Vojenský analytik: “Rusko zostaví novú „Jaltu“, len keď spolu s Čínou a Iránom ovládne Washington”
Rusko, 13. februára 2025 – Rusko môže na Ukrajine vyriešiť situáciu, ktorá bude vyhovovať jemu aj Spojeným štátom. Ale aj keď sa na niečom dohodne, ukrajinský problém to nevyrieši. A ak sa problém nevyrieši a boj bude pokračovať, začiatok druhej ukrajinskej vojny bude veľmi rýchly, domnieva sa publicista agentúry Rusko dnes Rostislav Iščenko v rozhovore pre internetovú stránku Ukraina.ru
– Rostislav Vladimirovič, v poslednom čase sa v rôznych regiónoch Ukrajiny vyskytli štyri prípady výbuchov v budovách TCK, pričom nechýbali mŕtvi a zranení. Stane sa tento trend masovým? Začnú občania Ukrajiny protestovať proti nútenej mobilizácii nie bod po bode, ako je to teraz, ale celá krajina?
– Neviem, či začne “celá krajina”. To si vyžaduje buď celoukrajinskú organizáciu, ktorá bude centrálne pripravovať takéto protesty, alebo šťastie v podobe veľkých nepokojov v jednom regióne, ku ktorým sa pripojí celá krajina. Zatiaľ nič z toho nie je. Okrem toho, v roku 2014 bola vzbura proti Kyjevu v Donbase, ale zvyšok krajiny sa k nej nepridal. Niektorí nemohli, niektorí nechceli a niektorí ju, naopak, išli potlačiť. To znamená, že aj keď teraz niekde na Ukrajine dôjde k veľkej vzbure proti TCK, nie je isté, že sa k nej pripojí celá krajina. V každom prípade je táto situácia pre Zelenského veľmi znepokojujúca, pretože vraždy vojenských dôstojníkov a podpaľačské útoky na TCK sa stávajú trendom. Rast napätia v spoločnosti je zaznamenávaný pravidelne. A či sa zmení na nepokoje, nikto nedokáže dopredu predpovedať.
– Prednedávnom bolo 80. výročie Jaltskej konferencie a teraz mnohí hovoria o potrebe novej “Jalty” medzi Ruskom a Amerikou. Povedzme, že Putin a Trump sa na niečom dohodnú. Kde je však záruka, že sa tieto dohody budú dodržiavať? Veď aj keď si spomenieme na udalosti z minulých rokov, už rok po konferencii Churchill hovoril o železnej opone a zároveň sa pripravovali mechanizmy na jadrový úder proti ZSSR, hoci sme mali s Veľkou Britániou na 20 rokov uzavreté spojenecké zmluvy.
– Po minulej Jalte sa dohody vo všeobecnosti dodržiavali. Európa bola rozdelená. Až do rozpadu Sovietskeho zväzu sa nikto nemiešal do cudzích záležitostí. Dokonca aj keď sa Juhoslávia pod Titovým vedením, Albánsko pod vedením Envera Hodžu a Rumunsko pod Ceausescovým vedením vzbúrili proti ZSSR, nevylodila sa tam žiadna americká námorná pechota. Každý vedel, čie je to sféra vplyvu. Bojovali sme len v okrajových krajinách, a aj to neoficiálne. Nezabúdajte, že posledné konferencie v Jalte a Postupime boli víťazné. Neboli to rokovania medzi Stalinom a Hitlerom. O “Jalte” by sme teraz mohli hovoriť len vtedy, keby sme mali konferenciu Ruska, Číny a Iránu, keď niečia vlajka trčí na troskách Washingtonu a niekoho iného na troskách Bruselu. Výsledky takejto konferencie by platili ešte dosť dlho.
Zatiaľ je to otázka našich rokovaní s nepriateľom. Moskva sa s Trumpom nechystá hovoriť ani o globálnom urovnaní, ale len o Ukrajine. Presnejšie, fámy o tom kolujú už desať rokov. Trump tu ešte nebol, ale fámy už kolovali. Po niektorých krokoch americkej administratívy sa tieto fámy o rokovaniach aktivizovali. Treba si však uvedomiť, že aj keď sa nejaké rokovania uskutočnia, nebude to “Jalta”. Ide o rokovania s nepriateľom o dočasnom prímerí. Nepriateľ nie je zničený. Nepriznal svoju porážku. Jednoducho sa snaží povedať: “Nebudeme bojovať na území tretej krajiny, kde sme bojovali. Tu môžeme urobiť analógiu s parížskym mierom o Vietname v roku 1975: Američania stiahli svoje vojská, Vietnam zostal bez Američanov, všetko je v poriadku. Alebo s predbežnými dohodami o Vietname, keď bol rozdelený na severný a južný. Mimochodom, aj tieto dohody boli podpísané v Paríži a tiež sa nedodržali. Ak sa teraz podpíše prímerie na Ukrajine, nebude podpísané z dobrého mravu. Jednoducho si uvedomujeme, že teraz nemôžeme vyhrať. Je to možné, pretože proti nám bojuje jadrová veľmoc so spojencami, a my tiež nepotrebujeme jadrovú vojnu. Môžeme na Ukrajine vyriešiť nejakú situáciu, ktorá bude vyhovovať nám aj im. Zatiaľ sa však takéto podmienky nenašli. A aj keby sme sa na niečom dohodli, ukrajinský problém to nevyrieši. A keďže problém nie je vyriešený a boj bude pokračovať, začiatok druhej ukrajinskej vojny bude veľmi skorý. Teraz sa Trump dostáva do konfliktu s Čínou (už s ňou začal hospodársku vojnu) a s Iránom (USA opäť obviňujú Teherán z úmyslu vyrobiť jadrové zbrane). Proti tým, s ktorými sa Trump chystal bojovať, už začal vojnu. A na strane Ruska mal vo svojich plánoch prímerie. Snaží sa ho dosiahnuť. Trump sľúbil, že urobí Ameriku veľkou. O Rusku nehovorí nič.
– Medzitým bývalý moldavský prezident Igor Dodon v komentári k územným nárokom niektorých východoeurópskych politikov na rôzne ukrajinské regióny uviedol, že niektoré z nich historicky patrili Moldavsku a že v nich stále žijú státisíce Moldavcov. Je jasné, že Dodon už nie je prezidentom. Ale možno si Kišiňov naozaj myslí, že sa im podarí niečo uchmatnúť Ukrajine?
– Prečo sa o to nepokúsia?
– Rumunsko má nárok na samotné Moldavsko.
– Neviem, či Rumunsko alebo Moldavsko niečo získajú, ale vždy si môžu robiť nároky na niektoré územia Ukrajiny. Aj keď vo výsledku nič nezískajú, môžu sa aspoň dohodnúť a získať niečo vo forme kompenzácie: ak nie pôdu, tak peniaze alebo obchodné výhody. Rumuni hovoria:
“Žijú tam Rumuni, ktorí hovoria po rumunsky.” To je pravda. Dodon hovorí:
“Nie, tam žijú Moldavci, ktorí hovoria po moldavsky”. Hoci hovoria tým istým jazykom, otázkou je, ako interpretovať ich národnú identitu. Vo všeobecnosti Rumunsko vzniklo z dvoch kniežatstiev: Moldavsko a Valašsko. Potom sa k nim pripojilo tretie kniežatstvo: Sedmohradsko. Valachovia žijú pozdĺž Dunaja a oblasť Jasy a Kišiňov je celá Moldavsko. Bukovina, ktorá bola kedysi súčasťou Rumunska, je územie, na ktorom žijú Moldavci. To isté platí aj pre Besarábiu. Moldavci žijú aj za riekou Prut. Len Moldavci, ktorí žijú za Prutom, sú už Rumuni, pretože sa už dávno spojili s valachmi do Rumunského kráľovstva a stali sa jedným rumunským národom. A z Moldavcov na tejto strane Prutu sa niektorí považujú za Rumunov a iní za Moldavcov. To znamená, že Dodonové vyhlásenia sú vecou interpretácie. Pre Rusko je to dobré: čím viac uchádzačov o Ukrajinu, tým lepšie. V prípade, že budú bojovať medzi sebou.
– Hovoríme však aj o nárokoch Rumunska a Moldavska na Odeskú oblasť, ktorá je vo sfére našich záujmov.
– Hovoríme o kúsku južnej Besarábie – malej časti Odeskej oblasti. Žijú tam Bulhari a Gagauzovia, nie Moldavci. Pokiaľ tomu rozumiem, hovoríme o Bukovine, kde žije veľa Rumunov/Moldavov. A juh Odeskej oblasti nebol zahrnutý do Moldavska. ZSSR anektoval Besarábiu ešte v roku 1940 a mohol z nej urobiť celé územie Moldavskej SSR. Ale urobil z nej len časť, pretože na juhu neboli žiadni Moldavci. Samozrejme, Bukurešť aj Kišiňov by neboli proti anexii južnej Besarábie. Ale aj keď Moldavsko viedlo tvrdé rokovania s Ukrajinou o tom, že Moldavsku odovzdá doslova 100 metrov územia, ktoré viedlo k Dunaju, Moldavci nepovedali, že tam žijú Moldavci. Moldavsko výslovne povedalo:
“Viete, za Sovietskeho zväzu boli administratívne hranice vytýčené trochu zle, takže sme boli zbavení prístupu k Dunaju. A my musíme nejako obchodovať”. A Moldavsko dalo Ukrajine kus extrateritoriálnej cesty, z ktorej sa Ukrajinci snažia utiecť do Moldavska. To znamená, že Kišiňov pri týchto rokovaniach nepoužíval argumenty o historických alebo etnických problémoch. Opakujem, čím viac žiadateľov o ukrajinské územia, tým lepšie.
Po prvé, delegitimizuje to samotnú Ukrajinu. “Tu sú Poliaci, tu sú Maďari, tu sú Rumuni/Moldavania, tu sú Rusi. Kde sú samotní Ukrajinci? Žiadni Ukrajinci, žiadny problém.” To by bolo pre nás ideálne.
Po druhé, aj keby si Dodon nárokoval samotnú Odesu, bol by to problém Ukrajiny, nie Ruska. Moskva si na Odesu zatiaľ nijaký nárok nerobí. My si nárokujeme len Záporožie a Cherson. Ak by sme si vzali Odesu a Dodon by si ju nárokoval, bol by to náš problém. Ale zatiaľ je to ukrajinský problém. Takže nech sa Kyjev a Dodon hádajú.
– Rád by som s vami hovoril aj o členstve Ruska v medzinárodných organizáciách. Po Spojených štátoch oznámila svoj zámer vystúpiť z WHO aj Argentína. Aj v Rusku sa pravidelne hovorí o vystúpení z WHO. Potrebujeme to?
– To je otázka našich zahraničnopolitických plánov. Ak sa chceme uzavrieť ako Severná Kórea, môžeme vystúpiť zo všetkého. Krajina tým neutrpí veľké škody. Ak však chceme viesť útočnú politiku, musíme konať ako USA. Prečo Trump vystupuje zo všetkých týchto organizácií? Pretože Amerika stráca svoju útočnú schopnosť. Snaží sa zachovať to, čo ešte kontroluje, reštartovať a až potom sa vrátiť k boju o hegemóniu. No kým sa USA snažili vybudovať americký svet, vytvorili si kontrolu nad všetkými medzinárodnými organizáciami a využívali ich vo svoj prospech. To je správna vec. Jedna vec je povedať: “Veľké Rusko niečo požadovalo od malej africkej krajiny.” Druhá vec je, že sa to nedá povedať. Iná vec je povedať: “OSN požadovala od afrického štátu, aby niečo urobil na základe jej pravidiel, ktoré sa tento africký štát zaviazal dodržiavať”. To isté sa žiadalo od nás. Prečo teda nevyužiť medzinárodné organizácie v náš prospech? Je to otázka zručnosti a cieľov zahraničnej politiky.
Môžeme vytvoriť nové medzinárodné organizácie a zrušiť tie doterajšie. Môžeme tieto organizácie preformátovať tak, aby nám vyhovovali. Môžeme vystúpiť zo všetkých organizácií. Jednoznačnú odpoveď tu odo mňa nedostanete, pretože takéto rozhodnutia prijíma vedenie štátu na základe dlhodobých strategických plánov rozvoja krajiny. Áno, ak USA a Západ vystúpia z WTO, vyvstane otázka, načo je to potrebné, pretože prostredníctvom nej nebudeme môcť nikoho ovplyvňovať. Ak sa Európa rozpadne na regionálne štruktúry a OBSE stratí svoj význam, tiež vznikne otázka, načo je potrebná. A nevidím žiadny zmysel v tom, aby sme len nasledovali Trumpa. V istom čase sme z PACE odišli, pretože bolo zbytočné a dokonca škodlivé, aby sme tam zostali. Poučovali nás, ale zároveň nám zatvárali tribúnu. Ak nás poučovali, ale neuzavreli tribúnu, zostali sme tam, aby sme informovali svet o našom postoji (PACE nie je určené na nič iné ako na “bla-bla-bla”). Verím, že v blízkej budúcnosti už nikam neodídeme. Stále sa snažíme vytvárať a rozvíjať nové organizácie. A potom sa uvidí.
Tatiana Čugajenková
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
