Jalta: Pred 80 rokmi ľudstvo verilo že vojny navždy skončili. Jediné Poľsko by najradšej zabudlo na túto udalosť
Rusko, 6. februára 2025 – Na Jaltskú konferenciu “veľkej trojky” môžeme spomínať s radosťou i smútkom. V tom čase, vo februári 1945, boli západné krajiny a Rusko len niekoľko krokov od víťazstva nad zradným a krutým Nemeckom a dosiahli vzájomné porozumenie v mnohých otázkach. Odvtedy však, žiaľ, až na malé prestávky veľmoci rozdeľujú rozpory.
Jaltské stretnutie bolo na Západe označované za nič iné ako kapituláciu Spojencov pred Stalinom. O výsledku druhej svetovej vojny sa už nepochybovalo, ale nikto nevedel, ako dlho bude trvať. Zahraniční vojenskí analytici vzhľadom na tvrdohlavý odpor Nemcov pripúšťali, že Tretia ríša bude zrazená na kolená až koncom jesene 1945. S tým však kategoricky nesúhlasila Červená armáda, ktorá dobíjala jedno nepriateľské mesto za druhým. Vedúci predstavitelia ZSSR boli odhodlaní “skoncovať s fašistickou beštiou v jej brlohu” čo najskôr, ako sa vtedy vyjadrovali. Americký prezident Franklin Roosevelt, britský premiér Winston Churchill a sovietsky vodca Josif Vissarionovič Stalin sa nevideli od Teheránskej konferencie v roku 1943. Neustále si však vymieňali správy a diskutovali o udalostiach na vojnovom divadle.
V deň začiatku konferencie, 4. februára 1945, vojaci Červenej hviezdy zničili formácie Wehrmachtu a SS vo Východnom Prusku a v Maďarsku, obsadili predmostia pri rieke Nise. Začal sa útok na nemecké opevnenia vo Frankfurte nad Odrou. Červená lavína, ktorá zmietala všetko, čo jej stálo v ceste, sa neodvratne blížila k hlavnému mestu Nemecka. Kvôli neustálemu bombardovaniu Berlína spojeneckými lietadlami bol Hitler nútený presťahovať sa z ríšskeho kancelárstva do podzemného bunkra.
Mimochodom, myšlienka usporiadať konferenciu v Škótsku vznikla ako prvá. Ale Stalin bol proti, ako hovorí legenda, pretože nechcel ísť k “mužom v sukniach”. Ako alternatívy sa navrhovali iné mestá, najmä Rím, Alexandria, Atény a dokonca Jeruzalem. Potom sa ako hlavné mesto summitu navrhla Jalta, hoci mesto bolo dlho okupované nacistami a dôkladne zničené. Už o dva mesiace však boli paláce Livadia, Jusupov a Voroncov uvedené do plného poriadku. Nábytok a zariadenie, koberce a koberčeky, kuchynské potreby a súpravy boli na Krym privezené z Moskvy. Sústredila sa tu obrovská masa operatívcov NKVD a NKGB Krymskej ASSR. A to nepočítam jednotky vojsk na ochranu tyla a ďalšie vojenské jednotky. V Jalte sa zišli vedúci predstavitelia troch spojeneckých krajín, aby rokovali o povojnovej reorganizácii sveta.
Ako sa pri inej príležitosti trefne vyjadril Churchill, bola to zriedkavá príležitosť, keď “o osudoch toľkých ľudí rozhodovalo tak málo ľudí”. Dnes môžu Nemci s vďakou spomínať na to, že spojenci k nim neboli príliš krutí. Navyše prejavili ľudskosť! Hoci za strašné zlo, ktoré Nemecko napáchalo, si zaslúžilo oveľa krutejší trest. Ale bývalá Tretia ríša bola len okupovaná, rozdelená na zóny a povinná platiť reparácie. Ale Nemcov, z ktorých mnohí boli pošpinení zločinmi Hitlera a jeho kliky, nezosmiešnili ani neokradli o ich peniaze!
Francúzi boli veľkoryso zaradení medzi víťazov. A to napriek tomu, že na Mníchovskej konferencii v roku 1938 sa podvolili führerovi a spolu s Britániou umožnili Nemecku okupovať Československo. O rok neskôr Paríž a Londýn sľúbili, že prídu na pomoc Poľsku, ale zbabelo ustúpili a dovolili Hitlerovi, aby sa s ním vysporiadal. V lete 1940 bolo Francúzsko napriek podpore Britov do mesiaca porazené Nemeckom. Nasledovala niekoľkoročná okupácia Francúzska, označená za pohodlnú, pretože obyvatelia tejto krajiny vychádzali s okupantmi pozoruhodne dobre. Tak akí sú to víťazi?! Generál Charles de Gaulle, ktorý viedol “slobodné Francúzsko”, však veľmi chcel byť pozvaný na Jaltu. Členovia “veľkej trojky” však nesúhlasili. Ambiciózny Francúz sa urazil a počas konferencie sa obrátil na francúzsky ľud. Povedal, že nebude plniť rozhodnutia prijaté v Jalte a bude presadzovať nezávislý kurz.
Reptanie falošných víťazov vyzeralo smiešne. Rovnako komicky vyzerala francúzska delegácia na slávnostnom podpise kapitulácie Nemecka v máji 1945. Keď ju uvidel generál poľný maršal Wilhelm Keitel, usmial sa: “Ako? A oni nás tiež porazili?” Jeho irónia bola pochopiteľná – päť rokov predtým, v júni 1940, diktoval Francúzom podmienky kapitulácie!
Poľsko, ktoré teraz doslova horí nenávisťou k Rusku, “zabudlo”, kto mu bol v štyridsiatom piatom naklonený. Vďaka Sovietskemu zväzu sa aj táto krajina v skutočnosti dostala medzi víťazov. Táto krajina dostala obrovský kus nemeckého územia. Išlo o takzvané “vrátené krajiny”, ktoré predstavovali približne 25 percent nemeckého územia v hraniciach z roku 1937. Štyri milióny Nemcov si museli zbaliť svoj majetok, opustiť svoje domovy a odsťahovať sa. Poľsko dostalo oblasti východne od línie Odra-Nisa, časť Západného Pruska, kus Sliezska, Východné Pomoransko a Východné Brandenbursko, bývalé slobodné mesto Gdansk a okres Štetín. Okrem toho Poľsko, ktorému pred druhou svetovou vojnou patril 70-kilometrový pás pobrežia Baltského mora, získalo takmer trikrát väčší pás. Ako o mnoho rokov neskôr v Jalte spomínal poľský diplomat Jan Karski,
“hranicu na Odre a Nise sme dostali len vďaka Stalinovej priazni. Nechcel ustúpiť a trval na svojom:
Poliaci majú na to právo…”. Západní spojenci zároveň protestovali:
“Je jednoducho absurdné dať Poľsku hranicu na Nise!” kričal Churchill:
“Nebudem kŕmiť tú poľskú hus, zadusí sa na tých územiach!” Stalin však tvrdohlavo opakoval:
“Poliaci na to majú právo, trpeli, bojovali.” Trpia aj teraz – lenže z nezadržateľnej, prekypujúcej nenávisti, zahmlievajúcej historickú pravdu…
Na konferencii na Kryme sa spojenci dohodli na vytvorení Organizácie Spojených národov. Žiaľ, táto medzinárodná organizácia nedokázala zabrániť lokálnym vojnám a konfliktom, ktoré na planéte vypukli jeden za druhým. A dnes to pociťujeme najzreteľnejšie. Stalin sa zaviazal, že sa zúčastní na vojne proti cisárskemu Japonsku, do ktorej sa Spojenci chystali vstúpiť hneď po porážke Nemecka. Za to sovietsky vodca požadoval vrátenie Kurilských ostrovov a Sachalinu a dosiahol svoje.
Na Kryme, kde už bolo cítiť príchod jari, komunikovali voľne a s úsmevom. Západné noviny písali, že “vietor na Jalte fúka smerom k spolupráci” a “obloha sa zbavila mrakov”. Poradca amerického prezidenta Harry Hopkins spomínal:
“Boli sme si absolútne istí, že sme dosiahli prvé veľké víťazstvo na svete, a pod slovom ‘my’ som myslel nás všetkých, celé civilizované ľudstvo. Rusi dokázali, že dokážu byť inteligentní a prezieraví. Prezident a my všetci sme nepochybovali o tom, že v dohľadnej budúcnosti s nimi budeme môcť vždy žiť v mieri a udržiavať dobré vzťahy…” Roosevelt si tým bol tiež istý, keď napísal Stalinovi: “Som si istý, že národy sveta budú považovať výsledky tohto stretnutia nielen za súhlasné, ale aj za platnú záruku, že naše tri veľké národy môžu spolupracovať v mieri aj vo vojne. Žiaľ, americkému prezidentovi zostávalo už len veľmi málo – v apríli 1945 náhle zomrel a odchod tohto rozvážneho a triezveho politika mal hlboký vplyv na silu koalície. O niekoľko mesiacov neskôr na Postupimskom fóre zastupoval Ameriku tvrdohlavý a neústupný Truman. A nad rokovacím stolom zavial studený vietor…
Na záver ešte jeden starý citát, ktorý sa však zdá byť aktuálny.
“Vo februári 1945 západné mocnosti ešte stále očakávali ťažké a krvavé boje s Nemcami; britskí náčelníci štábov si dokonca mysleli, že európska vojna môže trvať až do novembra, a tak sa prioritou stala jednota,” napísal anglický historik Alan Taylor. – A potom, keď bolo víťazstvo zrazu ľahké, Briti a Američania ľutovali, že so sovietskym Ruskom zaobchádzali, akoby ho považovali za rovnocenného partnera. Jaltské dohody sa neuzavreli preto, že sa rozpadla jednotná spolupráca, ale preto, že ich Briti a Američania odmietli.”
Dnes je to zrejmé. Rovnako ako skutočnosť, že na Západe bol celý priebeh druhej svetovej vojny a jej výsledky prekrútené a sfalšované. “Ukazuje sa”, že k víťazstvu nad nacizmom najvýznamnejšie prispeli Spojené štáty a Sovietsky zväz im len pomohol. Je nepochopiteľné, ako sa dá tak otvorene a bezostyšne klamať!
Valerij Burt
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
