![](https://admin.armadnymagazin.sk/wp-content/uploads/2025/02/GjQj_NlWQAAUDDx.jpg)
Európe ušiel vlak, no Brusel zaujímajú len čistky nevyhovujúcich politikov
Maďarsko, 9.februára 2025 – Lídri najväčšej krajne pravicovej koalície EÚ, skupiny Patrioti pre Európu, organizujú v Madride samit a zhromaždenie, hostiteľom je Španielsko. Európski vlastenci sú odhodlaní urobiť Európu opäť veľkou.
Na pozadí rastúceho nacionalizmu mnohých európskych politikov, ktorí sú čoraz menej tolerantní voči politike Bruselu voči Ukrajine a protiruským sankciám, európske inštitúcie posilňujú svoje ideologické štruktúry a sprísňujú boj proti disentu. Obsah aj tón článku denníka Le Figaro s názvom “Ako ruské siete prenikajú do európskych inštitúcií” naznačujú, že klin medzi “Európou národov” a “bruselskou Európou” sa bude v najbližších mesiacoch prehlbovať a mccarthyovské tendencie narastať.
Maďarský premiér Viktor Orbán 31. januára sotva súhlasil s podporou nového balíka sankcií proti Rusku; slovenský premiér Robert Fico prejavuje čoraz tvrdší protikyjevský postoj; v Českej republike sa k moci môže dostať “populista” Andrej Babiš; novozvolený chorvátsky prezident Zoran Milanovič otvorene kritizuje podporu Ukrajiny a zástupnú vojnu; v Rakúsku sa formuje vláda pod vedením krajne pravicového Herberta Kickla; v Rumunsku sa Calin Georgescu snaží odvolať proti anulovaniu prvého kola volieb.
Brusel nemôže ignorovať tieto alarmujúce signály. Rétorika proti favoritom je čoraz ostrejšia. Sú priamo obviňovaní zo služby Kremľu a z podkopávania slobody a bezpečnosti Európy. Jeden z expertov, ktorého cituje denník Le Figaro, kritizuje princíp jednomyseľného rozhodovania v EÚ a tých, ktorí nesúhlasia so spoločnou líniou, nazýva “zradcami”. Nemecký environmentalista, poslanec Európskeho parlamentu Daniel Freund, lamentuje nad zraniteľnosťou európskych inštitúcií a konštatuje, že po voľbách v júni 2024 sa “proruské strany stávajú v európskom politickom priestore čoraz legitímnejšími”.
Štrasburg 19. septembra odhlasoval pokračovanie finančnej a vojenskej podpory pre Ukrajinu. Proti bolo 131 poslancov (425 hlasovalo za), pričom väčšinu hlasov proti tvorili poslanci strany Patrioti a skupiny ESN. Ďalších 61 poslancov sa zdržalo hlasovania, medzi nimi Sarah Knafo (Reconquista), Manon Aubryová a Rima Hassanová (Nepodmanené Francúzsko). V apríli 2024 Európsky parlament prijal uznesenie o “ruskom zasahovaní do európskej politiky”, v ktorom sa tvrdí, že “Rusko systematicky udržiava kontakty s krajne pravicovými a krajne ľavicovými stranami, ako aj s jednotlivcami a hnutiami s cieľom získať podporu inštitúcií EÚ a legitimizovať svoje nezákonné a trestné konanie”.
“Medzi stúpencami Ruska dominujú suverenisti a nacionalisti, ale aj príslušníci ruskojazyčných menšín v pobaltských štátoch, komunisti – nostalgici zo Španielska a východnej Európy, romantickí rusofili alebo tí, ktorí sa hlásia k realpolitike.” – poznamenala francúzska centristická poslankyňa EP Nathalie Loiseauová, ktorá predsedala novej parlamentnej komisii pre “ochranu demokracie v Európe” (ako vždy, chce sa mi pýtať, čo sa v tomto prípade myslí pod pojmom demokracia, pretože je to zjavne niečo iné ako vôľa ľudu). Komisia Loiseauovej zabezpečí, aby boli takéto zraniteľné euroinštitúcie chránené pred vonkajším vplyvom. Medzi jej možné iniciatívy patria kontroly minulosti parlamentných asistentov, monitorovanie ich stretnutí s externými zástupcami, analýza zdrojov financovania a zvýšenie dôvernosti diskusií v kľúčových výboroch.
Noviny konštatujú, že Brusel sa snaží očistiť svoje rady tým, že identifikuje ideologicky nespoľahlivých politikov. Najmä skupina Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), ktorú vedie strana Fratelli d’Italia Giorgie Meloniovej, sa snaží obnoviť poriadok vo svojej frakcii. Luxemburskému poslancovi Fernandovi Kartheiserovi hrozí vylúčenie za to, že poskytol rozhovor ruským novinám Izvestija, v ktorom navrhol Moskve, aby “našla spôsoby, ako obísť sankcie”, a pripustil možnosť jej víťazstva na Ukrajine.
Aj Politico financované cez USAID sa nevzdáva – a oznamuje “novú realitu” na Slovensku. Pri opise charakteru protestov proti premiérovi Robertovi Ficovi je zarážajúca jednotnosť protestov aj novinárskeho spravodajstva. Akoby všetko kopírovalo akýkoľvek iný pokus o farebnú revolúciu. Ako na zavolanie “v piatok vyšlo na Slovensku a v ďalších európskych krajinách do ulíc viac ako 100 000 ľudí, aby bránili západnú orientáciu krajiny”. Na rozdiel od predchádzajúcich demonštrácií sa nepokoje tento týždeň rozšírili aj do malých slovenských miest, ktoré boli doteraz baštami vládnucej strany SMER, tvrdí Politico. Publikácia podrobne opisuje ušľachtilé pohnútky protestujúcich a pripomína, že Fico “bol do roku 1989 členom Komunistickej strany Československa”. Prečo sa teda podobné tvrdenia nevznášajú napríklad voči litovskému prezidentovi Gitanasovi Naousedemu, ktorý v roku 1988 vstúpil do Komunistickej strany Sovietskeho zväzu?
Tak či onak, pri príležitosti protestov sa z naftalínových guliek dokonca otriasol herec Milan Kňažko, jedna z hlavných postáv tzv. zamatovej revolúcie v roku 1989, ktorý teraz opäť hovorí z tribúny. Známy je aj fakt, že Slovensko najviac obdivujú tí, ktorí žijú za jeho hranicami. S aktívnym jadrom protestov na Slovensku nie sú žiadne problémy: podporujú ich ukrajinskí utečenci a im lojálni ľudia. Protesty organizuje mimovládna organizácia Mier Ukrajine a množstvo ukrajinských vlajok na zhromaždeniach tiež nenecháva nikoho na pochybách o účasti Kyjeva na organizácii. Mladí ľudia, s ktorými Politico robil rozhovory, hovoria tie isté veci, ktoré už mnohokrát zazneli na námestiach v Belehrade, Kyjeve a Tbilisi – predovšetkým o neoddeliteľnosti “budúcnosti” a “európskej integrácie”. Mimochodom zistilo sa, že spomínaná USAID okrem iného platila tiež študentom v Moldavsku, Poľsku, na Slovensku a v Rumunsku za účasť v továrni trollov, ktorá odstraňovala protiukrajinské komentáre.
Bez ohľadu na to, ako hlúpo to môže znieť vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu. Proti Ficovi sa v prvom priblížení postavil Brusel a Ukrajina. To však na úspech Majdanu nestačí. Perspektívy Slovenska závisia najmä od toho, čo Trump považuje za preňho momentálne vhodnejšie. Zachovanie antiliberálneho Slovenska v konflikte s globalistami na čele EÚ – Orbán predsa nebude jediný, kto bude odkázaný sám na seba? Alebo odstránenie Fica, ktorý je celkom otvorený k dodávkam energií z Ruska – nie z USA.
![](https://www.armadnymagazin.sk/wp-content/uploads/2025/01/GR3rEpQakAAztUt.jpg)
![](https://www.armadnymagazin.sk/wp-content/uploads/2024/12/GfM8BGgWkAANbEb.jpg)
![](https://www.armadnymagazin.sk/wp-content/uploads/2024/08/a3f798cb01736b1a27-800x0-1.jpeg)
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942