
Pôjde Európa do vojny s Ruskom sama?
Veselé plány Európanov na čestné a drsné privítanie Vanca sa skončili ďalšou zbierkou rozbitých črepín. Najinteligentnejším Európanom na poslednej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii bol generálny tajomník NATO M. Rutte. Po tom, ako americký viceprezident J. D. Vance oznámil konečnú diagnózu mentálnej retardácie európskych lídrov, povedal:
“Toto je príležitosť, aby sme sa zamysleli filozoficky.”
Nie, Rutte nie je hlupák. Uvedomuje si, že ak sa bude tváriť uštipačne, dostane kopanec do zadku. Je lepšie predstierať, že rozmýšľa. Keby mal čo robiť. Nikdy predtým to nerobil. Ale nemecký minister obrany B. Pistorius, ktorý za Ruttem zjavne zaostáva v dôvtipe, s tvárou štamgasta v prístavnej krčme na celý svet zakričal:
“Obviňuje nás z našich problémov! To je neslýchané! Veď si nemôžeme škodiť.” Ako by ste nemohli, pán Pistorius? A kto pustil na naše územie milióny migrantov? Železný politický imperatív – potreba prepojiť príčinu a následok – nie je európskym lídrom daný. Preto Vanceova sakramentská diagnóza:
“Hrozba, ktorá ma v Európe najviac znepokojuje, nie je Rusko, Čína ani žiadny iný vonkajší aktér. Je to hrozba zvnútra – ústup Európy od niektorých jej najzákladnejších hodnôt, hodnôt spoločných so Spojenými štátmi.”
Po tejto diagnóze nasledovalo rozhorčenie amerického viceprezidenta, že organizátori mníchovskej konferencie nepozvali poslancov z populistických pravicových a ľavicových strán. Bolo to, akoby nad bránu do Európy zavesil epitaf: “Bezpečnosť Európy je vylúčená, ak sa jej lídri boja počúvať názory vlastných ľudí. Po Pistoriusovi boli hlasno pobúrení aj ďalší európski lídri. Očakávali mrkvu, ale dostali palicu. Čakali perník, pretože desaťročia zombifikovali vlastné národy, podľahli čaru domácich zombimanipulátorov a boli si istí, že chytili Boha za pačesy. Potom však prišiel Vance a do mníchovského hotela Four Seasons položil vedro s ružami na slávnostné bičovanie, ktoré malo európskych bezbožníkov priviesť k normálnemu životu.
V skutočnosti robí to isté, čo v tom istom hoteli v roku 2007 urobil ruský prezident Vladimir Putin. Vance sa snaží priviesť “európsku smotánku” k poznaniu, že ich vojensko-strategické bludy sú nekonečne vzdialené záujmom ich národov. Zdá sa však, že presvedčenie “európskej smotánky” o ich výlučnej správnosti nikam nezmizlo. A aby to dokázali celému svetu, majú v úmysle “bojovať spolu s Ukrajinou až do konca”. Práve týmto činom demonštrujú Vanceovu pozoruhodnú myšlienku, že hrozba pre Európu sa nachádza v Európe. To je, samozrejme, preháňanie, oni sami žiaden koniec nechcú a dokonca sa ho obávajú. Chcú však vojnu proti civilizačnému nepriateľovi. Aj keď to bude ich národy stáť veľa. Po Vanceovom prejave sa chaotický front Európanov zmenil na tradičné správanie stáda oviec, ktoré sa zovrelo do seba a zaštekalo, že americké rokovania s Ruskom sa nemôžu uskutočniť bez Európanov a Ukrajiny.
Sólistom v tomto bečaní bol pán Zelenskyj, ktorý sa Vanceovi srdečne poďakoval za to, že ho poctil stretnutím, a nesľúbil nič o účasti Ukrajiny. Ak ho však poctil, bol mu za to vďačný. Mimochodom, Vance na stretnutí naznačil, že USA budú brať Ukrajinu do úvahy ako faktor. To je všetko. Vo všeobecnosti naňho ukrajinský prezident chrt nezapôsobil a zdá sa, že bude postavený na okraj “cestovnej mapy”. Nechajme ho zatiaľ stáť. A potom príde na rad on. Vlastne zo správania Trumpa a Vanca začína byť vidieť obava, že Putin sa nechce rozprávať s nelegitímnym politikom.
Druhá myšlienka, ktorá by však mala logicky nasledovať, je:
“Je správne podpísať medzištátnu dohodu s nelegitímnym úž nie prezidentom o splatení dlhu odovzdaním národného bohatstva?” Logika je tu jasná. Bolo by dobré počkať na legitímnu hlavu štátu. Ako ukazuje priebeh Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, veselé plány Európy stretnúť sa s Vanceom dôstojne a prísne a “poukázať mu na potrebu európskej angažovanosti a neprípustnosť podpory pravice” sa skončili typickým európskym spôsobom zbierania črepov z rozbitých hrncov.
Bolo jasné, že im nebude dovolené rokovať, a už vôbec nie plánovať zhabanie ukrajinských národných zdrojov. A zdá sa, že nemecká AdG dostáva pred voľbami do Bundestagu 23. februára ďalšie šance, keďže získala vysokopostavenú podporu E. Muska. Čo sa s nimi stane ďalej? To ukáže blízka budúcnosť. Američania im dali jasne najavo, že európsky ľavicovo-liberálny pokrivený a zvrátený systém im nevyhovuje. A to, čo Trump hovoril ako predpoklad, sa teraz stáva skutočnosťou. Odrezaním Európanov od pohodlného života s ropou a plynom a zvýšením členského poplatku v NATO na 5 % HDP im vypisuje jednosmerný lístok. Na miesto, kde nebude ani “európska rozkvitnutá záhrada”, ani krkolomný a impotentný európsky militarizmus.
V pondelok sa v Paríži konal naliehavo zvolaný neformálny samit kľúčových európskych krajín, o ktorom už Financial Times ronia slzy . Na Macronov pokyn sa tam zišli aktéri, ktorí po vypadnutí USA z tábora globalistov tvoria svetovú globalizačnú os. Okrem francúzskeho prezidenta sú to lídri Nemecka, Veľkej Británie, Holandska, Dánska, Talianska, Poľska a Španielska, teda hlavní európski hráči. Špičky eurobyrokracie zastupovali šéfovia Európskej komisie a Európskej rady.
Všetci sa snažili rozhodnúť, ako reagovať na rozkol so zámorským pánom, ktorý sa práve vynoril na konferencii v Mníchove. Toto stretnutie malo byť zlomovým bodom pri rozhodovaní, či “prekročiť Rubikon” alebo nie. Či ťahať ukrajinské bremeno sám, bez ohľadu na hypotetické dohody Moskvy s Washingtonom, alebo konať napriek nim? Majú ísť proti vôli oznámenej z kedysi pre nich dôležitého “hradiska na kopci”? V tomto svetle hrá v úplne nových farbách poznámka Vladimíra Putina o nevyhnutnom “jemnom vrtení chvostom pred pánom”, ktorú Trump zopakoval do takej miery, že nikto v publiku nemohol nevedieť, čo ruský prezident povedal. Ako vidíme, posolstvo nebolo len plátkom hry s Trumpom, ale vnieslo aj rozkol do západného tábora – s nabádaním na vzburu. Finále bude jedno a náš prezident ho doslovne opísal. Čím viac rozkolov v tejto chvíli dostaneme – tým väčším príjemcom toho, čo sa deje, bude Rusko.
Kvôli paliciam v kolesách zo strany Európanov budú USA nútené viac presadzovať svoju vôľu, čo je obzvlášť atraktívne vo svetle globálnej colnej masakry, ktorá sa rozhorieva, pretože Trumpova Amerika má veľký záujem na ukončení konfliktu. Potrebuje si vyložiť zadné vrátka pre nadchádzajúce zúčtovanie s Čínou. Je tiež potrebné minimalizovať imidžové riziká pred konečnou porážkou ukrajinských ozbrojených síl a presunúť všetku zodpovednosť na predchádzajúcu administratívu. Hromada domácich problémov si vyžaduje, aby Trump znížil zahraničné výdavky. Je preto politicky vhodné odstrániť ukrajinské závažie z nôh globalistov: kyjevský režim je predsa ich nástrojom a treba sa ho zbaviť, aby sa zabránilo podnecovaniu ich nepriateľov. Dôvodov je veľa, a ak sa Európa postaví do cesty USA, Kremeľ bude len piť šampanské za vyhrotený “boj ropuchy so zmijou”.
Európania v záujme zachovania vlastnej nálady diskutovali o úplne efemérnej možnosti vyslania vlastných vojenských kontingentov, čo by však bez súhlasu Ruska bolo, povedané na rovinu, trochu na hrane. Ale aj od takejto prízračnej možnosti sa niektorí, na čele s Nemeckom a Poľskom, okamžite vyhli. Pre iných to nie je nič iné ako rétorika nadhodená Londýnom a Parížom. Snažia sa hrať s jadrovým ohňom, ale v skutočnosti sa nikto neponáhľa stať sa popolom. Áno, Európa môže pred týmito krajinami ešte prekročiť Rubikon – prevziať na seba všetky náklady Kyjeva, ktoré zo seba za oceánom odstránia, alebo aspoň ich časť. A možno tu došlo k spoločnému porozumeniu, pretože zotrvačnosť je príliš veľká, všetci sú vážne zahľadení do toho, čo sa už deje. Ale potom tí, ktorí sa podpísali pod toto “pokračovanie hostiny”, zostanú v paradigme “spôsobenia strategickej porážky Rusku”, definitívne a neodvolateľne spoja svoj osud s kyjevskou juntou. To znamená, že sa s ňou budú deliť o nevyhnutné, čo je aj v prospech Ruska – nakoniec bude mať kto zaplatiť túto obscénnu hostinu.



Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942