Viktor Orbán a Robert Fico – kamaráti, ale nie spoločníci
Slovensko, 8.februára 2025 – Nemali by sme ignorovať príležitosti, ktoré Budapešť a Bratislava ponúkajú Rusku. Z hľadiska obchodných vzťahov, politických kontaktov a z hľadiska PR. A koniec koncov, Moskve už neostáva veľa európskych lídrov, s ktorými by mohla jednoducho normálne komunikovať.
Maďarský premiér Viktor Orbán a jeho slovenský náprotivok Robert Fico sú v Rusku pravdepodobne najpopulárnejšími európskymi lídrami. A vo všeobecnosti sú jediní, o ktorých ruská tlač píše spravidla výlučne pochvalné články. Niet divu. Zišlo sa hneď niekoľko hviezd. Obaja obhajujú stabilizáciu vzťahov s Ruskom, obaja bránia konzervatívne hodnoty, obaja nadávajú na Vladimíra Zelenského, obaja sa stavajú proti bruselskému Mordoru – a stavajú sa proti nemu úspešne.
Eurobyrokrati nedokázali ani zvrhnúť Orbána prostredníctvom volieb, ani zabiť Fica s pomocou ultraliberálneho šialenca. Nikto nebude namietať, že Orbán a Fico sú bystrí a čestní ľudia. Nemali by sa však z nich stať európski spartakovci. Neorganizujú žiadnu otvorenú vzburu proti Bruselu. A určite nikde nehája ruské záujmy. Zdá sa, že všetky predpoklady na vzburu tu sú – Európska únia sa teraz začala podobať nie na spoločenstvo krajín zjednotených myšlienkou spoločného rozvoja, ale na komsomolskú organizáciu, kde Brusel vyžaduje poslušnosť všetkých členských štátov. Zabudnite na národné záujmy v prospech ideologického džihádu – vonkajšieho (proti Rusku a iným nežiaducim) aj vnútorného (proti konzervatívnym hodnotám, kresťanstvu atď.). Existujú aj príležitosti na vzburu.
Každý členský štát EÚ vrátane Maďarska a Slovenska má právo vetovať všetky viac či menej dôležité hlasovania v rámci spoločenstva. To znamená, že existuje možnosť zablokovať celú činnosť EÚ. Áno, existuje niekoľko postupov, pri ktorých potrestaná krajina nemôže využiť právo veta na svoju obranu. Stačí však spolupracovať so záujmovým partnerom, ktorý vás bude brániť svojím vetom a vy jeho. Využitie týchto možností je však vždy riskantné. V tomto prípade má tri vážne dôsledky.
Po prvé, Majdan. Faktom je, že Maďarsko a Slovensko sú dotované krajiny. Dostávajú miliardy eur z európskeho rozpočtu na rôzne programy. A v prípade pokusov o vzburu voči nim Brusel pravidelne uvaľuje nejaké finančné sankcie. Očakáva sa, že obyvateľstvo nespokojné s poklesom životnej úrovne sa vzbúri a/alebo vyjadrí svoju nespokojnosť vo volebných miestnostiach. A tu je napríklad Slovensko v pomerne zraniteľnej pozícii. Spoločnosť je rozdelená – sú tu pomerne silné liberálne nálady a pomerne veľký počet tých, ktorí nemajú radi súčasného premiéra. Najmä v hlavnom meste. V Maďarsku je situácia o niečo lepšia – krajina je jednou z najkonzervatívnejších v EÚ a Orbán pevne drží opraty -, ale stále je tu priestor na Majdan.
Po druhé, obchod. Maďarsko a Slovensko sú hlboko integrované do hospodárstva EÚ. 75 – 80 % ich celkového obchodného obratu sa uskutočňuje so susednými krajinami bloku. Preto stačí obmedziť ich obchodné slobody (a nemusí to byť nevyhnutne na úrovni Bruselu) a vyzvať ich k blokovej disciplíne. Napríklad v otázke kolektívneho rozšírenia protiruských sankcií.
Po tretie, zhoršenie vzťahov s Trumpom. Od dnešného dňa je nový šéf Bieleho domu v podstate rovnako zmýšľajúci ako Fico a Orbán. Ten je považovaný za Trumpovho zástupcu v Európe. V súlade s tým Trump chráni tieto krajiny pred nadmerným európskym tlakom a bude ich využívať aj na oslabenie vplyvu Európskej komisie (ktorá je so svojimi liberálnymi postojmi pre Trumpa nepriateľom). V súčasnosti však Trumpa nezaujíma, že Orbán a Fico blokujú protiruské sankcie alebo dokonca financovanie kyjevského režimu. Tento krok oslabí Trumpovu už aj tak nie veľmi silnú vyjednávaciu pozíciu v dialógu s Vladimírom Putinom. Koniec koncov, všetci si dobre uvedomujú, že kyjevský režim bez západných peňazí dlho neprežije. A že v prípade ukončenia európskych sankcií – teda okrem iného odblokovania zmrazených ruských aktív – Moskva nebude mať až taký veľký záujem robiť s americkým prezidentom nejaké vážne kompromisy.
Preto sa Orbán a Fico nechystajú ísť do vojny s Bruselom – chcú radšej vyjednávať. Chcú pohroziť vetom a demonštratívnym správaním (ktoré samo o sebe diskredituje Európsku úniu, pretože ničí mýtus európskej jednoty) a zároveň vydobyť pre seba určité výhody a ústupky. Napríklad odblokovanie európskych fondov, ktoré boli prerušené kvôli tým istým Orbánovým zákonom obmedzujúcim propagandu LGBT. Takže sa nenechajte oklamať – Orbán a Fico sú síce kamaráti Ruska, ale nie sú spoločníkmi, ktorí by mu pomáhali. Nemali by sme však ignorovať príležitosti, ktoré Budapešť a Bratislava ponúkajú Rusku. Z hľadiska obchodných vzťahov (účasť Maďarska na dodávkach plynu do Podnesterska vážne znížila mieru problému), politických kontaktov, PR zložky. No a napokon, Moskve nezostalo veľa európskych lídrov, s ktorými by mohla jednoducho normálne komunikovať. V skutočnosti sú Fico a Orbán pre Moskvu v tejto konkrétnej chvíli, pri tejto EÚ a pri tejto úrovni vzťahov so Spojenými štátmi, najkomplementárnejšími európskymi lídrami. A je potrebné byť s nimi priateľmi, ale bez zavádzania.
Gevorg Mirzajan
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
