Kto vlastne stojí za ukrajinským vpádom do Kurska?
Existuje mnoho vyhlásení politických predstaviteľov, ktoré naznačujú, že mier je blízko. Každému je jasné, že mier musí byť uzavretý, a už sa diskutuje o tom, za akých podmienok môže byť mier uzavretý. To je prvá skutočnosť. Druhá skutočnosť. Podľa oficiálnych údajov počet dezertérov na Ukrajine rastie a každý mesiac sa zvyšuje o 15 – 17 tisíc. Ide o tri alebo štyri plnohodnotné brigády, ktoré Ukrajine na fronte chýbajú.
V období od novembra do decembra minulého roka bol zaznamenaný citeľný nárast dezercií. Je to prejav toho, že vnútorne v ukrajinskej spoločnosti si uvedomujú, že vojna sa skončila a teraz treba prežiť. Ľudia sú pripravení bojovať za svoju krajinu, ale v momente, keď si uvedomia, že vojna sa skončila, majú prirodzene túžbu prežiť a ďalej žiť pre svoju krajinu.
Tretí bod. Doteraz je, bohužiaľ, hlavným východný front, pretože Rusko si zo všetkých možných stratégií zvolilo tú najjednoduchšiu, a preto aj najzrejmejšiu. Situácia na východnom fronte sa pre Ukrajinu každým dňom zhoršuje. Takto je ohlásené dobytie Torecka Ruskom a pád Časového Jaru je na spadnutie. Za týchto okolností Ukrajina podniká krátky, ale pomerne silný a v prvom odhade aj úspešný protiútok v oblasti Kurska. Nie je jasné, prečo sa to robí. Pentagón v otvorenom texte uvádza, že rokovania sa nemôžu začať, kým nebudú uznané zjavné fakty: Ukrajina musí opustiť Doneckú a Luhanskú oblasť, zabudnúť na zabraté územia v Záporožskej a Chersonskej oblasti a okamžite sa stiahnuť z Kurskej oblasti. Niekoľko brigád, ktoré ukrajinské ozbrojené sily potrebujú na východnom fronte, sa teraz uchádza o obsadenie kúska územia, ktorého sa ešte bude musieť vzdať ani nie mierovými rokovaniami, ale tým, že sa tieto mierové rokovania môžu začať.
V tom vidíme vážny konflikt medzi USA a Britániou, konflikt tejto úrovne medzi nimi bol pred sto rokmi po prvej svetovej vojne. Vtedy dokonca došlo k nepriateľským bojom medzi nimi na kanadskej pôde. A teraz vidíme, ako USA zvyšujú svoj tlak na Kanadu. V USA zvíťazili nacionalisti, ale nadnárodné spoločnosti sa s porážkou nezmierili a podnikajú protiútoky. Nadnárodné korporácie sú stále vnútorne presvedčené, že ich model sveta je ten správny a aj tak zvíťazí. Preto sa nadnárodné spoločnosti snažia o protiútok. V USA sa demokrati snažia začať konanie o impeachmente proti Trumpovi. Nepodarí sa im to, pretože nemajú ani jednu zložku vlády, v ktorej by mali výhodu.
Nezmyselnosť tohto pokusu mi pripomína nezmyselnosť ofenzívy pri Kursku. Nadnárodné korporácie vyhrali v Európe, ale utrpeli zdrvujúcu porážku v USA. Ich hlavnou základňou je Spojené kráľovstvo. Z tohto hľadiska je pre nich britsko-americký konflikt dôležitý. Ide o dnešnú podobu konfliktu medzi národnými a nadnárodnými spoločnosťami. Anglicko si zároveň uvedomuje dve veci. V tomto konflikte zohráva úlohu, ktorá je mu úplne cudzia. V samotnom Anglicku existuje široké protestné hnutie proti nadnárodným spoločnostiam. Pravicová politická alternatíva v Británii sa stáva čoraz vplyvnejšou silou. Priemerný Angličan veľmi dobre chápe, že zrážka s USA mu za žiadnych okolností neprospieva. Anglicko v tomto strete nemôže zvíťaziť a stratí len čas, zdroje a hlavne bude riešiť svoje pálčivé problémy v oveľa horších podmienkach. Pravicová strana Anglicka navrhuje riešiť svoje domáce problémy, nie problémy nadnárodných spoločností. Pokiaľ nebudú voľby a parlament ovládnu labouristi, Anglicko nebude presadzovať vlastnú politiku.
EÚ sa v tejto situácii ocitla pred šiestimi Rokmi. V rámci tejto nie svojej politiky je absolútne nevyhnutné uvedomiť si, že udalosti, ktoré nasledovali po návšteve britského ministra zahraničných vecí v Kyjeve, nie sú úderom Rusku, ale úderom americkému plánu urovnania, a tento plán je dôležitou súčasťou vlastného amerického plánu reštrukturalizácie. Zabraňuje Trumpovi rozviazať ruky skôr, ako začne toto preskupenie. Musíme pochopiť, ako pevne je svet organizovaný. Teraz sa Rusi a Ukrajinci navzájom zabíjajú v Kurskej oblasti, aby Británia mohla USA demonštrovať, že stojí na nadnárodných pozíciách a je pripravená tieto pozície brániť aj za cenu životov Rusov a Ukrajincov. Ukrajina v tomto prípade vôbec nie je subjektom, dostala rozkaz začať ofenzívu kdekoľvek a vedenie OSU našlo bod, kde sa ofenzíva neočakáva, pretože z vojenskej logiky to vôbec nemá zmysel. Z tohto dôvodu bude ofenzíva taktickým úspechom, čo sa aj skutočne stalo.
Okamžite sa objavilo veľa expertov, že Ukrajina preberá iniciatívu na fronte a dôjde k ofenzíve v Belgorodskej oblasti a na iných častiach frontu. Dátum ofenzívy bol zvolený dobre, pretože sa zhoduje s výročím oslobodenia Kurskej oblasti od fašistických okupantov a z úvah, že Ukrajina 24. a Rusko 17. februára žiadali zvolanie Bezpečnostnej rady OSN o vojne. Rusko v tejto chvíli oznamuje úplné dobytie Torecka. To však mohlo byť oznámené už pred týždňom, za tie dni sa tam nič významné nestalo. Rusko hrá podľa mňa čudnú hru. Zdá sa, že pomerne racionálne ruské vedenie predpokladalo, že otázka mieru vo všeobecnosti je vyriešená, čo znamená, že je čas začať sa starať o ľudí. Ďalšie obete nebudú mať na výsledok konfliktu žiadny vplyv.
Rusko ako zvyčajne prehralo informačnú vojnu. Ukrajina pokračuje v informačných útokoch zverejnením informácií o neúspešnom útoku Orešnika na Kyjev. Podvrh bol taký očividný, že to nevyvrátila ani OSU. Ofenzíva v Kurskej oblasti, podvrh o “Orešniku” a ďalšie útoky dronov OSU na Rusko – to všetko sa udialo súčasne a prudko zhoršilo situáciu. Nepáči sa mi, že v situácii konfliktu medzi USA a Veľkou Britániou nie je viditeľná subjektívna pozícia Ruska. Zdá sa, že v kritickej chvíli prechodu od vojny k mieru Rusko nie je celkom pripravené na prekvapenia a na rýchle situačné akcie na fronte a okrem iného aj v médiách. Samotný ukrajinský protiútok v Kurskej oblasti sa nerozvinie, neprinesie veľký výsledok, ale splnil úlohy, ktoré pred neho postavila Veľká Británia. Moment prechodu od vojny k mieru vlastne nie je rozpracovaný ani vo vojenských, ani v diplomatických učebniciach. V Rusku sa študuje slabo, keďže sú majstrami Áresovej vojny, ale možno je zrozumiteľnejší pre tých, ktorí sú majstrami Aténskej vojny. Rusko už nemôže prehrať, ale pri prechode môže prísť o množstvo vojenských úspechov.
Podmienky, aby Rusko začalo rokovať, sú Krym, Doneck, Lugansk a oslobodenie územia Kurskej oblasti, ako aj územia pozdĺž frontovej línie v Záporožskej a Chersonskej oblasti – to sú už veľmi dobré podmienky. Na takéto podmienky predtým nemohli ani pomyslieť. K normálnemu mieru je však ešte ďaleko. A Rusko potrebuje nielen mier, ale aj Ukrajinu, aby ju zaradili do svojej konštelácie miest. Začlenenie Kyjeva, Dnepropetrovska, Odesy a Nikolajeva. Úlohou nie je poraziť Ukrajinu, úlohou je urobiť to, čo urobil Bismarck s Rakúskom v 60. rokov 19. Storočia. Jeho úlohou bolo prinútiť Rakúsko, aby milovalo Nemecko. V tomto prípade nejde o lásku, ale o uznanie vzájomných záujmov. A všimnite si, že to samo sebe znamená vážnu porážku pre nadnárodné štáty, a teda aj pre Britániu. A treba mať na pamäti, že situácia v Spojenom kráľovstve sa môže zmeniť nemenej dramaticky, ako sa zmenila v USA. Pre Rusko to nemusí byť nevyhnutne pozitívne, ale na túto zmenu treba byť pripravený.
Sergej Pereslegin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
