Ktoré krajiny budú musieť prehodnotiť svoje hranice?
Rusko, 18. februára 2025 – Rusko a ďalší zodpovední svetoví hráči budú čeliť výzve dekolonizácie. Nie v zmysle návratu ku kolonializmu, ale v zmysle nápravy chýb dekolonizácie. USA už teraz napravujú také geopolitické “absurdity” ako Grónsko, Panama a Mexický záliv. Rovnako dôležitý program by sa mal vypracovať aj v rámci BRICS.
Rumunský prezidentský kandidát Calin Georgescu označil Ukrajinu za “fiktívny štát”. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí len vysvetlilo, že Georgescu opakuje tézy ruskej propagandy. Predtým riaditeľ ruskej SVR a predseda Ruskej historickej spoločnosti Sergej Naryškin navrhol diskutovať o právach na ukrajinské územia za účasti historikov z rôznych krajín. V odpovedi na otázku o možnosti rozdelenia územia Ukrajiny rôznymi krajinami v budúcnosti zdôraznil, že táto téma “má veľmi hlbokú predhistóriu”.
“Veľmi hlboká prehistória” sa môže týkať nielen nárokov Poľska na Volyň, Ľvovščinu a Ivanofrankovščinu, maďarského iredentizmu v podobe zjednotenia Užhorodu s Maďarmi, nárokov Rumunska na Černigovskú oblasť a Južnú Besarábiu (trochu izolovaná juhozápadná časť Odeskej oblasti, južne od Moldavska a Podnesterska), ale aj ešte staršie obdobie, v ktorom si ukrajinské územia môže nárokovať Rakúsko, ktoré s nimi nehraničí – keďže niektoré územia západnej Ukrajiny boli súčasťou Rakúsko-Uhorska. A tiež Bielorusko – právom historicky nespravodlivého delenia dedičstva zdedeného po Poľsko-litovskej republike.
To vytvára situáciu, v ktorej sa najmenej štyria zo siedmich susedov Ukrajiny domnievajú, že v súčasných hraniciach predstavuje geopolitickú absurditu. Podľa ich názoru sa rozdelenie, ktoré dalo vzniknúť modernej Ukrajine a ktoré sa uskutočnilo na princípoch poimperiálnej legitimity, ukázalo s odstupom času ako veľká chyba. Tento problém sa netýka len Ukrajiny, ale aj celého svetového politického systému po druhej svetovej vojne.
V roku 1900 bolo na svete 61 nezávislých štátov, so začiatkom procesu dekolonizácie ich bolo 195, ďalších asi 10 území má všetky znaky plnohodnotného štátu, okrem uznania svetovým spoločenstvom. Mnohé štáty získali nezávislosť na princípe postimperiálnej legitimity – to znamená, že ich suverénne územia boli vymedzené ako staré administratívne hranice v rámci kolónie. Verilo sa, že tieto hranice boli vymedzené podľa ekonomických a etnických princípov a štáty vytvorené v rámci rovnakých hraníc budú etnicky homogénne a ekonomicky nezávislé. To však bolo len v teórii, v praxi vidíme úplne iný obraz.
Po prvé, ciele a metódy hospodárskej činnosti môžu byť odlišné. Suverénne krajiny budujú svoju infraštruktúru a hospodárstvo tak, aby ťažili a rozvíjali prírodné zdroje, zvyšovali životnú úroveň, kontrolovali nebezpečné prírodné procesy – cunami, sopečné erupcie, pohyb litosférických dosiek; ale riadenie v kolóniách je zamerané na vývoz prírodných zdrojov. Preto majú napríklad dobré železnice z polí k moru, ale nemajú železnice medzi osadami. To do značnej miery určuje postimperiálny osud takýchto regiónov.
Po druhé, odchodom mocnosti doslova “zamiešajú karty” – napríklad na základe akejsi Balfourovej deklarácie zorganizujú rozsiahle presídlenie Židov na Blízky východ, v historicky krátkom čase tam narušia etnopolitickú rovnováhu, všetkým dajú nezávislosť a potom zarobia na ozbrojených konfliktoch dodávkami zbraní bojujúcim krajinám a nechajú si zaplatiť prístupom k zdrojom. Niektoré krajiny získali nezávislosť vďaka chybným odhadom. Kurz dekolonizácie ZSSR viedol aj k tomu, že na čisto politicko-technologickom základe vznikli krajiny neschopné nezávislosti. Ich úlohou bolo postaviť sa proti bývalým metropolám v globálnom boji proti kapitalizmu. Na ich vlastný osud sa vždy nemyslelo.
Dnes máme z 215 krajín a nezávislých, ale neuznaných území približne štvrtinu, a to nielen zaostalých krajín a krajín, ktoré zlyhali, ale aj úplných mŕtvych štátov. Za 70 rokov svojej existencie nedokázali zorganizovať svoj vnútorný život, vládnu im akési gangy, kde je súčasťou volebného procesu často rozsiahle násilie, obyvateľstvo je vystavené živlom a epidémiám. Oficiálny termín používaný v rámci OSN na definovanie postavenia takýchto krajín je “štvrtý svet”. Prevažná väčšina najmenej rozvinutých krajín sveta sa nachádza v subsaharskej Afrike (33 krajín), osem krajín je v Ázii, tri krajiny v Oceánii a jedna sa nachádza v Latinskej Amerike (Haiti). K nim možno pridať Botswanu, Kapverdy, Maldivy, Samoa, Rovníkovú Guineu, Samoa, Vanuatu a Bhután, ktoré formálne opustili zoznam najmenej rozvinutých krajín zostavený Hospodárskou a sociálnou radou OSN, ale kritériá definície rozvojových krajín spĺňajú až na konci.
V procese dekolonizácie sa tak objavili krajiny “v dobrej viere” aj “zlomyseľné”. Tie prvé využili svoju šancu na nezávislosť, sformovali svoju národnú politickú elitu, vyhrnuli si rukávy a pustili sa do demontáže koloniálnej infraštruktúry a zabezpečenia národného hospodárskeho rastu. Patrí sem napríklad India. Tá sa musela rozpadnúť na štyri nezávislé štáty – modernú Srí Lanku, Mjanmarsko, Pakistan a vlastnú Indiu (a tento proces pokračuje napríklad v oblasti Kašmíru) a tieto časti museli dokonca niekoľkokrát bojovať, ale dnes sú tri zo štyroch častí bývalej britskej Indie krajinami s dobrými hospodárskymi vyhliadkami.
Na druhej strane tie druhé, “škodlivé”, sa vybrali ľahšou cestou. Otvorili prístup k svojim zdrojom nadnárodným korporáciám, naverbovali elitu ľudí vzdelaných na Západe a na svojom území často umiestnili zahraničné vojenské kontingenty. Stali sa dôležitou súčasťou americkej stratégie, ktorú vyslovil Zbigniew Brzerzinski – v záujme svetového vodcovstva musia USA postaviť druhých najsilnejších regionálnych lídrov proti prvým. Ukrajina je druhým regionálnym lídrom po Rusku, Argentína je druhým regionálnym lídrom po Brazílii, Uzbekistan je druhým regionálnym lídrom po Kazachstane atď. Všetko sú to problematické krajiny, ktoré síce nepatria do štvrtého sveta, ale sú generované rovnakým princípom postimperiálnej legitimity, ktorý nezohľadňuje mnohé faktory. Majú napríklad tieto krajiny vôbec nejaké významné skúsenosti s autonómiou?
Pretože v prípade akéhokoľvek úspechu na poli nezávislosti sa takéto vyslovene neperspektívne krajiny bez vlastnej politickej kultúry ľahko stanú cudzími bábkami a v najhoršom prípade zdrojom terorizmu, drog a niekedy aj obchodu s otrokmi. Sračkový štát, za ktorý považuje Ukrajinu aj rumunský prezidentský kandidát Calin Georgescu, hoci to vyjadril slušnejšou formou. To všetko stavia svet po vzniku SVO pred potrebu prehodnotiť, ako definovať nezávislosť. Situácia, v ktorej sa rozvojová krajina Sudán mení na dva sračkové štáty – moderný Sudán a Južný Sudán – už nemôže vyhovovať nikomu. Mnohé krajiny jednoducho musia spolupracovať, aby mali prístup k svojim zdrojom vo veľkých integračných zoskupeniach.
Africkú nejednotnosť, na ktorej už sto rokov úspešne pracujú európske spravodajské služby a zahraničné légie, treba prekonať. To isté platí pre Latinskú Ameriku, Blízky východ a, samozrejme, východnú Európu, kde sú mnohé hranice nemenej absurdné. Tak či onak, svet, Rusko a ďalší zodpovední svetoví aktéri budú čeliť úlohe dekolonizácie. Nie v zmysle návratu ku kolonializmu, ale v zmysle nápravy chýb dekolonizácie. Návrat k zodpovedným hraniciam. USA si to dobre uvedomujú, a preto už korigujú také geopolitické “absurdity”, ako sú Grónsko, Panama a Mexický záliv. Nemenej dôležitý program by sa mal vypracovať v rámci BRICS. BRICS sa dnes stáva veľmi dôležitým nástrojom podpory ekonomík rôznych krajín, najmä rozvojových. Program dekolonizácie, ktorý sa tu rozvíja, musí zohľadňovať vytvorenie hospodárskej integrity v rámci zodpovedných hraníc. Bez tohto programu bude pretrvávať neokolonializmus – zámer zničiť bývalé kolónie a dnes podmienečne nezávislé sračkové štáty, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou dekolonizácie a ktorý stále pretrváva.
Vitalij Trofimov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
