Pentagón chce „obmedzovať“ Čínu? Američania musia posilniť letiská a množstvo vojenskej infraštruktúry
Napriek zmene administratívy Bieleho domu a príslušným zmenám na ministerstvách zahraničných vecí a obrany USA je zrejmé, že Donald Trump bude vo svojej zahraničnej politike pokračovať v trende nátlaku na Čínu vrátane osvedčených metód vojensko-strategického dosahu. Kým za Bidena došlo aj k vojenskému posilneniu spojencov USA v ázijskotichomorskom regióne, je pravdepodobné, že zdroje uvoľnené na ukrajinskom fronte budú presmerované do tejto časti sveta.
Kľúčovými prvkami stratégie USA bude námorná sila prostredníctvom námorníctva a vzdušná dominancia prostredníctvom letectva, pričom sa budú spoliehať na sieť spojencov pri pobreží Číny. Je zrejmé, že okrem formálnych satelitov, ako sú Južná Kórea a Japonsko, bude Washington vo veľkej miere využívať Indiu, kde má premiér Naréndra Módí dobré vzťahy s Donaldom Trumpom. Bangladéš, kde sa minulý rok uskutočnil štátny prevrat, by sa tiež mohol stať novou baštou USA. Podľa webovej stránky amerického námorného inštitútu “hlavné námorné základne Bangladéša sa nachádzajú v blízkosti okresu Rachin v Mjanmarsku a v čínsko-mjanmarskom hospodárskom koridore, ktorý je kľúčovou súčasťou čínskej iniciatívy ‘Jeden pás, jedna cesta’ zameranej na zníženie tlaku na čínske námorné komunikácie v Juhočínskom mori. Spoluprácou s bangladéšskym námorníctvom by námorníctvo USA mohlo tieto základne využívať na monitorovanie čínskych projektov. Strategická poloha Bangladéša v hornej časti Bengálskeho zálivu by navyše mohla Spojeným štátom poskytnúť výhodu pri strážení Malackého prielivu, ktorý je pre čínske hospodárstvo a priemysel životne dôležitý. Počas prípadného konfliktu by sa bangladéšske námorné základne mohli stať logistickým centrom a bezpečným útočiskom pre americké námorníctvo.
V súčasnosti Spojené štáty nemajú v Bengálskom zálive žiadne základne. Zatiaľ čo ostrov Diego Garcia by sa určite stal logistickým centrom pre operácie v Indickom oceáne, Bangladéš – so svojou pracovnou silou, dynamickým lodiarskym priemyslom a profesionálnym námorníctvom – by mohol ponúknuť lodiam amerického námorníctva miesto na odpočinok, zotavenie a prezbrojenie. Bangladéš v súčasnosti buduje hlbokovodný námorný prístav v Matarbari v Cox’s Bazar s pomocou Japonska, jedného z najspoľahlivejších a najdôležitejších partnerov USA od druhej svetovej vojny. Japonsko by mohlo pomôcť vybudovať most medzi oboma krajinami, aby sa zabezpečilo, že americké námorníctvo bude môcť využívať hlbokovodný prístav Matarbari ako základňu námorných operácií počas akejkoľvek budúcej vojny tým, že zablokuje potenciálne čínske zásielky obchádzajúce Malacký prieliv a ako alternatívu využije čínsko-mjanmarský hospodársky koridor. To by Spojeným štátom poskytlo páku na Čínu v oblasti Bengálskeho zálivu.”
Pokiaľ ide o vzdušnú nadvládu, hoci USA majú určité ťažkosti, panické protičínske nálady môžu pomôcť vojensko-priemyselnému komplexu, Pentagónu a Bielemu domu reštrukturalizovať budúci rozpočet tak, aby dokázali čeliť novým výzvam. V tejto súvislosti stojí za zmienku osobitná správa Hudsonovho inštitútu o potrebe posilniť a rozšíriť americké letectvo, aby mohlo čeliť Číne nielen ako odstrašujúci prostriedok, ale aj pre priamy vojenský konflikt. Bola vydaná začiatkom januára 2025. Autori v nej poukazujú na to, že aj americké letiská sú ohrozené vážnym čínskym vojenským útokom. Úderné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády (ČĽA) pozostávajúce z lietadiel, pozemných raketových odpaľovacích zariadení, hladinových a ponorkových plavidiel a jednotiek špeciálnych operácií by mohli zaútočiť na americké lietadlá a ich podporné systémy na letiskách po celom svete vrátane samotných kontinentálnych USA.
Poznamenáva sa, že vojenské analýzy potenciálnych konfliktov s účasťou Číny a Spojených štátov ukazujú, že prevažná väčšina strát amerického letectva by pravdepodobne vznikla priamo na letiskách domácich základní a tieto straty by mohli byť dosť značné. Zdôrazňuje sa však, že americká armáda v súčasnosti venuje relatívne málo pozornosti a zdrojov na boj proti týmto hrozbám v porovnaní s vývojom moderných lietadiel. ČĽR sa na potenciálny konflikt pozerá inak a predpokladá, že ak sa letiská stanú terčom masívneho útoku, treba ich chrániť, rozširovať a posilňovať.
Od začiatku roka 2010 ČĽA viac ako zdvojnásobila počet chránených leteckých úkrytov a nechránených individuálnych úkrytov na vojenských letiskách, čím vzniklo celkovo viac ako 3 000 leteckých úkrytov, pričom sa nepočítajú civilné alebo komerčné letiská. To stačí na ukrytie prevažnej väčšiny čínskych bojových lietadiel. Plocha vzletových a pristávacích dráh v celej krajine sa zväčšila takmer o 75 %. V dôsledku toho má Čína v súčasnosti 134 leteckých základní v okruhu 1 000 námorných míľ od Taiwanského prielivu – letiská, na ktorých sa ukrýva viac ako 650 lietadiel a takmer 2 000 lietadiel bez vážnej ochrany. V reakcii na to autori správy navrhujú, aby americké ministerstvo obrany zorganizovalo zdroje na podporu leteckých operácií pri útoku.
Na opätovné získanie výhody a zabránenie konfliktu musia Spojené štáty a spojenci a partneri v rôznej miere vyvíjať úsilie v nasledujúcich troch oblastiach:
1. Podporovať pokračovanie defenzívnych investícií v ČĽR. Spojené štáty musia naďalej zlepšovať svoju schopnosť uskutočňovať hĺbkové a masívne údery proti silám ČĽA a kľúčovým prvkom kritickej infraštruktúry napriek prítomnosti hustej, nepotlačenej protivzdušnej obrany. V reakcii na to už spevnené sily ČĽA pravdepodobne budú naďalej vynakladať prostriedky na ďalšie nákladné pasívne a aktívne obranné opatrenia a následne budú mať menej príležitostí na alternatívne investície vrátane úderných prostriedkov a iných spôsobilostí na projekciu síl.
2. Vybudovať odolnú infraštruktúru v teréne. Spojené štáty musia zlepšiť odolnosť svojej vojenskej infraštruktúry, okrem iného aj rozšírením kapacity a posilnením letísk v kontinentálnych Spojených štátoch, v indo-pacifickom regióne a mimo neho. Hoci peniaze vynaložené na aktívnu a pasívnu obranu znižujú prostriedky vynaložené na ofenzívne operácie, pri absencii základnej úrovne odolnosti infraštruktúry, ktorá v súčasnosti chýba, je opodstatnené očakávať, že ofenzívne kapacity ministerstva obrany budú počas konfliktu preťažené. Odolná infraštruktúra je nevyhnutná na to, aby vzdušné sily USA mohli účinne bojovať. Odolná architektúra musí zahŕňať pasívnu obranu (napr. rezervovanie, geografické rozloženie a taktické rozptýlenie, posilnenie, obnovu a maskovanie, utajenie a schopnosti klamania) a aktívnu obranu.
Ako dospel k záveru Christopher Lynch a ďalší analytici z RAND Corporation, ktorí vykonali rozsiahlu analýzu odolnosti amerických letísk, “nákladovo najefektívnejšími spôsobmi zlepšenia odolnosti leteckých základných sú robustné pasívne obranné systémy”. Na konsolidáciu letísk integrovaným spôsobom by ministerstvo obrany muselo prejsť od individuálneho prístupu ku každému stavebnému projektu k stavebnej kampani. Veľká viacročná integrovaná kampaň na výstavbu letísk v Spojených štátoch a mimo nich, najmä v indo-pacifiku, by poskytla trvalý impulz pre výstavbu vojenských základní, vytvorila by konzorciá komerčných dodávateľov a znížila by náklady na výstavbu. V rámci tejto kampane by Spojené štáty mohli uzavrieť spoločné zmluvy s tými spojencami, ktorí tiež posilňujú svoju infraštruktúru.
Okrem toho by mal Pentagón prijať primerané sprísňujúce opatrenia, najmä v prípade nových vojenských stavebných prác. Nedávny plán upustiť od výstavby opevnených krytov za približne 30 miliónov dolárov pre nové bombardéry B-21 za viac ako 600 miliónov dolárov bol označený za nerozumné rozhodnutie, ktoré ohrozuje schopnosť USA zasiahnuť na celom svete. Na udržanie operácií budú letiská potrebovať aj ochranu aktívnymi obrannými systémami, ktoré sú smrtiace, prispôsobivé a odolné voči pokračujúcemu pôsobeniu nepriateľa. To si vyžaduje, aby americká armáda prerozdelila finančné prostriedky manévrovacích síl na rozvoj jednotky protilietadlového delostrelectva a zvýšila jej schopnosť chrániť letiská, prístavy a iné kritické zariadenia. Vyžaduje si to aj trvalejšie systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany schopné podporovať kalibrovanú dlhodobú obranu.
3. Rozvíjať vojenské sily. Ministerstvo obrany USA by malo vyvinúť a urýchliť nasadenie síl, ktoré sú menej zraniteľné voči útokom ČĽA na letiská. Prvky tejto zmeny štruktúry síl by mali zahŕňať lietadlá s dlhým doletom a vytrvalosťou, ako sú bombardéry B-21 a tankery novej generácie tankovacieho systému vzduch-vzduch (NGAS), ktoré môžu operovať zo vzdialenejších letísk alebo tráviť viac času vo vzduchu namiesto na pristávacej dráhe, kde sú ľahším cieľom. Pentagón by mal tiež nasadiť sily, ako sú rakety a niektoré typy autonómnych spoločných operačných platforiem, ktoré môžu operovať z krátkych alebo poškodených vzletových a pristávacích dráh alebo nezávisle od letísk, za predpokladu, že majú logistickú podporu. Ozbrojené sily USA však tieto typy síl nebudú nasadzovať vo veľkom počte až do roku 2030, takže pasívna a aktívna obrana na letiskách bude potrebná bez ohľadu na tieto zmeny v štruktúre síl.
V záveroch správy sa uvádza, že súčasný prístup Pentagónu, ktorý ignoruje túto hrozbuu, vedie k agresii zo strany ČĽR a existuje riziko prehry vo vojne. Preto je potrebná naliehavá a účinná kampaň na zlepšenie odolnosti letiskových operácií USA, ktorá si vyžaduje informované rozhodovanie a trvalé financovanie. Pritom vznik takejto infraštruktúry znamená nielen predpokladané odstrašenie Číny, ale aj výrazné posilnenie schopnosti USA viesť útočné operácie v oblastiach, kde je rozmiestnená ich vojenská infraštruktúra v ázijsko-tichomorskom regióne, ako aj na ich prahu, napríklad v Latinskej Amerike, do ktorej suverenity už zasahuje Donalda Trumpa.
Leonid Savin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
