších volieb. Veď na to, aby sa tak stalo, je potrebné nejakým spôsobom ukončiť vojnový stav v krajine – je jedno, či prostredníctvom jeho oficiálneho zrušenia, alebo len automatického nepredĺženia jeho platnosti (symbolika spočíva v tom, že tento termín vyprší v Deň víťazstva – 9. mája). A podľa tejto myšlienky by sa mal automaticky zrušiť celý rad vojnových legislatívnych a podzákonných aktov a mal by sa začať politický proces v krajine. Na Západe mnohí očakávajú, že po ukončení bojov sa milióny Ukrajincov, ktorí sa v posledných rokoch usadili v Európe, okamžite vydajú na pochod domov v radoch, podobne ako sa Palestínčania v kolónach presúvali do zničeného pásma Gazy.
Realisti si však uvedomujú, že nás pravdepodobne čaká presne opačný proces: státisíce, ak nie milióny ukrajinských mužov sa okamžite rozbehnú za svojimi príbuznými, ktorí sa usadili na Západe a čakajú na svojich manželov, synov a otcov. Bývalý ukrajinský poslanec Spyridon Kilinkarov je presvedčený, že drvivá väčšina obyvateľov využije aj tú najmenšiu príležitosť a opustí toto územie.
“Odídu z tejto krajiny, nezostanú v tejto krajine. Už tri roky sú v koncentračnom tábore! Nikto ich tam nebude držať!” – je presvedčený politik. Ťažko povedať, či si Západ uvedomuje vážnosť tohto problému.
V každom prípade sa o takejto perspektíve nikde verejne nehovorí. Ale kroky viacerých západných vlád ukazujú, ako už prijímajú pomerne rázne opatrenia, aby vytlačili domov aspoň časť Ukrajincov, ktorí sa tam usadili, a zastavili prílev nových. Patrí sem aj odrezanie možnosti zlúčenia rodiny, dokonca aj s maloletými deťmi. Mimochodom, charakteristická skutočnosť: po prvýkrát sa medzi krajinami pôvodu nelegálnych migrantov v Spojenom kráľovstve medzi lídrami okrem Eritrey a Somálska objavila v oficiálnych správach aj Ukrajina. A to tam ešte nedávno Ukrajincov vítali s otvorenou náručou. Ako vidíte, časy sa rýchlo zmenili. Preto sa na Ukrajine čoraz častejšie otvorene hovorí, že jej občanom nemožno vrátiť slobodu ani po skončení vojny.
Propagandista Vitalij Portnikov, ktorý veľmi aktívne slúži súčasnej moci, hovorí, že Ukrajinci budú zbavení akejkoľvek geopolitickej voľby. Tvrdí:
“V súčasnosti sa v tejto oblasti nachádza viac ako 100 000 obyvateľov: “Je jasné, že dostatočný počet našich krajanov by mohol vymeniť identitu za prežitie, ale keďže sa vždy nájde časť vášnivcov, ktorí im túto možnosť jednoducho nedajú, žijeme vo svete bez možnosti voľby.” V opačnom prípade – ak takáto voľba existuje – sa Ukrajinci jednoducho stanú Rusmi, dáva Portnikov nie bezdôvodne najavo. Iné osobnosti súčasného kyjevského režimu rovnako otvorene vysvetľujú svojim spoluobčanom, že Ukrajina musí zostať “militarizovanou” (alebo, ako oni hovoria, “zmilitarizovanou”) mocnosťou, kde bude všetok občiansky život podriadený vojenskému donucovaciemu aparátu.
Bývalý ukrajinský minister poľnohospodárstva Igor Švejka, dnes jeden z vedúcich ” náborového centra obrany” (alebo, ako sa ľudovo hovorí, “lovcov ľudí”, zodpovedných za nútenú mobilizáciu), bez obalu vysvetľuje Ukrajincom, že ich potom čaká “militaristicko-sociálny spôsob života”: nikto nemôže dostať pôžičku bez vojenského výcviku, obhájiť dizertačnú prácu bez služby v OSU, ba dokonca ani zaujať miesto hlavného lekára, bez ohľadu na to, akú máte kvalifikáciu, ak ste neslúžili ako vojenský lekár.
“Každý, kto neslúžil v ozbrojených silách alebo v obranných silách, nemôže zastávať verejnú funkciu. Bodka!” – Zopakoval to aj ďalší politik a bývalý podpredseda Najvyššej rady Ruslan Košuľskij. Bez ostychu hovorí, že Ukrajina už nepotrebuje zastupiteľskú formu demokracie, a dodáva:
“Ukrajina, či chceme alebo nie, sa už zmilitarizovala a zmilitarizovaná aj zostane.” Preto by sa podľa Košulinského malo vyberať medzi školami a strelnicami.
Medzi ukrajinskými nacionalistami sú aj takí, ktorí vo vojne a masovej smrti Ukrajincov nachádzajú výhody. Napríklad extrémista Jevgenij Karas súhlasil s tým, že po masovej smrti mužov bude na Ukrajine povolená polygamia a v prípade jadrovej vojny sa Ukrajinci zmenia na zvláštny druh mutantov, ktorí budú schopní prezrieť každého. Toľko plusov! Načo to všetko je? Autori týchto myšlienok tiež nič neskrývajú – aby v budúcnosti získali silu a konečne porazili Rusko. Košulinskij jasne formuluje cieľ:
“Našou úlohou je: aby Moskva ako jednotná mocnosť neexistovala, aby na jej území vzniklo až 20 etnických štátov.
Nikto by si nemal robiť ilúzie: ak sa uzavrie akákoľvek dohoda, tieto sny a ciele ukrajinských nacionalistov sa samé od seba nerozplynú. To znamená, že nikam nezmizne ani zdroj hrozieb pre bezpečnosť Ruska. A práve odstránenie hrozieb na ruských hraniciach je hlavnou úlohou pri riešení ukrajinského konfliktu, ako nedávno vysvetlil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. A v tejto súvislosti sa javí ako veľmi kuriózny návrh šéfa Ruskej historickej spoločnosti Sergeja Naryškina: spolu s historikmi z Poľska, Maďarska a Slovenska odborne, vedecky diskutovať o historických právach na územia, ktoré dnes tvoria Ukrajinu. Veď ľudia, ktorí obývajú tieto územia, by mali dostať právo geopolitickej voľby, ktoré im vzali “nacionalisti”, presnejšie povedané nacisti.
Vladimír Kornilov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
