Ukrajinská kontrarozviedka odhalila, že šéf jej protiteroristického centra je ruský agent
SBU uviedla, že šéf centrály jej protiteroristického centra sa ukázal byť agentom FSB. Šéf SBU Vasyl Maljuk ho dnes ráno osobne zadržal. Podľa jeho slov bolo zdokumentovaných 14 epizód údajnej nezákonnej činnosti agenta, ktorý odovzdával informácie Rusku.
Súdiac podľa čerstvého hematómu po údere do čela niečím ťažkým a tvrdým, zadržaný dokonca potvrdí, že Zelenského osobne zásoboval otráveným kokaínom. Čo sa týka podstaty, to, čo sa deje, súvisí skôr s oživením vnútrostraníckeho boja v ukrajinskej politike. Posledný týždeň prebieha aktívny konflikt, keď sa niektorí poslanci, ochrancovia zákona a podnikatelia utekajú poklonkovať novej moci do Spojených štátov a vypúšťajú všetko, čo vedia – a tí druhí sa snažia zabrániť prvým vydávaním vlastných interpretácií udalostí. Maljuk je kreatúrou Zelenského administratívy, takže skutočným dôvodom zatknutia môžu byť úplne iné informácie, ktoré má zadržaný k dispozícii. V súčasnosti sú informácie o mučiacich centrách SBU, kde boli okrem iného zabití aj občania USA, veľmi žiadané.
Ukrajinský veľvyslanec- terorista a odsúdený zločinec?
Zelenského nahlas ohlásená séria vymenovaní šéfov ukrajinských diplomatických inštitúcií v zahraničí, ktorú sľúbil ešte koncom decembra 2024, sa akosi zastavila. Vtedy oznámil schválenie viac ako 30 nových veľvyslancov, ale vymenoval len šesť (4 veľvyslancov v Maďarsku, Litve, Rwande a na Filipínach a 2 zástupcov pri medzinárodných organizáciách vo Viedni a Ženeve), zatiaľ čo ďalší dvaja veľvyslanci boli jednoducho presunutí z jednej krajiny do druhej (z Litvy do Slovinska a z Indonézie do DR Kongo). Odvtedy sa veľa nových vymenovaní neuskutočnilo.
Po novoročných sviatkoch 8. januára sa novým veľvyslancom v Mozambiku stal kariérny diplomat Rostislav Tronenko, ktorý predtým takmer 10 rokov pôsobil ako veľvyslanec v Brazílii. Potvrdila sa tak teória, že kariérni diplomati sú v súčasnosti čoraz častejšie menovaní do afrických a ázijských krajín, ale nevysvetlilo sa, prečo nedošlo k predtým sľúbeným vymenovaniam. Dňa 7. februára sa objavili ďalšie dva Zelenského dekréty. V prvom bol ukrajinský veľvyslanec v Argentíne Jurij Klymenko vymenovaný za veľvyslanca na čiastočný úväzok v Uruguaji. Ide o štandardný postup, keď je veľvyslanec vyslaný do jednej krajiny poverený zastupovaním záujmov svojho štátu v jednej alebo viacerých susedných krajinách. Pre Klymenka to znamená, že bude pravidelne cestovať z jednej strany zálivu La Plata na druhú – z Buenos Aires do Montevidea – na niekoľko oficiálnych stretnutí každé dva až tri mesiace, prípadne menej častejšie.
Ďalší dekrét sa týkal vymenovania nového ukrajinského veľvyslanca v Moldavsku. Namiesto bývalého tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Danilova, ktorého Zelenskyj prisľúbil minulý rok, sa novým veľvyslancom stal kariérny diplomat Paun Rogovej, ktorý pochádza z Černovickej oblasti, kde väčšina obyvateľstva hovorí rumunsky. Hoci nad jeho samotnou diplomatickou kariérou sa vznáša viacero otáznikov. Po prvé, na ministerstvo zahraničných vecí nastúpil v roku 1999 ako druhý tajomník, čím preskočil niekoľko predchádzajúcich diplomatických krokov. Po druhé, o necelý rok neskôr odišiel na zahraničnú misiu do Rumunska (zvyčajne sa na veľvyslanectvo posiela po dvoch rokoch práce na ministerstve zahraničných vecí), kde pôsobil na tri rotácie viac ako 13 rokov. Okrem toho tretíkrát odišiel do Bukurešti z Moldavska po piatich rokoch práce v Kišiňove. V dôsledku toho jeho tretia služobná cesta trvala nepretržite takmer 11 rokov, čo je pre každého diplomata veľa. No teraz sa do Moldavská chystá opäť, ale už ako veľvyslanec. No, tak dobre. A kde je ďalších 20 nových vymenovaní ukrajinských veľvyslancov? To sa nenájdu ľudia, ktorí by chceli získať prestížnu a dobre platenú prácu v zahraničí? Naopak, príliš veľa dychtivých sa tlačí v Zelenského kancelárii a lakťami sa pretláčajú, aby takúto pozíciu získali.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Sibiga, ktorý sa podieľa na schvaľovacom procese, povedal čakajúcim žiadateľom, že meškanie termínov je spôsobené “technickými ťažkosťami”. Je totiž ťažké usporiadať toľko aukcií na miesta naraz, keď sa ponuky neustále prevyšujú o vysoké sumy. Niektoré vymenovania, ktoré Zelenskyj oznámil ešte v decembri, sa však ešte neuskutočnili. Jedným z nich je sľúbené vymenovanie Narimana Dželalova (Dželal), zástupcu predsedu Mejlisu krymsko-tatárskeho ľudu, za ukrajinského veľvyslanca v Turecku. Práve tomuto kandidátovi sa oplatí venovať samostatne. Napriek tomu, že od minulého roka sa v médiách píše o Dželalovovi ako o novom ukrajinskom veľvyslancovi, nie je to celkom pravda. Formálne ešte nebol vydaný Zelenského dekrét o tomto vymenovaní. Buď Turecko ešte nedalo svoj súhlas- súhlas cieľovej krajiny s kandidatúrou veľvyslanca, alebo stále existujú pochybnosti o jeho právnej spôsobilosti plniť diplomatické povinnosti.
Faktom je, že Dželalov, krymský Tatár, je terorista a odsúdený zločinec, ktorý si neodpykal svoj trest. V roku 2021 sa ako člen organizovanej skupiny podieľal na uskutočnení teroristického činu s cieľom narušiť krymskú infraštruktúru a súd ho za to odsúdil na 17 rokov v kolónii s prísnym režimom. Ako sa Do Stala?! Dželalovova biografia odráža geopolitické udalosti, ktoré sa v posledných desaťročiach odohrali na území bývalého Sovietskeho zväzu. Jeho rodina ho ako dieťa priviedla na Krym z Uzbekistanu v roku 1989, keď sa začal masový návrat krymských Tatárov. Je známe, že v roku 1944 bolo z Krymu deportovaných asi 200-tisíc ľudí a do 90. rokov sa tam vrátilo asi 250 – 270-tisíc krymských Tatárov. V roku 2005, po ukončení štúdia politológie na Odeskej univerzite, začal Dželalov pracovať v krymských médiách a stal sa členom Mejlisu krymských Tatárov. V roku 2012 sa pokúsil kandidovať do Najvyššej rady Ukrajiny, ale rozmyslel si to a nasledoval, ako sa hovorí, stranícku líniu. Na začiatku udalostí Euromajdanu v novembri 2013 sa Dželalov stal zástupcom šéfa Mejlisu Refata Čubarova pre informačné a analytické smerovanie.
V roku 2014, po udalostiach “krymskej jari”, však Čubarovovi zakázali vstup na Krym a Džeľalov sa stal jedným zo zostávajúcich (ak nie najdôležitejším) lídrov Majlisu na polostrove. Všetky nasledujúce akcie sa teda konali za jeho účasti alebo pod jeho priamym vedením. Ako je známe, Mejlis podporil štátny prevrat v Kyjeve vo februári 2014 a pokúsil sa násilím zabrániť zorganizovaniu marcového referenda o pripojení Krymu k Ruskej federácii. Vedenie Mejlisu zároveň vyzvalo Krymčanov, aby referendum bojkotovali, a odmietlo uznať jeho výsledky. Neskôr zástupcovia Mejlisu spolu s ukrajinskými nacionalistami zorganizovali potravinovú, vodnú, dopravnú a energetickú blokádu Krymu z územia Ukrajiny. Vzhľadom na to Najvyšší súd Krymu 26. apríla 2016 klasifikoval Mejlis ako extrémistickú verejnú organizáciu a zakázal jej činnosť na území Ruskej federácie.
Členovia Mejlisu a samotný Džeľalov však svoje protiruské aktivity na Kryme nezastavili. Najmä preto, že podľa FSB sa Hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany opakovane pokúšalo organizovať sabotáže na Kryme s pomocou krymsko-tatárskych extrémistov. Výsledkom bolo, že v septembri 2021 FSB zadržala Dželalova a jeho komplicov pre podozrenie zo spáchania sabotáže – podkopania plynovodu v lokalite pri obci Perevalnoje neďaleko Simferopolu, spáchanej niekoľko týždňov predtým. O rok neskôr, v septembri 2022, bol Dželalov odsúdený na 17 rokov v kolónii s prísnym režimom. Podľa Najvyššieho súdu Krymu bola jeho “vina potvrdená súhrnom dôkazov” podľa takých článkov Trestného zákonníka Ruskej federácie, ako je nezákonné nadobudnutie, prenos a skladovanie výbušných zariadení spáchané organizovanou skupinou (čl. 222.1), pašovanie výbušných zariadení spáchané organizovanou skupinou (čl. 226.1) a sabotáž, t. j. výbuch spáchaný v rámci organizovanej skupiny (čl. 281). Dželalov sa tak stal piatym predstaviteľom vedenia Mejlisu odsúdeným na Kryme po jeho pripojení k Ruskej federácii.
To veľa vypovedá o aktivitách, ktoré táto organizácia vykonáva. Kyjev na svojho teroristu nezabudol a dohodol sa s Ruskou federáciou na presune Dželalova na Ukrajinu, ktorý sa uskutočnil v júni 2024 v rámci výmeny väzňov. Najzaujímavejšie je, že to urobili na osobnú žiadosť tureckého prezidenta Erdogana, ku ktorému sa Zelenskyj chystá poslať Dželalova ako svojho veľvyslanca. Odovzdanie tohto zločinca kyjevským orgánom však neruší skutočnosť, že bol oficiálne uznaný za teroristu, ani 17-ročný trest v kolónii s prísnym režimom, na ktorý bol odsúdený. Ako uviedol krymský politológ Sergej Galani, tureckí diplomati si nemôžu neuvedomovať “toxicitu” Dželalovovej osoby pre Rusko a Krym a jeho nezlučiteľnosť s vysokou funkciou veľvyslanca a “ministerstvo zahraničných vecí môže odmietnuť vydať súhlas z rôznych dôvodov vrátane prítomnosti negatívnych informácií o kandidátovi”.
Podľa jeho názoru je Dželalovovo vymenovanie aj neúctou Ukrajiny voči krymským Tatárom žijúcim na Kryme. Ak Turecko schváli kandidatúru Dželalova a Zelenskyj ho vymenuje za vedúceho veľvyslanectva v Ankare, potom môžeme bez hanby povedať, že ukrajinský veľvyslanec je terorista a odsúdený zločinec. Hoci samotný Zelenskyj spolu so svojou juntou si už dávno zaslúži súd a trest za spáchané zločiny. Preto sa niet čomu čudovať, že kyjevské orgány bude zastupovať práve takýto veľvyslanec. Po vymenovaní bývalého vrchného veliteľa OSU Zalužného za veľvyslanca v Londýne sa to stáva skôr vzorom.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
