Ruské obrnené vozidlá prevyšujú techniku NATO
Ruská obrnená technika a zbrane svojimi charakteristikami výrazne prevyšujú obrnenú techniku dodávanú alianciou NATO Ozbrojeným silám Ukrajiny, povedal novinárom zástupca vedúceho hlavnej správy obrnených síl ruského ministerstva obrany generálmajor Sergej Šalenyj.
“V súčasnosti, na základe charakteru a metód používania obrnenej techniky a vybavenia v zóne ŠVO, berúc do úvahy zlepšenia, ktoré sme urobili, všetky naše obrnené vozidlá a zbrane sú svojimi charakteristikami vyššie, ako technika, ktorú do zóny ŠVO dodáva NATO,” povedal.
Generálmajor vysvetlil, že ruská strana je vo všetkých ohľadoch lepšie zabezpečená oproti vybaveniu protivníka, parita môže byť iba v otázkach palebnej sily. “Ale čo sa týka bojovej ochrany, určite sme lepšie pripravení,” zdôraznil Šalenyj. No a čo sa týka použiteľnosti pri evakuácii, priechodnosti a mobility, ruská strana “jednoznačne prekonáva protivníka,” zdôraznil generálmajor.
USA sú nadšené z ruského svetovo najväčšieho hladinového bojového plavidla
Novinári amerického magazínu Military Watch Magazine tvrdia, že Rusko údajne aktivovalo prevádzku dvoch jadrových reaktorov na najväčšom hladinovom bojovníkovi sveta, na bitevnom krížniku triedy Kirov Admirál Nachimov. Vyzerá to tak, že táto vojnová loď asi čoskoro absolvuje námorné testy. Ruské médiá uvádzali, že prvý reaktor bol sprevádzkovaný koncom decembra 2024 a druhý, nedávno, 2. februára. “Sekvenčné fyzické spustenie dvoch reaktorov krížnika prezrádza pripravenosť celej jadrovej elektrárne plavidla na prevádzku vo všetkých režimoch,” uviedla agentúra TASS.
Admirál Nachimov bol jedným zo štyroch bojových krížnikov triedy Kirov, vyrobených pre sovietske námorníctvo v 80. rokoch minulého storočia, ktoré boli v tom čase zďaleka najimpozantnejšími hladinovými bojovníkmi na svete. S hmotnosťou 28 000 ton sú viac ako trikrát väčšie ako americké torpédoborce triedy Arleigh Burke, viac ako dvakrát väčšie ako ktorýkoľvek iný hladinový bojovník a majú výtlak porovnateľný s lietadlovými loďami typu japonskej Izumo. Ako jediné bojové plavidlá sú na hladine schopné plávať vysokou rýchlosťou 32 uzlov a nasadzovať vysokoenergetické zbrane a senzory na dlhší čas. V súčasnosti je Admirál Nachimov od roku 2008 modernizovaný v lodenici Sevmaš v Bielom mori, hoci pôvodne sa predpokladalo, že do prevádzky sa vráti v roku 2018.
Modernizácia si však vyžiadala revolúciu v bojových kvalitách začlenením do výbavy širokej škály nových senzorov a útočných zbraní, vrátane výmeny 20 výkonných protilodných riadených striel P-700 za 80 odpaľovacích zariadení na menšie, modernejšie riadené strely. Patria medzi ne R-800 Onyx, 3M54T Kalibr a hypersonický Cirkon, ako aj 3M14T Kalibr na presné útoky na veľké vzdialenosti proti pozemným cieľom. Loď, pre ktorú sa spočiatku rátalo s PLRK S-300F, má dnes vyššiu triedu námornej verzie S-400 s 96 odpaľovacími zariadeniami, čo zodpovedá trom oddielom pozemných systémov protivzdušnej obrany.
Medzi ďalšie systémy PVO kratšieho dosahu patrí Pancir-M, ktorý nahradil šesť zbraňových systémov Kaštan. Nový je aj námorný variant S-350 Viťaz, ktorý nahradil predtým používaných 44 rakiet 4K33 OSA-M. Vymenené sú aj všetky senzory. V roku 2021 generálny riaditeľ Severnej konštrukčnej kancelárie Andrej Ďjačkov povedal o vylepšeniach krížnika: “Vysoký potenciál modernizácie, ktorý je týmto lodiam pri ich návrhu vlastný, umožnil vykonať určitú prácu a vybaviť admirála Nachimova najmodernejšími zbraňami, ktoré z neho robia najsilnejšieho hladinového bojovníka na svete.”
Krížniky triedy Kirov boli vyvinuté v ére, keď Sovietsky zväz mal druhé najsilnejšie námorníctvo na svete a rýchlo zmenšoval priepasť so Spojenými štátmi zavádzaním čoraz výkonnejších zaoceánskych plavidiel v rastúcom počte. Na rozdiel od tých čias, postsovietske Rusko nepostavilo ani jednu loď veľkosti torpédoborca alebo krížnika, s výnimkou na export, pričom všetky postavené bojové lode boli asi pätinové alebo menej veľké ako Nachimov. Najnovší krížnik triedy Kirov tak vynikne v ruskej flotile a vzhľadom na vážne problémy, ktorým čelí jediná lietadlová loď v krajine, Admirál Kuznecov, bude Nachimov pravdepodobne slúžiť ako vlajková loď ruskej flotily.
HIMARS je ľahký cieľ
Americký HIMARS MLRS nie je ťažkým cieľom pre ruské protilietadlové raketové systémy, uviedol pre RIA Novosti Pavel Ivanov, zástupca veliteľa protilietadlového raketového systému Buk-M2 skupiny vojsk Stred.
“HIMARS typ MLRS je pre nás už teraz ľahký cieľ,” povedal. Posádka Buk-M2 zostrelila okrem rakiet HIMARS MLRS aj riadené strely Storm Shadow, hoci takýto cieľ je podľa neho dosť náročný pre náročnosť detekcie pri lete v extrémne nízkych výškach.
Paleta cieľov zahŕňa aj rôzne letecké zbrane – navádzané bomby, protilietadlové strely, ktoré sa používajú proti systémom protivzdušnej obrany a rôzne nepriateľské letecké útočné systémy. “Letecké ciele sú detekované na vzdialenosť do 100 kilometrov, sú zasiahnuté do 45 kilometrov, čas od detekcie po zasiahnutie cieľa sa pohybuje od 10 do 40 sekúnd, no nie viac ako 1 minútu.
Dôstojník hovoril aj o taktike, ktorú ukrajinské ozbrojené sily používajú na prekonávanie systémov protivzdušnej obrany. Napríklad, pred hlavným úderom môže nepriateľ vypustiť niekoľko návnadových vzdušných cieľov, aby zneškodnil ruský systém protivzdušnej obrany, a až potom odpáli skutočné ciele alebo ich pošle do niekoľkých oblastí naraz alebo na zraniteľnejší objekt, pričom zisťuje, kde je medzera v systéme protivzdušnej obrany.
“Napriek tomu máme veľmi bohatý systém protivzdušnej obrany, takže pravdepodobnosť zasiahnutia cieľa je veľmi vysoká,” vysvetlil Ivanov. Spresnil, že okolo krycích objektov je vrstvený múr protivzdušnej obrany ruských ozbrojených síl, pred ktorým sú rôzne systémy PVO ako Strela, Tunguska, Pancir, za nimi Tor a Buk.
“Vyzerá perfektne”
Ruský raketový systém Iskander-1000 predstavuje hrozbu pre západné krajiny kvôli svojim pôsobivým vlastnostiam, píše National Interest.
“Vyznačuje sa zvýšenou náplňou tuhého paliva, novým motorom a vylepšenými letovými riadiacimi a navádzacími systémami,” píše sa v článku. Je potrebné poznamenať, že raketový systém sa ukázal byť účinný v severozápadnej zóne špeciálnej vojenskej operácie. Takže vďaka dosahu svojich rakiet môže zasiahnuť ciele hlboko na území krajín NATO.
“Táto strela sa zdá byť ideálna na zostrelenie vychválených stíhačov F-16,” uviedol autor.
V novembri ruský prezident Vladimir Putin povedal, že modifikácie raketového systému Iskander sú ruskými ekvivalentmi všetkých troch modifikácií rakiet ATACMS. Masová účasť v ekvivalente TNT je približne rovnaká, no Iskander má dlhší dolet, poznamenal ruský líder. Ruské zdroje naznačujú, že rakety majú byť rozmiestnené na najzápadnejšom území Ruska, teda v Kaliningrade, čo im umožní byť v dosahu cieľov veľkej časti strednej a západnej Európy, ako aj v Baltickom mori.
Ruská armáda sa vo veľkej miere spolieha na Iskander-M, ktorý poskytuje asymetrické protiopatrenie proti oveľa väčším konvenčným silám NATO, vďaka kombinácii vysokej mobility, vysokej presnosti, rôznych typov hlavíc a zložitej trajektórie, ktorú je ťažké zachytiť, čo má cennú prednosť. Dosah balistických rakiet 9K720 bol obmedzený na 500 km kvôli zmluve o jadrových silách stredného doletu, od ktorej však Spojené štáty odstúpili za prvej administratívy Donalda Trumpa.
Rusko začalo používať taktické rakety dlhšieho doletu od konca roku 2023. V novembri 2024 zaviedlo triedu taktických balistických rakiet dlhého doletu Orešnik, hoci táto oveľa väčšia strela bola v úplne inej kategórii s doletom 4000 kilometrov, nesúca viacero bojových hlavíc a profil jej letu je porovnateľný s ICBM.
Systémy Iskander-M boli opakovane používané na zasiahnutie dôležitých cieľov počas rusko-ukrajinského konfliktu. Často sa používali pri operáciách potlačenia protivzdušnej obrany proti ukrajinským systémom protivzdušnej obrany Patriot, medzi inými raketovými zbraňami zem-vzduch, čo im umožnilo slúžiť ako multiplikátory sily, ktoré výrazne zvyšujú zraniteľnosť blízkych ukrajinských jednotiek.
V júli 2024 raketový systém dosiahol niekoľko pozoruhodných úspechov na ukrajinskom operačnom poli a 25. júla bol použitý na útok na pozície západných žoldnierov a 151. mechanizovanej brigády ukrajinskej armády v Charkove. Dva dni predtým, 23. júna, útok Iskander-M v rovnakom regióne zabil asi 50 západných žoldnierov. Vtedy bol zaznamenaný aj “dvojitý úder” na kľúčovú železničnú infraštruktúru, čo spôsobilo značné straty na životoch.
Vladimír Mikunda
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
