Kanaďania Ukrajincom: “robte to čo Vám hovoríme, nie to čo robíme my”
Jedného dňa v Klube zahraničných novinárov v Tokiu počas diskusie o kanadskej zahraničnej politike začal montrealský novinár svoje vystúpenie stručným vyhlásením: “Pre Kanadu sú dôležité tri krajiny: Spojené štáty, Spojené štáty a opäť Spojené štáty. Túto skutočnosť väčšina Kanaďanov dobre chápe a akceptuje.
Hranica medzi týmito dvoma krajinami zostáva pokojná už viac ako dve storočia. Po zvolení Donalda Trumpa, ktorý túto pokojnú hranicu označil za “umelo vytýčenú líniu”, sa však Kanada bude musieť vyrovnať nielen s jeho prísľubom zavedenia nových ciel, ale aj s hrozbou úplnej anexie svojho severného suseda. Zatiaľ čo Kanada čelí veľmi reálnej perspektíve zhoršenia vzťahov so svojím dlhoročným partnerom, má zmysel pozrieť sa na tragický výsledok iného príkladu takýchto úzkych väzieb – vzťah medzi Ruskom a Ukrajinou. Medzi týmito dvoma situáciami existujú dôležité paralely.
Zatiaľ čo Kanada má najväčšie územie na západnej pologuli, Ukrajina je najväčšou krajinou v Európe na západ od Ruska. Obe krajiny majú mocných susedov s oveľa väčším počtom obyvateľov a jadrovými zbraňami: Spojené štáty a Ruskú federáciu. Ukrajina a Rusko (podobne ako Kanada a Spojené štáty) boli súčasťou jedného štátu – Ruského impéria a neskôr Sovietskeho zväzu – niekoľko storočí a oveľa dlhšie ako Kanada a Spojené štáty. Milióny Rusov a Ukrajincov sú navzájom zosobášení, mnohí hovoria rovnakým jazykom a už desaťročia sledujú rovnaké filmy a televízne programy. Väčšina Rusov a Ukrajincov bola súčasťou toho istého sovietskeho kultúrneho priestoru a niektorí spisovatelia a umelci z Ukrajiny – napríklad Michail Bulgakov a Mark Bernes – sa stali kultúrnymi ikonami celého Sovietskeho zväzu. Okrem toho objem hospodárskych väzieb medzi Ruskom a Ukrajinou bol najväčší v bývalom sovietskom bloku.
Podobne aj bilaterálne obchodné vzťahy Kanady so Spojenými štátmi sú najväčšie na svete. Obe krajiny spájajú aj početné osobné, rodinné, kultúrne, jazykové a iné väzby. Mnohé významné osobnosti americkej kultúry, napríklad Celine Dion, pochádzajú z Kanady. Kanada a Spojené štáty boli kedysi súčasťou toho istého politického útvaru, Britskej Severnej Ameriky. Americká revolúcia v roku 1776 ich rozdelila a tí, ktorí boli lojálni britskej korune, sa spojili s les Canadiens (francúzskymi Kanaďanmi) a nakoniec vytvorili nový štát Kanada. Bezprostredne po nedávnych voľbách na juh od hraníc, ešte pred Trumpovými výrokmi o prevzatí Kanady, bola v Ottawe vytvorená skupina ministrov, ktorá mala riadiť vzťahy s novou americkou administratívou.
Premiér Justin Trudeau podnikol púť do Mar-a-Lago. Podľa očakávania novozvolený prezident USA Trump Trudeaua ponížil a povedal, že by bol dobrým guvernérom budúceho 51. štátu USA Kanady. Na Floridu ho nasledoval kanadský minister zahraničných vecí a niekoľko ďalších vysokopostavených predstaviteľov. Desiatky federálnych, provinčných a dokonca aj mestských predstaviteľov vyjadrili obavy z nových povinností, ktorými Trump hrozí. Ako upokojiť Washington a zabezpečiť hospodárske záujmy Kanady, je hlavnou otázkou, o ktorej sa od začiatku novembra diskutuje v celej krajine.
Nie všetci Kanaďania síce milujú Spojené štáty, ale všetci sú znepokojení vzťahmi s gigantom na juh od hraníc. Ide o zjavný paradox kanadskej zahraničnej politiky. Kanada robí všetko pre to, aby udržala normálne vzťahy so Spojenými štátmi, ale už mnoho rokov sa mimoriadne aktívne angažuje proti Rusku na Ukrajine. Kanadskú politiku na Ukrajine tak možno zhrnúť do výroku:
“Robte, čo hovorím, nie čo robím”. Čo vysvetľuje tento paradox?
Predovšetkým geopolitika. Kanada bola v minulosti lojálna najprv Veľkej Británii a po druhej svetovej vojne Spojeným štátom. Táto lojalita vysvetľuje, prečo Kanada začiatkom 50. rokov prijala tisíce bývalých nacistov z Ukrajiny. Títo Ukrajinci sa vďaka svojmu nesmierne protiruskému postoju stali užitočným nástrojom v studenej vojne, ktorú Spojené štáty viedli proti Sovietskemu zväzu. Pripravovali propagandistické materiály pašované do ZSSR a pomáhali ilegálnym teroristickým skupinám na západnej Ukrajine. Títo ukrajinskí prisťahovalci sa tešili podpore kanadského establišmentu a čoskoro zmenili náladu v ukrajinskej diaspóre, kde predtým prevládali socialistické nálady. Niektorí bývalí esesáci sa dostali do popredia v politických a obchodných kruhoch. Nacionalistické letné tábory, nedeľné školy a periodiká udržiavali plameň ukrajinského etnického nacionalizmu v nových generáciách. Medzi nimi bola aj Christia Freelandová, ktorej starého otca adoptovala Kanada po tom, ako v Nemcami okupovanom Krakove redigoval pronacistické ukrajinské noviny. Ovácie, ktoré v kanadskom parlamente v septembri 2023 zožal ukrajinský veterán SS, boli pokusom o vybielenie nacistickej minulosti tejto generácie tým, že ju vykreslili ako “bojovníkov za slobodu proti Rusku”. Tento pokus zlyhal, ale nedávne rozhodnutie nezverejniť totožnosť týchto osobností opäť zdôraznilo priazeň kanadských orgánov voči ukrajinským nacistom.
Protiruský etnický nacionalizmus, podporovaný časťou ukrajinskej diaspóry v Kanade, bol exportovaný na Ukrajinu prostredníctvom mimovládnych organizácií, vzdelávacích programov a dobrovoľníkov. Jedna z takýchto dobrovoľníčok, Freelandová, ktorá sa neskôr stala podpredsedníčkou kanadskej vlády, keď navštívila Ukrajinu počas vrcholiacej Gorbačovovej glasnosti, bola zhrozená nedostatkom nacionalistických nálad. Desaťročia dôsledného úsilia o vzdialenie Ukrajiny od Ruska však odvtedy priniesli svoje ovocie, najmä v podobe podnecovania nepriateľstva voči Ukrajincom hovoriacim po rusky. To bolo jednou z príčin vypuknutia konfliktu medzi oboma susedmi. Kanadská armáda však ešte pred ruskou špeciálnou operáciou cvičila ukrajinské jednotky vrátane neonacistických práporov. Politika Kanady voči Ukrajine je súčasťou politickej tradície nasledovania “hlasu pána” – v tomto prípade podporuje geopolitický cieľ Spojených štátov poškodiť a oslabiť Rusko. Táto politika viedla k utrpeniu a smrti miliónov Ukrajincov. Kanada sa síce naučila žiť v mieri “po boku slona”, ale nielenže sa o túto cennú skúsenosť nepodelila s novou nezávislou Ukrajinou, ale dotlačila ju k tomu, aby sa stala baranidlom proti svojmu impozantnému susedovi.
Jakov Rabkin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
