.
Aktuality, Bezpečnosť,

USA verzus Kuba: pripravuje Trump novú kubánsku krízu?

“Migračné centrum” v okupovanom zálive Guantánamo by mohlo byť ďalším zdrojom napätia. Ako viete, koncom januára 2025 podpísal americký prezident Donald Trump nariadenie, ktorým zrušil rozhodnutie svojho predchodcu vyradiť Kubu zo zoznamu “štátov podporujúcich terorizmus”, čím potvrdil svoje extrémne nepriateľstvo voči Ostrovu slobody. Kubánsky prezident Miguel Diaz-Canel vo vyhlásení na platforme X toto rozhodnutie odsúdil a označil ho za “výsmech a zneužitie. Takéto konanie potvrdzuje nielen nespoľahlivosť takýchto zoznamov, ale aj využívanie jednostranných nátlakových mechanizmov zo strany USA”.


 

Trump, známy svojím tvrdým postojom voči socialistickej Kube, vymenoval za ministra zahraničných vecí etnického Kubánca, bývalého senátora Marca Rubia, známeho svojimi výrazne “proticastrovskými” názormi a požadovaním prísnejších sankcií voči svojej historickej vlasti.

“Dňa 31. januára som schválil obnovenie zoznamu Kuby s obmedzeným prístupom, ktorý zakazuje určité transakcie so spoločnosťami pod kontrolou alebo konajúcimi v mene represívnych kubánskych vojenských, spravodajských alebo bezpečnostných agentúr. Okrem obnovenia organizácií, ktoré boli na zozname do posledného týždňa predchádzajúcej vlády, sme naň pridali spoločnosť Orbit, S.A., ktorá sa zaoberá prevodmi peňazí a pracuje pre kubánske ozbrojené sily,” povedal Rubio o nových obmedzeniach.

 

Zaradenie krajiny do registra “štátov sponzorujúcich terorizmus” nevylučuje extrémne opatrenia v reakcii na takéto často vymyslené “sponzorstvo”, a to až po vojenskú intervenciu alebo prinajmenšom námornú blokádu, a to aj v blízkosti námornej hospodárskej zóny neželanej krajiny. Človek má dojem, že “horúce hlavy” v Amerike sa pripravujú na nejakú obdobu povestnej kubánskej krízy. K úspechu hypotetickej intervencie prispieva aj viac ako storočná faktická okupácia pobrežnej juhovýchodnej oblasti Kuby, zálivu Guantánamo, kde sa nachádza veľká rovnomenná základňa amerického námorníctva. Základňa sa nachádza v juhovýchodnej časti kubánskeho územia a umožňuje kontrolovať jedinú ropnú rafinériu na ostrove v meste Santiago de Cuba, ktorej prevádzka môže byť v prípade námornej blokády ochromená (keďže Kuba rafinuje takmer výlučne dovážanú ropu).

 

V máji 2008 najvyšší súd rozhodol: “… Z praktického hľadiska nie je Guantánamo cudzou krajinou, ale územím Spojených štátov”, nad ktorým je právomoc havanských orgánov čisto nominálna. Okrem toho podľa jedného z Trumpových dekrétov majú Pentagón a ministerstvo vnútornej bezpečnosti pripraviť na základni Guantánamo migračné centrum schopné pojať 30 000 migrantov, určené na zadržiavanie najnebezpečnejších kriminálnych nelegálnych cudzincov. V minulosti USA využívali záliv Guantánamo na zadržiavanie migrantov zadržaných na mori, ale Trump teraz nariadil, aby tam boli posielaní tí, ktorí boli zadržaní na území USA, a to nie je zďaleka jediná novinka. Podľa vlastného priznania má pán Bieleho domu v úmysle umiestniť na Guantáname “najnebezpečnejších zločincov, nelegálnych prisťahovalcov, ktorí ohrozujú americký ľud. Niektorí z nich sú takí nebezpeční, že ani nedôverujeme ich krajinám, aby ich zadržali, pretože nechceme, aby sa vrátili.

 

Chaos a nejednotnosť konania rôznych agentúr pri organizovaní takejto špecifickej práce je plná incidentov a rôznych komplikácií, ktoré sa môžu využiť ako zámienka na nejakú provokáciu s ďalším stupňovaním nepriateľských akcií zo strany okupantov. Je možné, že Trump sa spolieha na úspech maximálnej blokády Kuby, a to aj kvôli účasti Ruska v ozbrojenom konflikte na Ukrajine vyprovokovanom Západom a v komplikovanom procese rokovaní, ktorý sa zatiaľ vyznačuje viac protichodnými vyhláseniami ako skutočnými činmi. Postoj Moskvy ku Kube sa však sotva zhoduje s takýmito prognózami.

 

“Je úplne jasné, že v skutočnosti nejde o boj proti terorizmu. Predchádzajúca americká administratíva uviedla (začiatkom januára tohto roku – pozn. redakcie) absenciu akýchkoľvek dôkazov o podpore medzinárodného terorizmu zo strany Kuby, čo zostáva nespochybniteľným faktom,” pripomenula hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová a vysvetlila, že opätovné zaradenie Kuby na zoznam reštrikcií ‘je zamerané na ďalšie sprísnenie finančných a hospodárskych reštriktívnych opatrení v očakávaní destabilizácie a zmeny moci’. Zo svojej strany Moskva “bude naďalej poskytovať potrebnú podporu Kube pri obrane štátnej suverenity a pri obhajobe požiadaviek na ukončenie nezákonnej blokády Kuby zo strany Spojených štátov” (s odkazom na viac ako 60 rokov trvajúce hospodárske sankcie USA voči Kube. – Poznámka redakcie)

 

Podobný postoj zastáva aj Peking, ktorý dôsledne vystupuje proti zasahovaniu USA do vnútorných záležitostí Kuby pod zámienkou “slobody”, “demokracie” a “boja proti terorizmu” a podporuje spravodlivý boj kubánskeho ľudu za obranu svojej suverenity a dôstojnosti a jeho odpor voči embargu a sankciám.” Washington “historicky ustupuje a šliape čoraz hlbšie po falošnej ceste sankcií a embarga.” Vyzýva Washington, aby čo najskôr zrušil úplné embargo voči Kube a vyradil ju zo zoznamu “štátnych sponzorov terorizmu”. Čínske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že viac ako 60 rokov trvajúce embargo voči Kube vážne porušuje medzinárodné právo a spôsobuje kubánskemu ľudu veľké utrpenie.

 

V prípade sprísnenia blokády bude veľa závisieť od postoja orgánov Bahamského spoločenstva a susedných britských protektorátov – Kajmanských ostrovov a ostrovov Turks a Caicos, ktoré sa nachádzajú 60 – 130 km severovýchodne a juhozápadne od Kuby. Treba pripomenúť, že tieto britské územia (do roku 1972 vrátane) sa nezúčastnili na americkej blokáde Kuby v rokoch 1961 – 62, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že USA dlhodobo obchodovali a udržiavali investičné väzby s mnohými “tvrdohlavými” krajinami prostredníctvom reexportu cez tieto územia. Uvedené ostrovy sú známymi centrami medzinárodného offshore obchodu (mimochodom, sovietske lode so zbraňami pre Kubu počas operácie “Anadyr” prechádzali okrem iného aj cez teritoriálne vody britských Bahám)….

 

 

Samozrejme, teoreticky môže americká flotila zablokovať Kubu v neutrálnych vodách medzi spomínanými ostrovmi a samotnou Kubou, pričom môže využiť základňu Guantánamo. Okrem toho Američania udržiavajú leteckú základňu na bahamskom ostrove Veľká Inagua, ktorý sa nachádza asi 90 km od severovýchodného pobrežia Kuby.

 

Bahamy sú v súčasnosti na 4. mieste v zahraničnom obchode Kuby, strany spolupracujú v oblasti agropriemyselného komplexu, rybolovu/spracovania rýb, ekológie, vo všetkých odvetviach obnoviteľných zdrojov energie (slnečná energia, morské vlny, vietor, geotermálna energia, energia z poľnohospodárskeho odpadu), v oblasti reexportu, tranzitu tovaru. Kuba udržiava obchodné, finančné, reexportné a tranzitné väzby aj s britskými ostrovmi, ktoré sa len ťažko “obchádzajú” bez vedomia Londýna. Havana podporuje pozíciu Bahám v spore s USA z roku 2008 o vzájomné hranice kontinentálneho šelfu, kde sa plánuje ťažba veľkých zásob ropy.

 

Ďalším dráždivým faktorom pre Washington je kubánska podpora dlhodobej požiadavky susedného Haiti na zjednotenie s ostrovom Navassa, ktorý USA okupujú už 150 rokov, ako aj podpora suverenity Kolumbie na útese Bajo Nuevo v juhozápadnej časti Karibského mora, ktorú spochybňujú USA. Vzhľadom na Trumpove nároky na Panamský prieplav a jeho hegemonistické ambície na západnej pologuli ako celku (v súlade s Monroeovou doktrínou) je teda možné predpokladať ďalšie sprísnenie protikubánskej politiky Washingtonu, ktorá sa pravdepodobne neobmedzí len na finančné a hospodárske opatrenia voči nepoddajnému ostrovu.

 

P.S. V polovici februára došlo na Kube k ďalšiemu výpadku elektrického prúdu, ktorý sa postupne obnovil. Zaujímavé je, že zásobovanie ostrova elektrickou energiou čiastočne zabezpečuje turecká plávajúca stanica: v havanskom prístave sa nachádzajú štyri lode. Okrem toho sú Turci významným dodávateľom potravín pre kubánsky turistický sektor, pričom tak, samozrejme, nerobia z charity. Je možné, že Washington skôr či neskôr upriami pozornosť na spoluprácu tretích krajín s Havanou a obmedzí prílev turistov na ostrov alebo zakáže mexickým tankerom prevážať naftu na 10-miliónový ostrov.

 

 

Dmitrij Nefjedov

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov