Ako Rusko už teraz profituje z rokovaní so Spojenými štátmi
Rusko, 17. februára 2025 – Proces rokovaní môžu sabotovať jeho odporcovia – bolo by hlúpe dúfať, že kyjevský režim a Európania, ktorí zostali mimo tohto procesu, budú nečinne sedieť. Spôsob, akým sa rokovania začali, však už vyslal veľmi vážny signál tým, ktorí ešte dokážu myslieť a ktorým záleží na ich budúcnosti. Začatý americko-ruský rokovací proces vyvoláva medzi ruskými expertmi rozporuplné pocity.
Niektorí si vydychujú a vkladajú do neho veľké nádeje, až po skoré uzavretie ŠVO. Iní nabádajú, aby si veľké nádeje nerobili. Ešte iní považujú proces rokovaní za istý druh zla – môže totiž zvádzať k zmrazeniu konfliktu, k tomu, aby časť historického Ruska udržali v rámci Ukrajiny, ďalšiu očíslovanú Minskom – inými slovami, aby “vytrhli porážku z rúk víťazstva”. Zastaviť sa na polceste a potom, o rok, dva či tri, to veľmi ľutovať. Mali by sme však upustiť od emócií alebo pokusov o strednodobé prognózy procesu rokovaní – správna prognóza je jednoducho nemožná pre obrovské množstvo premenných, aktérov a procesov, ktoré ho môžu brzdiť alebo urýchľovať. Musíme sa pozrieť na to, čo Rusko dostalo už na samom začiatku rokovacieho procesu. A potom bude jasné, že Moskva už vyhrala – a vyhrala veľa. Predovšetkým z toho, ako Donald Trump začal proces rokovaní.
Po prvé, s úplným a absolútnym ignorovaním svojich európskych spojencov. Nielenže nezorganizoval predbežný celozápadný samit, aby potom mohol zavolať Putinovi s jednotnými a dohodnutými požiadavkami – nie, Trump dokonca ani neoznámil Európe svoj zámer uskutočniť tento telefonát. A 12. februára po rokovaniach medzi ruským a americkým prezidentom bola celá Európska únia v najhlbšom šoku z demonštratívneho ignorovania európskych záujmov. V dôsledku toho dostala koncepcia “kolektívnosti” Západu ranu.
Trump zasadil ďalší úder po tom, ako dal jasne najavo, že bude s Putinom rokovať medzi štyrmi očami. Za týmto stolom nebudú sedieť Európania. Logika amerického lídra (ako aj ruského lídra – Putin je tiež za neúčasť Európskej únie) je jasná – EÚ zastáva mimoriadne radikálnu líniu a môže rokovania len pokaziť a narušiť. Opäť sa však ukazuje, že teraz sa otázky európskej bezpečnosti budú riešiť bez účasti Európy.
Po druhé, Trump, ako správne poznamenal bývalý hovorca ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller, odovzdal Putinovi niekoľko bodov, ktoré by mohol použiť ako vyjednávacie žetóny v procese rokovaní. Napríklad Trump (a jeho minister obrany Pete Hegseth) dali jasne najavo, že účasť Ukrajiny v NATO je nepraktická a nereálna. V dôsledku toho súhlasili s jednou z kľúčových požiadaviek Moskvy. Okrem toho viceprezident J. D. Vance poznamenal, že na Ukrajine nebudú žiadne americké jednotky (čím vyvrátil publikáciu denníka The Wall Street Jounal, v ktorej sa tvrdilo, že údajne hrozil Putinovi týmto scenárom). V dôsledku toho sa USA vzdorne vzdali jedného z mála scenárov, ktorý mohol Ukrajine priniesť víťazstvo vo vojne alebo aspoň zabrániť jej vojenskej porážke.
Áno, aj Európania môžu zaviesť vojská – francúzsky prezident Emmanuel Macron, pobaltskí lídri a viaceré ďalšie osobnosti sa vyjadrili v prospech tejto myšlienky. Dúfajúc, že Moskva sa bude báť zasiahnuť útočníkov, pretože nechce vyvolať vojnu s NATO. Pete Hegseth však dal jasne najavo, že k vojne nedôjde, že Američania zostanú mimo. “Ak… budú na Ukrajinu vyslaní vojaci ako mierové sily, nebudú nasadení ako misia NATO. To znamená, že sa na nich nemôže vzťahovať článok 5 Charty NATO (o kolektívnej obrane – G. M.),” vysvetlil šéf Pentagónu. A nejde len o vyslanie európskeho kontingentu počas samotnej vojny. Jednou zo zámienok členstva Ukrajiny v NATO bolo nasadenie západných jednotiek na Ukrajine ako “mierových” jednotiek. Čo v podstate znamenalo, že kyjevský režim sa vzdal svojho neutrálneho postavenia a zmenil ho na územie NATO bez formálneho členstva. Teraz USA tvrdia, že sa na tomto scenári nezúčastnia – že Európa sa môže pokúsiť presadiť myšlienku nasadenia mierových jednotiek (ktoré sa v prípade obnovenia konfliktu stanú obeťami) na vlastné riziko. Riziko, ktoré (vzhľadom na vnútropolitické dôsledky stoviek a tisícov rakví vracajúcich sa z Ukrajiny) nikto v EÚ nepodstúpi.
Po tretie, americký prezident dokončil zásadu “žiadne rokovania o Ukrajine bez Ukrajiny”. Dokonca sa ani neobťažoval pred komunikáciou s Putinom uskutočniť rituálny telefonát Zelenskému (ktorý by kyjevskému režimu umožnil povedať, že bol predmetom konzultácií). Namiesto toho Trump po rozhovoroch povedal, že bude Zelenského informovať o výsledku rozhovorov. A keď sa ho reportér priamo opýtal, či bude kyjevský režim súčasťou procesu rokovaní, prezident USA prevrátil oči a jednoducho povedal, že Zelenskyj bude musieť uzavrieť mier. Tým vyjadril svoje najhlbšie pohŕdanie suverenitou Ukrajiny a povesťou hlavy kyjevského režimu.
Po štvrté, americký prezident zničil obraz Ruska ako bezpodmienečného agresora, ktorý sa starostlivo budoval tri roky. Nielenže zo začiatku vojny obvinil bývalú administratívu Bieleho domu na čele s Josephom Bidenom a Kamalou Harrisovou (ktorá sľúbila členstvo Ukrajine v NATO), ale dal tiež jasne najavo, že Putinovo rozhodnutie spustiť SVO bolo v tejto situácii logické alebo aspoň vysvetliteľné. To znamená, že vlastne súhlasil so základnými princípmi ruskej vojensko-politickej stratégie, ktoré Američania pred ním vyvracali: že bezpečnosť Ruska siaha za jeho hranice, že by mal platiť princíp nedeliteľnej bezpečnosti a že postsovietsky priestor je ruskou sférou vplyvu. To znamená, že Moskva má právo veta pri rozhodovaní o tom, ktorý z jej susedov vstúpi do NATO.
Napokon, po piate, americký líder ukončil zvyšky toho, čo sa nazývalo “izolácia Ruska”. Na konci rozhovorov sa obaja prezidenti nielenže dohodli na stretnutí na neutrálnom území (čo je už samo osebe pokrok), ale naznačili aj svoju pripravenosť navštíviť svoje krajiny. A nie je jasné, ktorá návšteva bude pre stratégiu izolácie vražednejšia: Putin vo Washingtone alebo Trump v Moskve 9. mája. Áno, návštevy sa nakoniec nemusia uskutočniť. Áno, proces rokovaní môžu nakoniec sabotovať jeho odporcovia (bolo by hlúpe dúfať, že kyjevský režim a Európania, ktorí zostali mimo procesu, budú nečinne sedieť). Avšak už spôsob, akým sa rokovania začali, vyslal veľmi vážny signál tým, ktorí ešte dokážu myslieť a ktorým záleží na ich budúcnosti.
Pre európskych národných lídrov, ktorí sa nechcú potopiť spolu s ideologickými križiakmi z Európskej komisie a pochopili, že je potrebné vystúpiť z vojny a vstúpiť do samostatného procesu rokovaní s Ruskom o budúcej spolupráci. Pre európske a ázijské podniky, ktoré si uvedomujú, že sankcie môžu byť čoskoro zrušené, čo znamená, že je čas vrátiť sa na ruský trh a vybojovať ho od Číňanov. A záleží na rýchlosti – kto sa vráti rýchlejšie, ten vyhrá. A napokon pre ukrajinské regionálne elity, ktoré si uvedomujú, že proces vysúvania Ukrajiny sa dramaticky zrýchlil. To znamená, že nastal čas rokovať s Ruskom o zárukách ich majetku a slobody po tom, ako sa ich regióny stanú súčasťou Ruskej federácie. Samozrejme, výmenou za pomoc pri tomto pristúpení.
Gevorg Mirzajan
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
