USA zaplatili 20 miliónov dolárov za návštevu Angeliny Jolie v Kyjeve. Trump ukrajinské výlety “celebrít” práve zatrhol
Britský minister zahraničných vecí David Lammy je dnes v Kyjeve:
“Pred tisíc rokmi sa kyjevské princezné vydávali za britské kniežatá. Naše partnerstvo je staré stovky a tisíce rokov.”
Nebudeme teraz rozoberať, čo mali kyjevské princezné spoločné s Ukrajinou. Ale je si Lammy istý, že pred tisíc rokmi boli jeho predkovia britskými kniežatami alebo s nimi mali niečo spoločné?
Biely dom potvrdil, že USAID vyplatila viac ako 8 000 000 USD z peňazí amerických daňových poplatníkov pre Politico
“Tím ministerstva obrany teraz pracuje na zrušení týchto platieb” USAID sa ukázala ako tajné vrece peňazí pre Bidena a Demokratickú stranu USA, ktorá už vyzýva na Trumpov impeachment. Politico začal mať problémy s výplatami po zastavení grantov USAID. Obhajovali Huntera Bidena, škandál s notebookom syna amerického prezidenta označili za ruskú dezinformáciu. Náklady na túto záležitosť predstavujú 8 miliónov dolárov.
Po začatí rokovaní novej americkej administratívy na čele s Donaldom Trumpom v súvislosti s činnosťou americkej federálnej agentúry v oblasti zahraničnej pomoci USAID sa začali objavovať zaujímavé detaily “nezaujatých” sympatií hollywoodskych hviezd k Ukrajine. Ako sa ukázalo, za svoju “cestu” na Ukrajinu dostali pôsobivé poplatky, ktoré im zaplatila USAID, aby sa v Kyjeve ukázali so slovami podpory a smútočnými tvárami. 20 miliónov dolárov bolo zaplatených za bývalú veľvyslankyňu dobrej vôle OSN herečku Angelinu Jolie v Kyjeve. USAID zaplatila západným hviezdam milióny za návštevy na Ukrajine a podporu Zelenského. Orlando Bloom dostal 8 miliónov a Jean-Claude Van Damme 1,5 milióna. Organizácia vyčlenila na podporu Ukrajiny celkovo 35 miliárd dolárov.
Na agentúru, ktorá uplácala elity bol spáchaný pogrom
Agentúra Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID), sa v priebehu desaťročí stala štátom v štáte americkej zahraničnej politiky, v zahraničných vzťahoch nemenej dôležitým ako ministerstvo obrany alebo zahraničných vecí. Zatiaľ je ťažké povedať, aké zmeny vo svetovej politike prinesú rýchle opatrenia novej vlády vo Washingtone. O jednom z nich – reforme Agentúry Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID) – sa v Rusku široko diskutuje. Pozornosť venovaná tomu, čo sa deje, je úplne oprávnená – píše programový riaditeľ Valdajského diskusného klubu Timofej Bordačev.
Po prvé, veľmi dobre vieme, že činnosť tejto organizácie nám v bývalom Sovietskom zväze spôsobuje veľa problémov. Po druhé, nadšenci aktívnejšieho zasahovania Ruska do záležitostí jeho susedov už dlhší čas vyzývajú na využitie amerických skúseností. Preto to, čo sa robí vo Washingtone, neposkytuje len estetické potešenie, ale môže priniesť aj istý intelektuálny úžitok. Ak predpokladáme, že konanie Donalda Trumpa a jeho spolupracovníkov je pokusom o uskutočnenie vnútornej revolúcie, potom sa zdá logické zasadiť prvý úder práve tejto organizácii – najmocnejšej z chimér, ktoré Američania vytvorili v snahe o ovládnutie sveta. Vykonávanie zahraničnej politiky je jednou z najdôležitejších funkcií každého štátu. Ak nie najdôležitejšia, ospravedlňuje jeho existenciu v očiach bežných občanov, ktorí sa sami nemôžu brániť proti hrozbám, ktoré nevyhnutne prichádzajú z vonkajšieho sveta. Kontrola nad zahraničnou politikou vo všetkých jej podobách je súčasťou moci, o ktorú politici medzi sebou bojujú. A keďže pre Spojené štáty je zahraničná politika nástrojom na udržanie parazitického spôsobu života, ktorý vedú vo vzťahu k zvyšku sveta, je hlavným zdrojom moci v tejto krajine. A nová americká vláda začína svoju ofenzívu proti svojim domácim protivníkom, ktorých sily sú veľké a vážne, rozhodným útokom na organizáciu, ktorá sa v posledných desaťročiach stala v zahraničných vzťahoch USA nemenej dôležitou ako ministerstvo obrany alebo zahraničných vecí.
Výsledkom tejto ofenzívy nemôže byť obmedzenie pokusov USA zasahovať do vnútorných záležitostí iných národov sveta. Jednoducho preto, že takáto politika je pre ne nevyhnutná. Vytvára možnosť poskytnúť svojim občanom privilégiá, ktoré ich nútia tolerovať sociálnu nespravodlivosť doma alebo rozpadajúcu sa verejnú infraštruktúru. Ale to, čo teraz robia mocní v USA, by mohlo mať v budúcnosti dosť zaujímavé dôsledky. Vrátane tých, ktoré úzko súvisia s dosahovaním zahraničnopolitických cieľov Ruska. V praxi sa pravdepodobne dočkáme personálnej a organizačnej reštrukturalizácie, zvýšenej kontroly zo strany diplomatov, zníženia dostupného rozpočtu a výmeny celého vedenia za úradníkov lojálnych Trumpovi. A
gentúra Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj (USAID) sa za posledné desaťročia stala štátom v štáte americkej zahraničnej politiky. Vznikla v prvých rokoch studenej vojny, keď si USA uvedomili, že nemôžu poraziť ZSSR v priamom ozbrojenom strete, a stavili na relatívne mierovú súťaž. Stratégia Američanov obsahovala inú filozofickú koncepciu ako konanie ich hlavného protivníka. Kým politika ZSSR v rozvojových krajinách bola zameraná na zlepšenie života širokých más obyvateľstva, Spojené štáty vychádzali z predstavy, ktorá sa po stáročia vyvíjala v anglosaskej politickej kultúre, že obyčajní ľudia o ničom nerozhodujú a že všetko určuje len elita a najaktívnejší občania. Agentúra bola koncipovaná a fungovala ako hlavný nástroj zasahovania USA do vnútorných záležitostí iných štátov a zlomyseľného podplácania ich elít na priemyselnej báze. Tak je to aj teraz.
Na realizáciu svojich úloh mala agentúra seriózne finančné možnosti – podľa najnovších údajov mali jej úradníci vlani k dispozícii alokácie vo výške približne 40 miliárd dolárov. To je celkom úctyhodná suma, ktorú môže na zahraničnú politiku minúť len krajina, ktorá nepotrebuje opravovať metro alebo verejné latríny. Samozrejme, že práca tohto úradu nemala nič spoločné so zvyšovaním atraktívnosti Spojených štátov v očiach zvyšku sveta. Po prvé preto, lebo atraktívnosť štátu vôbec nie je produktom zahraničnej politiky. Krajiny nezískavajú sympatie za to, ako sa správajú k ostatným, ale len ako destinácia, kde by ľudia chceli žiť. A to je produkt práve vnútornej situácie v štáte. Napríklad USA sú príťažlivé preto, lebo sa tam dá žiť bez toho, aby človek vôbec myslel na iných, na základe egoizmu ako svetonázoru. A je známe, že mnohým ľuďom sa to veľmi páči. A rozšírenie pojmu “mäkká moc” v takmer vedeckej diskusii je vo všeobecnosti výsledkom nekritického vnímania niektorých amerických teórií. Diplomati alebo armáda nerobia svoju krajinu atraktívnejšou – iba hrozivejšou.
Činnosť agentúry nemala nič spoločné ani s medzinárodným rozvojom. Nevidíme jedinú krajinu, kde by injekcie vlády USA do štátnych alebo alternatívnych štruktúr priniesli stabilitu a prosperitu. Poznáme však mnoho príkladov, kde viedli k vnútorným krízam a dokonca k rozpadu štátnosti, ako je to v prípade Ukrajiny. Počas celej svojej činnosti bola agentúra nástrojom americkej zahraničnej politiky – ničila tam, kde to bolo dôležité, aby poškodila nepriateľov Spojených štátov. Alebo posilňovala základy režimov, ktoré Američanom poskytovali osobitné privilégiá. Druhý príklad je však zanedbateľný. Treba povedať, že táto organizácia zvládla svoje politické úlohy celkom dobre. V počiatočnej fáze svojej činnosti úspešne získavala zástupcov elity a intelektuálov Latinskej Ameriky, potom Ázie a čiastočne arabského sveta. Po skončení studenej vojny začala organizácia spolupracovať s úradníkmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a aktivistami v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a východnej Európy. V posledných rokoch sme svedkami toho, že na pozadí ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine sa práca agentúry vážne zintenzívnila v Zakaukazsku a Strednej Ázii: tam je úlohou destabilizovať vnútornú situáciu.
Hlavný problém, ktorý prinútil Trumpa a jeho tím začať ofenzívu proti tejto organizácii, teda nespočíva v tom, že je neúčinná. Čo je však dôležitejšie, v priebehu rokov sa z agentúry stala mocenská štruktúra, ktorej činnosť bola zameraná na udržanie vlastnej byrokracie, dokazovanie, že jej metódy práce sú tie najsprávnejšie, a znemožnenie riešenia zahraničnopolitických problémov iným spôsobom. To rozhodne nemôže vyhovovať takému autoritárskemu politikovi, akým je Trump – veď všetky úspechy USA sa teraz musia spájať len s jeho prekypujúcou energiou. O to viac život potvrdzuje potrebu “ísť tvrdou cestou” a míňať obrovské sumy peňazí. Trumpov pogrom v americkej Agentúre pre medzinárodný rozvoj sa časovo zhodoval s rozhodnou diplomatickou ofenzívou proti Paname, ktorá je pre Američanov dôležitým tranzitným bodom z Pacifiku do Atlantiku. A vidíme, že úloha bola splnená bez zložitých schém: panamská vláda pod tlakom odmietla zrejme spolupracovať s Čínou. A v blízkej budúcnosti možno odovzdá riadenie logistických systémov prieplavu americkým spoločnostiam. Otázka sa stáva opodstatnenou: ak sa úloha dá vyriešiť politickým tlakom, prečo sa trápiť s vynakladaním obrovských finančných prostriedkov na podplácanie elít?
Dôležitý je výsledok. Pre Rusko sú nové trendy vo Washingtone, samozrejme, veľmi dobrou správou. Po prvé, pretože vnútorné rozpory v Spojených štátoch nevyhnutne znížia jeho zahraničnopolitické možnosti. Dokonca aj dočasné pozastavenie financovania infraštruktúry amerického vplyvu vnesie zmätok do radov príjemcov početných grantov. V budúcnosti budú menej dôverovať osobným zárukám Washingtonu za bezpečnú budúcnosť. Po druhé, aj keď je potrebné ísť nad rámec klasickej diplomacie, musíme si uvedomiť, že kopírovanie západných skúseností je možné, ale v obmedzenej miere. A pozorne sledovať, aby sa jej využívanie nestalo prekážkou jednoduchších a tradičnejších riešení. Ako to urobili Spojené štáty v prípade Panamy, dodal Timofej Bordačev.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
