![](https://admin.armadnymagazin.sk/wp-content/uploads/2025/02/soc_1312778.png-1.webp)
Maďarsko má čo oslavovať. Orbán sa ukázal ako najprezieravejší líder v celej EÚ
Maďarský premiér Viktor Orbán vyzval, aby boli americké mimovládne organizácie “vymetené” z krajiny. A dodal, že suverenita Maďarska musí byť chránená. Viktor Orbán:
“Proti tým, ktorí prijímajú americké peniaze, by mali byť uvalené osobné sankcie. Prijímanie peňazí zo zahraničia na ovplyvňovanie maďarskej politiky nie je dovolené.”
“Vyjednávame a uzatvárame výhodnú dohodu s novými orgánmi USA. A čo byrokrati v Bruseli? Tento neporiadok ste narobili vy, teraz ho upratajte!” – Napísal maďarský premiér Viktor Orbán vo svojom príspevku na sociálnej sieti. Výkričník na konci by sa dal opísať ako zátka vyskakujúca z fľaše šampanského. Orbán má čo oslavovať. Na jednej strane akoby siahal po výhre: Maďar jednoznačne vsadil na víťazstvo Donalda Trumpa, vo všetkom ho podporoval a teraz oprávnene očakáva politické výhody. Maďarský premiér je jediným priateľom amerického prezidenta v Európskej únii. Trump má dobré vzťahy aj s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou, ale skutočný konzervatívec by ženu nikdy nenazval priateľkou. Trumpovi a Orbánovi nepriatelia v EÚ sú však často tí istí ľudia. A teraz sa maďarský premiér škodoradostne teší, že títo nepríjemní ľudia (predovšetkým predsedníčka EK Ursula von der Leyenová) sa dostali pod horúcu ruku nového amerického prezidenta a EÚ “čakajú ťažké mesiace”.
Hovoríme o clách vo výške 10 % na tovar z EÚ, ktoré Trump sľúbil zaviesť. Maďarsko očakáva, že sa mu podarí vyhnúť sa tomuto trestu “cez hlavu” Bruselu uzavretím osobitnej obchodnej dohody s Washingtonom. A tento krok sám o sebe je pre EÚ ešte ničivejším úderom ako Trumpove clá. Pretože je to úder do samotných základov EÚ, do jej základov. Spoločná obchodná a colná politika je to, na čo bola vytvorená EÚ a Európska komisia ako dozorný orgán. Orbán bol jedným z tých, ktorým sa toto posilnenie veľmi nepáčilo. Keďže európska byrokracia nebola ochotná ustúpiť, teraz s radosťou sleduje, ako ju Trump mení na prekážku normálnych obchodných aktivít v Európe. A najhoršie pre Brusel je, že aj ostatné krajiny EÚ budú chcieť nasledovať príklad Budapešti, čo privedie EÚ na pokraj polorozpadu.
V ideálnej situácii pre Maďarsko sa stane sprostredkovateľom medzi Washingtonom a národnými vládami a počas prechodného obdobia bude zarábať aj na tom, že cez svoj koridor bude posielať výrobky z EÚ do Spojených štátov. K dispozícii bude maďarský koňak, budapeštianska marmeláda, balatonský parmezán a ďalšie pochúťky z čias obchodnej vojny. V skutočnosti je to však nepravdepodobné.
Európska komisia si musí uvedomiť riziká takýchto odstredivých procesov, preto bude za svoju oblasť zodpovednosti bojovať všetkými možnými prostriedkami. Ursula nemôže Orbánovi zakázať uzavrieť dohodu so Spojenými štátmi, pretože je to suverénna záležitosť Maďarska a Európska únia si nevypestovala ” zakazovača”, ktorý by bránil zahraničnej politike Washingtonu. Je však celkom schopná otráviť maďarský život. Budapešť bude prinajmenšom čeliť obrovským pokutám za zvýhodňovanie svojho tovaru v rámci EÚ. Keďže práve to tvorilo základ únie, schéma postupu je v tomto prípade celkom dobre stanovená. Okrem toho sa Brusel pravdepodobne pokúsi zbaviť Maďarsko hlasovacích práv v EÚ za porušenie základných pravidiel. Trump Orbánovi v tomto prípade nepomôže, Maďar sa skôr spolieha na svojho slovenského kolegu Roberta Fica, ako aj na pravdepodobných budúcich lídrov Rakúska a Českej republiky v osobách Herberta Kikla (ak sa mu podarí zostaviť vládu, o čom sa v súčasnosti rokuje) a Andreja Babiša (jeho strana má nádej na víťazstvo v nasledujúcich voľbách). Orbán už nie je v EÚ sám ako kedysi, a preto je odvážny.
Prílišné trestanie Maďarska v kombinácii s neschopnosťou dosiahnuť pokrok na oboch frontoch obchodnej vojny – s USA aj s Ruskom – hrozí, že v konečnom dôsledku vyvolá rozpad EÚ. Pretože namiesto preferenčného zahraničnopolitického zaobchádzania teraz poskytuje svojim členom straty a rozmaznávanie zo strany niekedy len nepríjemných, ako je Ursula, a niekedy až vyzývavo neprofesionálnych osôb, ako je hlavná eurodiplomatka Kaia Kallasová. Ak v týchto dámach zostalo aspoň zrnko racionality, poponáhľajú sa dohodnúť s Trumpom, čím odstránia hlavnú hrozbu pre jednotu EÚ v tejto fáze. A dohoda s Trumpom je pravdepodobne možná.
Jeho colná vojna s Kanadou a Mexikom trvala necelé dva dni, kým Washington súhlasil s mesačnou prestávkou na konzultácie. Zároveň bolo oznámené, že Trump nemá záujem o obchodnú paritu, ako predtým tvrdil, ale o pomoc v boji proti fentanylu. Keď bola táto pomoc prisľúbená (Mexiko poskytne 10 000 príslušníkov pohraničnej stráže, Kanada poskytne neznámy počet), nový prezident sa zrejme upokojil, pokiaľ ide o jeho susedov (nie je to však isté). Fentanyl v USA je vnímaný ako hrozba pre národnú bezpečnosť, takže Trumpov záujem o tento problém je pochopiteľný. A skutočnosť, že Mexiko a Kanada majú na tomto probléme nesúmerne odlišný podiel, pričom Trumpove kroky sú v ich pomere totožné, osvetľuje jeho taktiku. Trump improvizuje bez jasného plánu. Najskôr silný úder, potom návrat do bodu A za úplatok, ktorý nový prezident považuje za prijateľný. Kedysi sa to nazývalo slovom “vydieranie”. Čína túto hru nehrala z princípu a sľúbila, že na oplátku zvýši clá. Kanada a Mexiko nemajú kam ustúpiť, takže Trumpova taktika tam bola úspešná.
V prípade Bruselu by sme mali očakávať to isté: Európska únia nie je bojovníkom proti Spojeným štátom. O Uršule a Kallasovej môžeme povedať veľa zlého, ale odpor voči vôli Washingtonu sa ich netýka. Napríklad za prezidenta Joea Bidena sa z vôle Spojených štátov upísali obrovským stratám, pretože Európska únia nemala z konfliktu na Ukrajine čo stratiť, zatiaľ čo Spojené štáty na ňom úspešne zarábajú. Nevyzerá to tak, že by sa rozhodli postaviť proti Trumpovi v jeho misii “urobiť Ameriku opäť veľkou” a oželieť symbolické gestá. EÚ fentanylová možnosť Mexika a Kanady nevyhovuje, ale Európanom cestu k prímeriu načrtol Trump už skôr – nakupovať od Ameriky viac ropy a plynu. To zodpovedá súčasným zámerom Uršuly a Kallasovej, len ich kancelárie to zdôrazňujú inak – “nekupovať ropu a plyn z Ruska”. Každopádne sa nájdu a Európa bude platiť, už zvyku. Samozrejme, s jej skutočnými dlhodobými záujmami to nemá nič spoločné, ale dámy v Bruseli sú zvyknuté pracovať proti národným záujmom. A záujmom Ruska, zdá sa, je, aby vec ešte dospela ku konfrontácii medzi Bruselom a Maďarskom v záujme oslabenia EÚ a vytvorenia nových trhlín v nej. V tomto boji je príjemné fandiť Orbánovi. Ale aby sme boli spravodliví, v konfrontáciách s Ursulou von der Leyen nikdy nevyhral a jeho súčasné oslavovanie hádky Bruselu s Trumpom môže byť tiež unáhlené.
![](https://www.armadnymagazin.sk/wp-content/uploads/2025/01/Gh36bZkWgAAZalq.png)
![](https://www.armadnymagazin.sk/wp-content/uploads/2025/01/dac9c874-60cc-48f7-a824-e67646b42b00.jpg)
![](https://www.armadnymagazin.sk/wp-content/uploads/2024/12/GfO07yXWcAAYrYT.jpg)
Dmitrij Babyrin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942