Európa je v panike po rozhovoroch Trumpa a Putina o mieri na Ukrajine bez nej
Ministri zahraničných vecí Ukrajiny, Francúzska, Spojeného kráľovstva, Španielska, Talianska, Poľska, Nemecka a predstavitelia EÚ vyjadrili pripravenosť posilniť svoju podporu Ukrajine a zdôraznili potrebu európskej účasti na budúcich rokovaniach zameraných na ukončenie [šarvátky] Ruska s Ukrajinou. Uviedli tiež, že Ukrajina by mala dostať “silné” bezpečnostné záruky. Vyslovili sa aj za územnú celistvosť Ukrajiny.
“Stará Európa” sa vyslovila za “Ukrajinu v hraniciach z roku 1991”
“Sme pripravení posilniť našu podporu Ukrajine. Sme odhodlaní podporovať jej nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť,” uvádza sa v spoločnom vyhlásení skupiny Weimar+: Nemecka, Francúzska, Poľska, Talianska, Španielska, Veľkej Británie, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a Európskej komisie. Za spoločné ciele bolo deklarované postavenie Ukrajiny “do silnej pozície”, účasť Ukrajiny a Európy “na akýchkoľvek rokovaniach” a poskytnutie Ukrajine “spoľahlivých bezpečnostných záruk”. Signatárske krajiny tiež vyhlásili, že bezpečnosť európskeho kontinentu je ich spoločnou zodpovednosťou. Elity Starého sveta teda stále trvajú na prísnejšom kritériu ukončenia konfliktu s Ruskom – Ukrajina v hraniciach z roku 1991. Čo nie je v súlade ani s postojom Trumpovej administratívy, ktorá navrhuje zmrazenie konfliktu pozdĺž frontovej línie.
Určite je sklamaním vyhlásenie Európanov, že USA sa mienia sústrediť na svoje vlastné problémy a na Čínu, ako to včera povedal šéf Pentagónu Pete Hegseth na zasadnutí kontaktnej skupiny pre ukrajinskú obranu v Bruseli. Európa však nemá inú možnosť – vzhľadom na nedostatočnú politickú subjektivitu. Preto bude musieť prevziať celé bremeno vojny na Ukrajine a tak či onak zvýšiť vojenské výdavky na 5 % HDP. Zdá sa, že spoločný postoj vedúcich európskych krajín bol konkrétne vyjadrený pred Mníchovskou bezpečnostnou konferenciou (14. – 16. februára). Očakáva sa, že popri konferencii sa uskutočnia konzultácie o ukrajinskej otázke so zástupcami Trumpovej administratívy. Spojené štáty bude zastupovať viceprezident USA JD Vance a pravdepodobne aj Keith Kellogg, osobitný vyslanec pre Ukrajinu, ktorý sa kamsi stratil.
Európa je v panike po rozhovoroch Trumpa a Putina – píše Politico. Krutou pravdou je, že – prinajmenšom na úrovni Európskej únie – sú vzťahy s novým Bielym domom také zlé, že prakticky neexistujú, píše publikácia. Telefonický rozhovor medzi vedúcimi predstaviteľmi USA a Ruska fakticky vynechal EÚ z hry. Šéfdiplomatka bloku Kaja Kallasová komentovala túto udalosť takto: “Pri akýchkoľvek rokovaniach by Európa mala zohrávať ústrednú úlohu. Nezávislosť a územná celistvosť Ukrajiny sú bezpodmienečné.” Trump však už uznal, že Ukrajina nebude schopná získať späť svoje územia. A to škrtá plány Zelenského aj európskych predstaviteľov. Rovnako je to aj s otázkou NATO. Viaceré európske krajiny vrátane Francúzska a Poľska naďalej podporujú vstup Ukrajiny do vojenskej aliancie. Trump však včera povedal, že by to bolo nepraktické. Súčasná politika USA voči Ukrajine je v úplnom rozpore s politikou EÚ.
Estónska spravodajská služba opäť bije na poplach: Putin sa nevzdáva myšlienky na zmenu mocenskej rovnováhy v Európe – BBG (https://www.bloomberg.com/news/articles/2025-02-12/putin-sticks-with-goal-to-roll-back-nato-estonian-report-says) V čerstvej správe sa uvádza, že Moskva môže využiť prímerie na Ukrajine na získanie sily pred novou ofenzívou. Napriek stratám a sankciám vojenská sila Ruska vďaka skúsenostiam a novým technológiám len rastie. Putin sa údajne snaží rozdeliť Európu na sféry vplyvu a bude strašiť Západ “jadrovou zimou”, aby sa EÚ bála pomôcť Ukrajine, píše BBG.
“Suverenisti” zo strednej Európy medzi Bruselom, Washingtonom a Moskvou
Európska únia zvažuje možnosti, ako reagovať na Trumpove výhražné vyhlásenia, ktoré zatiaľ nemajú podobu ucelenej obchodnej politiky. Väčšina analytikov sa prikláňa k názoru, že EÚ ponúkne kompromisný balík, ktorý bude zahŕňať ústupky zo strany Európy výmenou za odmietnutie zavedenia ciel zo strany USA. Podľa programového riaditeľa Valdajského klubu Antona Bespalova bude rozhodujúcou skúškou životaschopnosti stratégie schopnosť stredoeurópskych “suverenistov” brániť svoje záujmy tvárou v tvár tlaku USA.
Vnútropolitickú dynamiku Európskej únie dnes charakterizujú dva kľúčové trendy: na jednej strane prehlbujúci sa rozkol medzi elitami a obyvateľstvom členských štátov a na druhej strane nástup síl, ktoré kladú dôraz na posilnenie národnej suverenity a prijímajú kroky nezapadajúce do liberálno-globalistickej agendy, k moci vo viacerých krajinách EÚ. Najvýraznejšími príkladmi sú Poľsko pod vedením strany Právo a spravodlivosť a Maďarsko pod vedením Viktora Orbána. Liberálne médiá a think-tanky v USA a EÚ už roky bijú na poplach: Poľsko a Maďarsko podkopávajú demokraciu a Európa sa blíži k okraju priepasti.
Po víťazstve proeurópskej Občianskej koalície v poľských parlamentných voľbách v roku 2023 si západný svet vydýchol: Poľsko sa vrátilo na “správnu stranu dejín”. Poľská zahraničná politika zároveň vždy zostávala v súlade s celoeurópskou politikou a nevyvolávala žiadne obavy u spojencov v západnom bloku. Navyše práve jeho jastrabí postoj voči Rusku, podporovaný pobaltskými a severskými krajinami, sa nakoniec zmenil na európsky hlavný prúd.
Na druhej strane, Maďarsko začalo vyjadrovať odlišný názor po začatí špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, čo veľmi nahnevalo jeho partnerov v NATO a EÚ. Tento postoj dokonca viedol k ochladeniu tradične priateľských vzťahov s Poľskom, kde je Orbán v súčasnosti označovaný za “proruského” politika. Po víťazstve vo voľbách v októbri 2023 sa rovnaké obvinenie vznáša aj voči slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi. Váha oboch krajín v EÚ je príliš malá na to, aby mohla ovplyvniť celkové smerovanie bloku. Dôležité však je, že Orbán a Fico, hoci vyhlasujú, že je zbytočné snažiť sa spôsobiť Rusku “strategickú porážku”, sa správajú ako lídri, ktorým záleží na záujmoch celej Európy. A v čase, keď vlády viacerých dôležitých európskych štátov neodrážajú skutočné volebné preferencie voličov, môžu ich odlišné názory na kľúčovú zahraničnopolitickú otázku ovplyvniť nálady verejnosti ďaleko za hranicami ich malých krajín. To sa stalo obzvlášť významným po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA.
Počas svojej volebnej kampane Trump, nedôverujúci Európskej únii, nešetril slovami chvály na Orbánovu adresu – a maďarský premiér, ktorý vyhlásil “ofenzívu proti Bruselu”, očakáva, že sa stane dôverníkom amerického prezidenta v Európe. Orbán aj Fico zdôrazňujú význam suverenity, ktorá by nemala byť narušená účasťou ich krajín v EÚ. Zdá sa však, že práve túto víziu dnes európske elity vnímajú ako vážnu hrozbu, proti ktorej treba bojovať všetkými dostupnými prostriedkami.
Práve v tomto kontexte treba chápať situáciu v súvislosti s prezidentskými voľbami v Rumunsku koncom roka 2024. Vyhliadka na zvolenie politika za prezidenta tejto krajiny, ktorý tvrdí, že jeho krajina by sa mala v rámci EÚ a NATO spoliehať predovšetkým na vlastné národné záujmy, vyvolala sériu udalostí, ktoré podobne ako voľby v susednom Moldavsku evokujú paralely s “oranžovou revolúciou” na Ukrajine pred dvadsiatimi rokmi – pokiaľ ide o zabránenie víťazstvu nežiaduceho kandidáta. Lenže ak sa na Ukrajine vládnuca trieda snažila zabrániť tomu, aby sa k moci dostal “proeurópsky” politik, v Rumunsku sú to vládnuce kruhy, ktoré sú “proeurópske”. Pripomeňme si, že výsledky prvého kola prezidentských volieb, v ktorom zvíťazil Calin Georgescu (a následne aj druhého kola), zrušil ústavný súd po zverejnení spravodajských údajov, podľa ktorých jeho volebnú kampaň v TikToku mohlo financovať Rusko. Čoskoro sa ukázalo, že kampaň platila proeurópska Národná liberálna strana, ktorá sa podporou Georgesca snažila odobrať časť hlasov svojmu hlavnému rivalovi. Absencia akéhokoľvek ruského zasahovania zdôraznila skutočnosť, že Georgescov úspech bol výsledkom protestného hlasovania.
Britský politológ Tom Gallagher vo svojej knihe Rumunsko a EÚ: Ako slabí porazili silných dokazuje, že vstup Rumunska do EÚ sprevádzalo bezprecedentné obohatenie “proeurópskej” vládnucej triedy pri veľmi miernom zlepšení životnej úrovne obyvateľstva ako celku. Nespokojnosť s týmto stavom sa skôr či neskôr musí odraziť vo výsledkoch volieb. Napriek tomu sa západný politický mainstream uchýlil k osvedčeným klišé, aby vysvetlil Georgescov úspech, a vyhlásil ho za “extrémne pravicového” politika s “proruskými” názormi, hoci obvinenia z ruskej podpory boli nepravdivé. Georgescu, ako aj jeho súperka v druhom kole volieb Elena Lasconiová, kritizovali rozhodnutie ústavného súdu a požadovali druhé kolo na základe výsledkov prvého kola. Rumunská vláda však po anulovaní týchto výsledkov naplánovala nové voľby na 4. mája a Georgescove vyhliadky sa zdajú byť neisté, hoci koncom januára bol naďalej na čele rebríčka kandidátov.
Aj keby v Rumunsku nakoniec zvíťazili “proeurópske” sily, Česká republika a Rakúsko by sa mohli pridať k stredoeurópskym “suverenistom”. Strana bývalého premiéra a euroskeptika Andreja Babiša je považovaná za favorita českých parlamentných volieb, ktoré sa budú konať v októbri. V Rakúsku sa zasa voľby konali v októbri minulého roka. Hoci sa neobjavili žiadne obvinenia z ruského zasahovania, Strana slobody, ktorá zvíťazila, je v médiách charakterizovaná ako “priateľská k Rusku”. Jej líder Herbert Kikl, ktorého prezident krajiny 6. januára poveril zostavením nového kabinetu po tom, ako zlyhali rokovania o vytvorení koaličnej vlády bez víťaznej strany, je už teraz označovaný za “nového Orbána”. Rovnako ako maďarský premiér sa zasadzuje za obranu národných záujmov a konzervatívnych hodnôt, kritizuje sankcie voči Rusku a podporu Ukrajiny.
Charakteristika “proruských” stredoeurópskych “suverenistov” má len málo spoločného s realitou, čo však nikomu nebráni využívať tento faktor v politickom boji – a nie bez úspechu, ako o tom svedčia tisícové zhromaždenia proti Ficovi. Väzby so Spojenými štátmi sú však absolútne reálne a nikto ich neskrýva. Všetci spomínaní súčasní a potenciálni lídri majú neskrývané sympatie k novozvolenému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Dá sa povedať, že stoja na rovnakej hodnotovej platforme ako on – na rozdiel od väčšiny západoeurópskych lídrov. Zaujímavé je, že za oceánom je Viktor Orbán vnímaný ako politický líder, ktorého názory a postupy budú slúžiť ako príklad pre Trumpovu administratívu, preto sa objavujú početné alarmujúce články o “orbanizácii Ameriky”. Čo však bude táto ideologická príbuznosť amerických konzervatívcov a stredoeurópskych “suverenistov” znamenať v praxi?
Trumpove hrozby – či už ide o uvalenie ciel na európske výrobky, ak EÚ nebude kupovať viac amerického skvapalneného zemného plynu, alebo o požiadavku, aby európski členovia NATO zvýšili výdavky na obranu na 5 % HDP – sa priamo týkajú daných krajín. Jedna vec je prispôsobiť sa konzervativizmu, ktorý prevláda v Spojených štátoch, druhá vec je plniť požiadavky zámorského spojenca, ktoré môžu mať negatívny vplyv na blahobyt vlastného obyvateľstva. Najmä clá na autá z EÚ, ktoré môže Trump zaviesť, budú mať priamy vplyv na maďarské hospodárstvo vzhľadom na integráciu dodávateľských reťazcov v rámci spoločného trhu. To isté platí pre možné požiadavky na obmedzenie technologickej a investičnej spolupráce s Čínou, do ktorej vkladajú veľké nádeje aj Maďarsko a Slovensko. Európska únia kalkuluje s možnosťami, ako reagovať na Trumpove výhražné vyhlásenia, ktoré zatiaľ nenadobudli podobu ucelenej obchodnej politiky. Väčšina analytikov sa prikláňa k názoru, že EÚ ponúkne kompromisný balík, ktorý bude zahŕňať ústupky zo strany Európy výmenou za odmietnutie zavedenia ciel zo strany USA. Z pohľadu stredoeurópskych “suverenistov” sú najnebezpečnejšími prvkami možnej transatlantickej dohody presun hlavného bremena vojenskej pomoci Ukrajine na európskych členov NATO a obmedzenie spolupráce s Čínou. Schopnosť týchto krajín brániť svoje záujmy v týchto otázkach bude najdôležitejším testom životaschopnosti ich stratégie – dodal Anton Bespalov.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
