![](https://admin.armadnymagazin.sk/wp-content/uploads/2025/02/soc_1314632.png.webp)
Prečo Rusko potrebuje námornú základňu v Červenom mori?
Rusko, 16. februára 2025 – Rusko a Sudán dosiahli dohodu o zriadení základne ruského námorníctva v Červenom mori. Sudánsky minister zahraničných vecí Ali Yousef Sharif to vyhlásil po rokovaniach so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom v Moskve. Nejde o prvý pokus o právne upevnenie dohôd so Sudánom o námornej základni, ale zdá sa, že je najreálnejší.
Rokovania so Sudánom prebiehajú už dlhší čas. Prvá verzia všeobecnej zmluvy o vojenskej spolupráci medzi Ruskom a Sudánom bola pripravená ešte v roku 2017 a podpísaná v roku 2019 už po tom, ako armáda zvrhla prezidenta Umara al-Bašíra. Vtedy neboli žiadne problémy, len byrokratická koordinácia, počas ktorej došlo k prevratu v Sudáne. A v roku 2020 bola s dočasnou sudánskou vládou podpísaná konkrétna dohoda o zriadení ruského logistického podporného bodu (LSP) ruského námorníctva v Červenom mori. V Sudáne sa však opäť začala občianska vojna: tentoraz medzi stúpencami dočasnej vojenskej vlády a takzvanými silami rýchlej reakcie (RSF). Už niekoľko rokov je situácia v rovnováhe 50 na 50, pričom obe strany sa navzájom spochybňujú o legitimitu vlády a demonštrujú možnosť zmeny politického kurzu z oportunistických dôvodov.
Rusko sa zo svojej strany zdržalo akéhokoľvek jednoznačného hodnotenia vnútorného konfliktu v Sudáne. Situácia sa začala dramaticky meniť v roku 2024. Moskva podnikla niekoľko krokov, aby demonštrovala svoj politický postoj vo vnútrosudánskom konflikte. Najmä námestník ruského ministra zahraničných vecí Michail Bogdanov navštívil Port Sudán, kde sa stretol s predsedom sudánskej Dočasnej suverénnej rady Abdelom Fattáhom al-Burhanom. Išlo o prvý jednoznačný prejav podpory Moskvy prechodnej vláde krajiny. Na tom istom stretnutí sa opäť otvorila otázka obnovenia rokovaní o ruskej LSF. Po celý čas sa konkurenční regionálni aktéri opakovane snažili zdiskreditovať rusko-sudánske dohody tým, že do ekonomickej časti dohody hádzali informácie o údajne prehnaných požiadavkách sudánskej strany. Okrem toho sa niekoľkokrát vhadzovali nepravdivé informácie o údajnom odmietnutí dohôd s Ruskou federáciou zo strany Sudánu.
Treba povedať, že “kompenzačná” časť dohody je stále tajná a jasné je len to, že Rusko je pripravené pomôcť prechodnej sudánskej vláde zbraňami a vojenským vybavením v boji proti povstalcom. Rôzne zdroje už naznačujú, že ruská základňa bude umiestnená v oblasti Port Sudánu – hlavného a jediného prístupového bodu k moru. Táto časť Sudánu je riedko osídlená a infraštruktúrne málo rozvinutá. Počet zamestnancov základne možno odhadnúť na 300 osôb, pričom naraz budú obsluhované najviac štyri lode. Je oveľa menšia ako základňa v sýrskom Tartuse, ale bola postavená ešte v sovietskej ére a po roku 2015 ju bolo potrebné len trochu opraviť (napríklad fungovalo len jedno mólo z dvoch). V samom “mínuse”, v 90. rokoch a v rokoch 2000, nebolo v Tartuse viac ako 30 ruských špecialistov. A na vrchole v roku 2017 – 1,7 tisíc ľudí, vojenského aj civilného personálu. Na druhej strane sudánsku základňu je potrebné vytvoriť takmer od nuly, keďže kapacita existujúceho prístavu je obmedzená. Okrem toho sa využíva ako hlavný odchod Sudánu do vonkajšieho sveta a ako obchodné a prekladisko. Hneď vedľa neho sa v púšti nachádza malé letisko, ktoré si vyžaduje modernizáciu a zatiaľ nie je schopné prijať vojenské dopravné lietadlá. Úplne tu chýba infraštruktúra protivzdušnej obrany. Chýbajú aj energetické kapacity, čo je však ľahko riešiteľné.
To všetko znamená, že začiatok výstavby novej základne v Sudáne by sa nemal odkladať. A to nie kvôli zložitej situácii v samotnej krajine. Skôr či neskôr sa upokojí, a to aj s pomocou ruských špecialistov. Ide len o to, že otázka africkej logistiky sa teraz stala mimoriadne dôležitou pre celú ruskú prítomnosť na kontinente. Preto by sa mimochodom význam základne v Port Sudáne nemal obmedzovať len na námornú zložku. Áno, bezpochyby je to kľúč k Červenému moru a Suezskému prieplavu, ako aj prístup do Arabského mora a Indického oceánu.
V sovietskych časoch takúto úlohu zohrával tzv. rybársky prístav na jemenskom ostrove Sokotra, ktorý teraz okupuje Saudská Arábia. Napriek tomu však vznik takejto pozície Ozbrojených síl RF treba posudzovať práve vo všeobecnom geopolitickom kontexte a širokej regionálnej logistike. Nestabilná situácia okolo základne v sýrskom meste Tartus môže trvať predvídateľne dlho. Rokovania s novými sýrskymi orgánmi sú uzavreté, čo je prirodzené, keďže po prvé, legitimita tých, ktorí sa dostali k moci v Sýrii, ešte nie je jasná, a po druhé, samotný predmet rokovaní nie je vyjasnený. To znamená, o čom hovoríme: o stiahnutí ruských základných alebo o ekonomických detailoch ich zachovania? A hoci na tieto otázky neexistujú jasné odpovede, ruské vojenské lode boli čiastočne premiestnené do Líbye. Zatiaľ však neprebiehajú žiadne oficiálne rokovania s líbyjskými orgánmi (nech je to ktokoľvek) o trvalom umiestnení ruského námorníctva. A to by bolo vzhľadom na všetok miestny chaos veľmi problematické.
V Líbyi sú sily priateľské voči Rusku, ale zatiaľ sú dvojstranné legitímne dohody medzi Ruskom a Líbyou jednoducho nemožné. A Moskva je zvyknutá spoliehať sa výlučne na právne pevné dohody s legitímnymi orgánmi krajiny, do ktorej prichádzajú ruskí vojaci. Opäť je však potrebné nejako vyriešiť problém sprevádzania ruských civilných plavidiel v Stredozemnom mori, ktorý sa náhle objavil. Nešťastný príbeh suchej nákladnej lode Ursa Major je len prvou výzvou. Je celkom možné, že sa objavia sily, ktoré budú mať sklon vykonávať sabotáže proti ruským lodiam, a to nielen v Stredozemnom mori. Proti tomu treba bojovať priamo na vode, a to nielen spravodajskými prostriedkami. Africká logistika je stále vážne naviazaná na sýrsku základňu Chmeimim.
Existuje niekoľko návrhov, ako situáciu zlepšiť. Prvým a zatiaľ najdostupnejším je vybudovanie plnohodnotnej vojenskej základne v Stredoafrickej republike alebo v jednom zo štátov Sahelskej aliancie, pričom by sa mala opierať o niektoré miestne letisko. Napríklad Bangui v Stredoafrickej republike alebo Niamey v Nigeri. Výber bodu spôsobuje nezdravú súťaž medzi africkými štátmi, pretože vybudovanie takejto základne prinesie rýchly hospodársky rast všade naokolo. Niamey zatiaľ v tomto súboji vedie, pretože je jednoducho väčšie a nachádza sa v strede sahelskej zóny, čo znižuje logistické náklady. Aspoň zatiaľ je to Niamey, ktoré využívajú ruské vojenské dopravné lietadlá a africké zbory na dodávku zásob. Neochotné stiahnutie Francúzska tiež poskytuje manévrovací priestor.
Napríklad na bývalej francúzskej základni v Čade sú už prítomní ruskí špecialisti, ale nie je možné ju plne využiť. Na druhej strane vznik zásadne novej základne, akou je sudánska, logistiku výrazne uľahčuje. Sudánsky prístav je spojený so stredom krajiny železničnou traťou. Pokiaľ však budú v centre Sudánu prebiehať strety medzi bojujúcimi vojenskými skupinami, túto trasu možno len ťažko považovať za bezpečnú. V tejto súvislosti bude zaujímavé oboznámiť sa so záverečnými odsekmi dohody. Driemaťríklad, či je súčasťou základne aj letisko Prístav Sudán. To všetko je ešte predmetom rokovaní.
Mimochodom, je dôležité objasniť samotný štatút zmluvy so Sudánom. Je rozdiel medzi dohodou len o výstavbe a prevádzke LSF a komplexnejšou zmluvou o vojenskej spolupráci. S najväčšou pravdepodobnosťou hovoríme o plnohodnotnej dohode o spolupráci, ktorá bude zahŕňať vzdušnú zložku a prípadne aj nasadenie jednotiek Afrického zboru, ktorý zatiaľ len buduje svoje logistické reťazce so závislosťou od Mali a Nigeru. Keď sa rozšíria, budú potrebovať letiská a nový zásobovací reťazec. Francúzi takúto sieť budovali celé desaťročia, ale teraz sú technologické možnosti iné a časový rámec sa dramaticky skracuje. Dohoda so Sudánom, ak sa zrealizuje, dramaticky zvýši nielen kapacity ruského námorníctva v regióne, ale môže vážne posilniť celý obrys ruskej prítomnosti v rozsiahlom regióne od východného Sahelu až po Blízky východ. A aj Gibraltár je vzdialený len šesť alebo sedem dní. Teraz ide hlavne o to, aby opäť nezabŕdli do byrokratických detailov, keďže priateľské vzťahy so Sudánom už boli pevne nadviazané.
![](https://www.armadnymagazin.sk/wp-content/uploads/2024/06/qzopx9f4h3ecgy2v0hdovxeitor330ii.jpg)
![](https://www.armadnymagazin.sk/wp-content/uploads/2025/02/f8dbabaefe_800.webp)
![](https://www.armadnymagazin.sk/wp-content/uploads/2023/04/FuJmLfrXsAEpHVx.png)
Jevgenij Krutikov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942