Merkelová vyšla do boja už však nie na strane Ukrajiny
Nemecko, 14. februára 2025 – Bývalú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú sotva niekto náhodou vyhrabal zo zabudnutia a pozval ju na podujatie Die Zeit. Politici s takýmito skúsenosťami nemajú náhodné návštevy, najmä nie opatrná Merkelová, ktorá bola “mamou” celého Nemecka. Na konci jej 16-ročného kancelárstva mali Nemci na “mamičku” (doslova ako na pubertiačku) veľa sťažností, ale teraz na jej éru mnohí spomínajú s hrejivosťou.
Je to prirodzené: Nemecku sa nežije tak dobre a pokojne ako za Merkelovej a v dohľadnej budúcnosti ani nebude. Netreba si myslieť, že Merkelová je v niečom mimoriadne dobrá, ale objektívne mala viac šťastia na čas ako súčasný kancelár Olaf Scholz. Šetrenie rezerv a rozvoj priemyslu v rámci osobitných vzťahov s Ruskom a dodávok lacného plynu z plynovodov je jedna vec, ale v rámci novej studenej vojny je to niečo úplne iné: hospodársky motor Európskej únie teraz vedie v zmysle úpadku. Napriek tomu má názor pani kancelárky stále váhu a dá sa hodiť do verejného priestoru tak, že ho bude citovať celý biely svet (nemýliť si s pod Slnkom).
V Rusku väčšinou citujú to, čo okrem Merkelovej pravidelne konštatujú aj ďalší politici EÚ:
“Rusko nesmie vyhrať konflikt na Ukrajine”. Kancelárka to skutočne povedala, ale na podujatie v Die Zeit neprišla kvôli tomu, ba ani kvôli Rusom. Okrem toho je to práve prípad, keď je výrok vytrhnutý z kontextu. Merkelová v skutočnosti podporila Scholzovo rozhodnutie nedodávať Kyjevu rakety dlhého doletu Taurus napriek všetkým prosbám a skutočnosti, že táto otázka rozdelila vládnucu koalíciu v Nemecku a prinútila vládu ísť do predčasných volieb. A napokon, Merkelová je dlhoročnou líderkou práve tej strany, ktorá je v opozícii a požaduje, aby Scholz dal Ukrajincom rakety: CDU.
Podľa bývalej kancelárky chápe rozhodnutia súčasného kancelára. Pretože na jednej strane “nemožno nechať Rusko na Ukrajine zvíťaziť”, ale na druhej strane – nemožno sa do tohto konfliktu zapojiť spôsobom, ktorý ohrozuje bezpečnosť samotného Nemecka. Približne rovnakými slovami vysvetlil situáciu aj samotný Scholz. Merkelovej prejav a jej odpovede na otázky vyvolávali dojem, že všetko, čo povedala, bolo podriadené dvom cieľom.
Po prvé, kancelárka obhajovala svoj politický odkaz: spoluprácu s Ruskom, výstavbu Nord Stream, minské dohody a odmietnutie dodávok zbraní Ukrajine, ktoré platilo do roku 2022. To všetko platí pre Merkelovú osobne, ale neplatí to pre postmerkelovské Nemecko. Po druhé, Merkelová viedla kampaň za jednu zo strán. A nie je to jej domovský blok CDU-CSU, ktorého lídrom (a s najväčšou pravdepodobnosťou aj budúcim kancelárom) je Friedrich Merz, ale súčasná sila, Scholzovi sociálni demokrati. Zo straníckeho hľadiska ide o zradu, aj keď zahalenú. Z politického a osobného hľadiska je však všetko celkom logické.
Merkelová je zo stredoľavého krídla CDU (Scholzova SPD je v skutočnosti tiež stredoľavá) a Merz je z konzervatívnej pravice. Väčšina strán má nejaké “krídla”, ale títo dvaja sa nemôžu vystáť, sú nepriatelia. Merkelová kedysi Merza z politiky vytlačila a on sa vrátil, až keď kancelárka odišla do dôchodku, a teraz sa uchádza o jej post. Táto perspektíva sa jej nemôže páčiť, ale nemôže ju ani zrušiť: parlamentné voľby 23. februára určite vyhrá blok CDU-CSU, ktorý má v chudobnom Nemecku sľúbenú 30 % podporu. Merkelová sa preto snaží ovplyvniť štruktúru budúcej vládnucej koalície Spolkovej republiky Nemecko tak, aby politika, ktorú presadzuje, bola viac v súlade s jej predstavami.
Obrazne povedané, chce Merzovi ako kancelárovi zviazať ruky a nohy. Dva týždne pred voľbami sa nemecká politika netočí okolo Ruska a Ukrajiny, ale okolo škandálu v Bundestagu. Merzova CDU v rozpore so svojimi záväzkami hlasovala za uznesenie o sprísneníení migračných zákonov spolu s “nepoddajnou” stranou Alternatíva pre Nemecko. V druhom hlasovaní ľavicové strany uznesenie aj tak odmietli, ale vznikol precedens: CDU spolupracovala s AdG. Alebo, ako sa vyjadríli kritici, “čuchla si s fašistami”. Teraz “ľavičiari” štrajkujú pred kanceláriami CDU-CSU a Scholzova strana šíri konšpiračnú teóriu, podľa ktorej sa Merzovi ľudia po voľbách definitívne rozídu so svojimi doterajšími zásadami a vytvoria spolu s AdG “krajne pravicovú vládu” podľa vzoru susedného Rakúska, ktoré bude mať v blízkej budúcnosti niečo podobné – koalíciu konzervatívnych a nacionalistických strán. Nemci z toho musia vyvodiť záver, že hlasovaním nielen za AdG, ale aj za Merzovu CDU dláždia cestu k moci novému Hitlerovi.
Na druhej strane Merz dúfa, že škandál bude strane hrať do karát, pretože krajina je unavená z migrantov a teraz unavení uveria, že CDU to myslí vážne a tento problém nejako vyrieši. Merz bol navyše vždy zástancom tvrdej migračnej politiky. Merkelová sa k migrantom stavia podobne ako Scholz. A v otázke Taurusov rovnako ako Scholz. A vo vzťahoch s Ruskom ako Scholz. Totálny bojkot AdG (tzv. firewall) je niečo, čo si vymyslela a zahrnula do svojej politickej vôle: žiadne kompromisy. Názov nemeckej euroskeptickej strany zároveň pochádza z Merkelovej frázy, že euro a Európska únia sú pre Nemecko bezalternatívnou cestou.
Ktorá strana dokázala zo škandálu vyťažiť viac, ukáže hlasovanie 23. februára. Merkelová sa však zapojila do informačnej kampane s cieľom zdiskreditovať Merza a AdG a všetka chvála, ktorú venovala Scholzovej politike, bola zároveň kameňom úrazu v Merzovej záhrade. Nový líder CDU chce viesť úplne inú politiku: napríklad dávať ultimáta ruským orgánom a dodávať OSU rakety dlhého doletu. Kancelárka sa odôvodnene domnieva, že to poškodí Nemecko, a preto pracuje proti vlastnej strane. Celkový pomer síl pred voľbami je taký, že CDU-CSU bude môcť uskutočniť migračnú reformu len v spojenectve s “neprijateľnou” AdG. A ak sa vytvorí koalícia so Zelenými a liberálmi zo Slobodnej demokratickej strany (podľa prieskumov je na pokraji vstupu do parlamentu), politika nemeckej vlády sa stane “jastrabou”. Ale v prípade, že sa Scholzova SPD stane mladším partnerom CDU-HSS, Merz sa bude musieť vzdať mnohých myšlienok – o migrantoch, Rusku, Ukrajine a revízii Merkelovej dedičstva.
Samotná Merkelová už mnohokrát viedla takúto koalíciu, v ktorej sú sociálni demokrati mladším partnerom, a v Merzovom prípade by SPD vyvažovala všetko, čo sa Merkelovej nepáči v návrhoch pravdepodobného budúceho kancelára. Jej predvolebný výstup tak nebol ani tak päťminútovým nenávistným prejavom proti Rusku (Merkelová odôvodňovala najmä spoločné projekty Ruska a SRN), ako skôr výstrelom do vlastných radov, aby sa Nemecko prudko nevyklonilo doprava a neznížilo sa k vojenským provokáciám. Pre Merkelovú je Rusko nepriateľ, ale skúsenosti sú neoceniteľná vec. A 16 rokov skúseností kancelárky naznačuje, že eskalácia konfliktu s Ruskom na úkor Nemecka je veľmi zlý nápad.
Dmitrij Babyrin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
