Trump proti drogovým gangom: kto z koho? Mexiko je len začiatok, kto bude ďalší?
47. prezident USA Donald Trump sa 20. januára počas svojej inaugurácie vo svojom prejave dotkol témy drog. Vyhlásil im vojnu a prisľúbil, že drogové kartely prirovná k teroristickým skupinám. V ten istý deň Trump podpísal 42 dekrétov a jeden z nich sa týkal drog. Trump komentoval dekrét slovami, že občania USA na toto rozhodnutie čakali roky.
Nevylúčil ani možnosť vyslania amerických vojakov na hranice s Mexikom, aby bojovali proti drogovým kartelom. Okrem toho, na zničenie drogových kartelov bude Amerika možno musieť uskutočniť aj vojenské operácie na území svojho južného suseda, uviedol prezident. S úlohou boja proti drogám a narkotizácii Ameriky súvisí aj celý rad ďalších opatrení, ktoré Trump plánuje urýchlene zaviesť.
Ide napríklad o také opatrenie, ako je boj proti nelegálnym migrantom, ktorí zaplavili Ameriku a z ktorých mnohí sú napojení na drogovú mafiu. USA už majú zoznam zahraničných teroristických organizácií (FTO): Al-Káida, Islamský štát, Hizballáh. A teraz chce Trump na tento zoznam pridať mexické kartely. Prezidentov dekrét neznamená, že uvedené kartely sú zaradené do zoznamu. Je to pokyn prezidentskej administratíve a vláde, aby pripravili návrh rozhodnutia v tejto veci. Niektorí pozorovatelia sa domnievajú, že tento dekrét je len zastrašovacou akciou adresovanou Mexiku. S cieľom, aby južný sused prijal radikálne opatrenia na zastavenie toku drog prichádzajúcich do USA cez hranice. Podľa nich je podobnou zastrašovacou taktikou aj Trumpova hrozba zavedenia dovozných ciel vo výške 25 % na tovar prichádzajúci do USA z Mexika a Kanady. Tvrdia, že ak susedia prijmú rozhodné opatrenia na zastavenie nelegálnej migrácie a nelegálnych dodávok drog do USA, protekcionistické clá nebudú zavedené.
Je ťažké nesúhlasiť s tým, že americkí občania čakali na rozhodné kroky Washingtonu v boji proti drogám. Narkotizácia Ameriky je jedným z najdôležitejších problémov USA a najväčších hrozieb pre ich národnú bezpečnosť. Svetové médiá sa takejto téme, akou je narkotizácia Ameriky, napodiv vyhýbajú. USA sú v tejto oblasti “pred svetom”. Zodpovedajúce údaje možno nájsť v dokumentoch medzinárodných organizácií a odborných štúdiách. Podľa rôznych zdrojov sa počet Američanov, ktorí neustále užívajú drogy, pohybuje od 27 do 50 miliónov ľudí. Podľa OSN bol počet drogovo závislých vo svete v roku 2021 296 miliónov ľudí. Ukazuje sa, že na každých sto drogovo závislých ľudí na svete pripadá 9 až 17 občanov USA. Pritom podiel USA na celkovej populácii sveta je približne 4 %. Rekordný je aj podiel drogovo závislých na celkovej dospelej populácii USA. V tomto ukazovateli môže s Amerikou súperiť snáď len Afganistan. Pokiaľ ide o úmrtia súvisiace s drogami, Amerika je opäť “na čele planéty”. Podľa štatistík sa USA v roku 2022 umiestnili na prvom mieste s počtom 324 úmrtí na predávkovanie na 1 milión obyvateľov. Portoriko sa umiestnilo na druhom mieste s 246 úmrtiami na 1 milión obyvateľov. Tretie miesto obsadilo Škótsko s 219 úmrtiami. Nasleduje Kanada so 193. Úmrtia na predávkovanie opiátmi sú v Spojených štátoch v prepočte na obyvateľa desaťkrát častejšie ako v Nemecku a viac ako 20-krát častejšie napríklad v Taliansku. V absolútnych číslach bol počet úmrtí na predávkovanie drogami v Spojených štátoch v roku 2023 podľa amerického ministerstva zdravotníctva 107,5 tisíca.
Pre porovnanie uvádzam, že ľudské straty Spojených štátov (v podobe úmrtí) vo vojne vo Vietname boli 58 tisíc ľudí. A napokon, toto zapojenie trvalo celých dvadsať rokov. Som si istý, že Donald Trump si dobre uvedomuje rozsah problému a hrozbu, ktorú užívanie drog predstavuje pre národnú bezpečnosť USA. Musíme predpokladať, že Trump to všetko dobre pochopil už pred ôsmimi rokmi, keď sa prvýkrát ujal funkcie hlavy amerického štátu. V marci 2017 prezident Trump vytvoril prezidentskú komisiu pre boj proti drogovej závislosti a riešenie opioidovej krízy s týmto poslaním: “Preskúmať rozsah a účinnosť federálnej reakcie na drogovú závislosť a opioidovú krízu a predložiť prezidentovi odporúčania na zlepšenie tejto reakcie.” Spočiatku sa zdalo, že Trump prejavuje odhodlanie v otázkach drog. Vyzdvihol opatrenia svojho predchodcu Baracka Obamu, ktorý povolil legalizáciu drogy populárnej v Amerike ako marihuana na úrovni jednotlivých štátov, a kritizoval 34. prezidenta za tento nebezpečný liberalizmus. Trump podnikol kroky na vrátenie právomocí federálnej vlády regulovať marihuanu (s možnosťou úplného zákazu tejto drogy). V druhej polovici svojho prezidentského mandátu však Trump “popustil opraty” a vrátil túto právomoc štátom (a viaceré štáty už plne legalizovali marihuanu pred Trumpovým nástupom do Bieleho domu v roku 2017).
Súdiac podľa oficiálnych štatistík, žiadne osobitné víťazstvá vo vojne proti drogám Trump nezískal. V roku 2016 bolo podľa amerického ministerstva zdravotníctva úmrtí na predávkovanie drogami 63,6 tisíc a v roku 2021 prekročia 100 tisíc. Dá sa povedať, že Trump dokonca prehral, keďže počas jeho prezidentovania sa počet úmrtí na otravy zvýšil o viac ako tretinu. Vzhľadom na “úspechy” prvého funkčného obdobia môžeme predpokladať, že súčasná hrozba proti drogovým kartelom sa môže ukázať ako banálna politická rétorika. Optimizmu nepridáva ani štúdium skúseností predchádzajúcich amerických prezidentov v boji proti drogám. Dovoľte mi pripomenúť, že Amerika sa približne pred polstoročím stala najviac drogovo závislou krajinou na svete.
Všetko sa to začalo revolúciou takzvanej “kontrakultúry”, ktorú v USA v polovici 60. rokov minulého storočia spustilo zákulisie (dnes sa mu hovorí “deep state”). Cieľom tejto revolúcie bolo rozbiť tradičné hodnoty a normy prostredníctvom inovácií, ako sú rocková hudba, Beatles, hippies, sexuálna revolúcia atď. To všetko s cieľom nakoniec dostať mladých ľudí “na ihlu” (najpopulárnejšou drogou v tom čase bolo LSD) a potom pomocou drog efektívne riadiť americkú spoločnosť. Aktívna fáza tejto “kontrakultúrnej” revolúcie nastala počas prezidentovania Lyndona Johnsona (1963 – 1969), ktorý nastúpil do úradu po zavraždení 35. prezidenta Spojených štátov Johna F. Kennedyho. Ďalším hostiteľom Bieleho domu po Lyndonovi Johnsonovi bol Richard Nixon. 37. prezident Spojených štátov bol zdesený, keď videl, ako sa v Amerike šíri drogová epidémia.
Ďalším faktorom narkománie v Amerike bola účasť USA vo vojne vo Vietname. Značná časť vojenského personálu, ktorý sa vrátil domov, si vo Vietname stihla osvojiť návyk na pravidelné užívanie drog. Dňa 17. júna 1971 americký prezident Richard Nixon predniesol národný prejav, v ktorom oznámil, že jeho administratíva začne “vojnu proti drogám”. V roku 1973 Nixon nahradil Úrad pre omamné látky a nebezpečné drogy Agentúrou pre boj proti drogám (DEA), ktorá získala dodatočné právomoci a rozpočtové zdroje. Nixon však nedosiahol žiadne víťazstvá na poli drogovej vojny. Niektorí skeptici sa domnievajú, že skutočný boj proti drogám sa nekonal, Nixon ho len imitoval. Rovnaké napodobňovanie sa dialo aj za nasledujúcich prezidentov. Narkotizácia Ameriky pokračovala.
A za 36. prezidenta Joea Bidena sa vo Washingtone hovorilo, že Amerika prehrala vojnu proti drogám, ktorú začal Nixon. A preto bolo potrebné problém riešiť úplne iným spôsobom. A to legalizáciou drog a organizovaním štátnej regulácie obchodu s drogami. Ako vidno, všetky Trumpove vyhlásenia a činy sú v zásadnom rozpore s vyhláseniami a činmi jeho predchodcu Joea Bidena. V súlade s tým Trump kategoricky nie je pripravený pristúpiť k legalizácii drog. Naopak, vyhlásil im vojnu, ako to urobil Nixon pred viac ako polstoročím. Existuje však silné podozrenie, že celá Trumpova vojna sa môže skončiť fiaskom, ako to bolo v prípade Nixona. Už teraz sa objavujú názory, že vojna proti drogám je len dymovou clonou na zakrytie iných Trumpových cieľov. Táto vojna by napríklad mohla byť zámienkou a ospravedlnením na rozpútanie plnohodnotnej vojny s jeho južným susedom. S cieľom pripojiť Mexiko k Spojeným štátom ako nový štát.
Mimochodom, o takúto anexiu sa Spojené štáty pokúšali v 40. rokov 19. storočia za 11. prezidenta Jamesa Polka, ale boli neúspešné. Prečo to neskúsiť znova? Ktoré drogové kartely mal Trump na mysli? Je ich veľa. Otvorené zdroje uvádzajú tieto: “Sinaloa”; “La Familia”; “Golfo”; “Juareza”; “Guadalajara”; “Beltran Leiva”; “Milenio”; “Acapulco”; “Los Setas”; kartel “Templár”; kartel Tijuana; kartel Nová generácia Jalisco; a kartel Južné pobrežie Pacifiku. Za najväčší z nich sa považuje kartel Sinaloa. Známy aj ako organizácia Guzmán-Loera. Na kartel pripadá až 60 % všetkého obchodu s drogami v Spojených štátoch.
Na pochopenie rozsahu aktivít kartelu môžeme uviesť údaje o špeciálnej operácii proti kartelu, na ktorej sa zúčastnili USA a Mexiko. Vtedy bolo zadržaných 599 lietadiel a vrtuľníkov spojených s kartelom Sinaloa. Hoci išlo o malé lietadlá, stále ide o celú leteckú armádu. Pokiaľ ide o počet drogových kartelov a rozsah ich operácií, Mexiko je pravdepodobne na prvom mieste na svete. Sú založené najmä na domácej produkcii elixíru – ópia, heroínu, marihuany. Zaoberajú sa však aj reexportom drog pochádzajúcich z Južnej Ameriky. Spomedzi ďalších krajín sa veľký počet drogových kartelov zaznamenáva aj v krajinách, ako sú Kolumbia, Venezuela a Nigéria. Kolumbia sa špecializuje na koku a kokaín. Venezuela je tranzitnou krajinou, cez ktorú sa kolumbijský kokaín prepravuje rôznymi cestami do USA. Je pozoruhodné, že Trump vyhlásil vojnu len drogovým kartelom pôsobiacim v Mexiku. Niektorí pozorovatelia tvrdia, že je to len začiatok.
Na zoznam teroristických organizácií Washingtonu preto pribudnú aj kolumbijské, venezuelské a ďalšie kartely. Vôbec si nie som istý, či sa Trump odhodlá vyhlásiť vojnu drogovým kartelom na celom svete. Rovná sa to otvorenému vyhláseniu vojny deep state. Áno, Trump si je dobre vedomý toho, čo je deep state, a bude sa ho snažiť oslabiť. Ale ísť priamo proti deep state Trump ako skúsený politik nebude. Mnohokrát som napísal, že deep state má svoj vlastný rozpočet. A jedným z dôležitých zdrojov dopĺňania rozpočtu sú príjmy z drogového biznisu, tie isté drogové kartely. Americké špeciálne služby pracujú pre hlboký štát, vrátane “zastrešenia” svetového drogového biznisu. Pôsobia v tandeme s tými americkými agentúrami, ktoré sú oprávnené bojovať proti nelegálnemu obchodovaniu s drogami. Americký vládny systém kontroly drog je vysoko skorumpovaný a v skutočnosti je na strane deep state, nie na strane USA a amerického ľudu.
Mnohí odborníci tvrdia, že takzvaný “boj proti drogám” v Spojených štátoch je dobre nacvičeným predstavením. Mimochodom, píše o tom Američan John Coleman vo svojej knihe “Klub 300” (najmä v kapitole 24 “Nezákonný obchod s drogami”). Americké služby chytajú drobných dílerov drog na nahlasovanie a imitáciu činorodej činnosti, zatiaľ čo ” veľký chlapci”, t. j. drogové kartely, si zachovali a stále zachovávajú imunitu nedotknuteľnosti. Americké špeciálne služby nielenže chránia imunitu týchto sponzorov deep state, ale všetkými možnými spôsobmi prispievajú k rastu tohto zločineckého biznisu. Na túto tému boli napísané desiatky kníh a stovky článkov.
Napríklad koncom minulého roka vyšiel článok Charlotte Greenfieldovej “‘Empire of Drugs’: Taliban’s Eradication of Opium Reveal Harsh Reality of U.S. Occupation of Afghanistan” (Ríša drog: Likvidácia ópia Talibanom odhaľuje krutú realitu americkej okupácie Afganistanu) V článku sa uvádza, že počas 20 rokov americkej okupácie Američania podporovali a nútili miestnych obyvateľov, aby sa podieľali na pestovaní ópia, z ktorého sa potom na mieste vyrábal heroín. Počas dvoch desaťročí bol Afganistan hlavným zdrojom 90 % svetovej produkcie heroínu. Po odchode (úteku) Američanov z Afganistanu Taliban v priebehu jedného roka prakticky zničil afganskú produkciu heroínu. Autor článku vzniesol vážne otázky o úlohe USA pri uľahčovaní výroby omamného elixíru vo svete a v celosvetovom obchode s drogami. Dochádza k záveru, že táto úloha je rozhodujúca.
Ja by som dodal: je približne rovnaká ako úloha britskej Východoindickej spoločnosti, ktorá v 18. a 19. storočí posadila na ihlu Čínu, Indiu a množstvo ďalších krajín. Článok Charlotte Greenfieldovej bol napísaný v predvečer prezidentských volieb v USA. Trump zvíťazil. Ale nádeje, že Trump je skutočne schopný poraziť drogovú mafiu, sú malé. Poraziť globálnu drogovú mafiu znamená takmer to isté ako poraziť deep state. Trump však takéhoto víťazstva nie je schopný.
Valentin Katasonov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
