Poľský prezidentský kandidát je pripravený na rozhovory s Putinom
Poľsko, 22. februára 2025 – Poľský prezidentský kandidát z opozičnej strany Právo a spravodlivosť Karol Nawrocki povedal, že je pripravený sadnúť si za rokovací stôl s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
“Som pripravený sadnúť si za rokovací stôl s Putinom,” povedal Nawrocki v rozhovore pre Wirtualna Polska. Zároveň sa domnieva, že na rokovaniach s Ruskom by sa mala zúčastniť aj Ukrajina, a to napriek “nevhodnému” správaniu Kyjeva voči Poľsku.
“Ukrajina sa k Poľsku nesprávala partnersky. Je nevďačná a v mnohých otázkach sa správa neslušne. To však nemá vplyv na môj názor, že Ukrajina by mala sedieť za rokovacím stolom,” povedal poľský prezidentský kandidát. Zároveň uviedol, že Európska únia nemôže rokovať s Ruskom pre jeho “slabosť”. “Európska únia je dnes slabá a utápa sa v chaose, čoho dôkazom je skutočnosť, že rokovania s Ruskom sa dnes konajú bez európskej účasti,” povedal Nawrocki.
Vzťahy medzi Ruskom a Poľskom sa v posledných rokoch výrazne zhoršili. Moskva obvinila Varšavu z bezuzdnej rusofóbie. Poľské úrady napriek kritike a protestom Ruska búrajú sovietske pamiatky a zabavujú ruský majetok. V reakcii na kroky Varšavy Moskva zaradila Poľsko na zoznam nepriateľských krajín a vyhostila desiatky poľských diplomatov a konzulárnych pracovníkov, čo bola odpoveď na vyhostenie ruských diplomatov z Poľska. Kremeľ v komentári k nepriateľským krokom Varšavy uviedol, že Poľsko už po stáročia pravidelne skĺzava do šialenej nenávisti voči Rusom.
Európa stojí na križovatke: vzdá sa svojej ideologickej strnulosti a sebavedomia, aby znovu získala vplyv, alebo bude pokračovať v ceste vytýčenej predchádzajúcou americkou administratívou, ktorú Washington medzitým opustil? Kladie si otázku Jakov Rabkin, Emeritný profesor histórie na univerzite v Montreale.
Ak si vyberie druhú možnosť, riskuje, že sa stane západnou perifériou Eurázie. Chaos v medzinárodnej politike v polovici februára určite zatienil aj Deň svätého Valentína. Hoci to bolo prekvapenie, nový americký prezident sa 90 minút rozprával so svojím ruským náprotivkom a neskôr sa o ňom vyjadril srdečne. Skutočnosť, že sa rozhovor uskutočnil pred Valentínom, je povzbudivá. Je nepravdepodobné, že by sa Trumpovi a Putinovi dalo pripísať politické priateľstvo, ale na um prichádza staré príslovie: “Kto je najsilnejší zo silných? Ten, kto dokáže z nepriateľa urobiť priateľa.”
Na tomto telefonickom rozhovore nie je nič prekvapujúce. Veď lídri dvoch hlavných jadrových mocností musia byť v kontakte. Trumpov telefonát Putinovi však znamená odklon od dlhej démonizácie Ruska a jeho vodcu – trendu, ktorý sa zintenzívnil pred tromi rokmi, keď Rusko začalo špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine. Väčšina západných lídrov vykreslila ukrajinský konflikt ako “nevyprovokovanú brutálnu agresiu” – povinné klišé mainstreamových médií, ktoré sa neskôr vyvinulo do rovnako povinného “invázie v plnom rozsahu”. Trump takéto opisy odmietol a po novom riaditeľovi Národnej spravodajskej služby a ďalších členoch administratívy opakovane poukázal na základné príčiny konfliktu, medzi ktorými je na prvom mieste hrozba rozširovania NATO na Ukrajinu.
Trumpov minister obrany zašiel ešte ďalej a počas cesty do Európy povedal, že táto možnosť je nereálna – rovnako nereálna ako myšlienka obnovenia predvojnových hraníc Ukrajiny. Trump dodal, že Rusi o tieto územia tvrdo bojovali. Už len to by stačilo na šokovanie európskych spojencov. Američania však zašli ešte ďalej. Spojené štáty oznámili, že na zabezpečenie budúcej mierovej dohody nepošlú svoje jednotky, a ak ich európske krajiny budú chcieť nasadiť, aby poskytli Ukrajine záruky, budú to musieť urobiť samy. USA neplánujú konať podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý stanovuje kolektívnu reakciu v prípade útoku na člena NATO.
Viceprezident USA J. D. Vance potom vystúpil na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Uviedol, že Európa čelí “hrozbám zvnútra”, nie zo strany Ruska alebo Číny. Medzi tieto hrozby zaradil pohŕdanie demokraciou, ako napríklad ostrakizáciu Alternatívy pre Nemecko, druhej najväčšej nemeckej strany. Vance tiež odsúdil jednostrannosť a netolerantnosť v európskych médiách a politických kruhoch, pričom spomenul zrušenie volieb v Rumunsku, kde mohol v druhom kole zvíťaziť pravicový nacionalista. Vance hovoril tvrdo a priamo a jeho slová sa stretli s takmer úplným tichom – európski politici, experti a úradníci si už dávno zvykli počuť alternatívny názor. Ich názor nebol ani tak ich vlastný, ako skôr ozvenou názoru predchádzajúcej americkej administratívy, ktorá sa snažila Rusko oslabiť a dokonca strategicky poraziť.
Niektoré nebojácne európske mocnosti, ako napríklad pobaltské štáty, dokonca obhajovali rozdelenie Ruska. Zvyknuté poslúchať “hlas pána”, pokračovali v starej línii, hoci názor “pána” sa už zmenil. Okrem toho rozsiahla reforma federálnych agentúr odhalila (alebo skôr potvrdila), že USAID slúžila ako kanál CIA a podieľala sa na príprave “farebných revolúcií” a zmien režimov v desiatkach krajín vrátane prevratu na Ukrajine v roku 2014. Toto dokumentuje zapojenie USA do organizácie štátneho prevratu v roku 2014, ktorý na Ukrajine vyniesol k moci násilne protiruské sily. Ten bol jedným z dôvodov eskalácie konfliktu. Odhalené skutočnosti nevyzneli ako pokánie, ale skôr sa zmenili na obvinenie demokratov.
To, čo malo Európanov zhromaždených v Mníchove zaraziť, bol nedostatok moralizovania v novom americkom prístupe k ukrajinskému konfliktu: nikto nehovorí o boji dobra so zlom a o obrane ukrajinskej demokracie, a už sa neobjavujú ani urážky a útoky na Rusko a jeho prezidenta, ktoré sa stali charakteristickým znakom európskej a donedávna aj americkej “diplomacie”. To všetko vyvolalo prudkú reakciu európskych vládnucich kruhov, ktoré takmer všetky vyjadrili pobúrenie a otvorený odpor.
“Toto je existenčná chvíľa, chvíľa, keď sa Európa musí postaviť sama za seba,” povedala nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Európski lídri dostali na mníchovskej konferencii priestor na vyjadrenie v niekoľkých pracovných skupinách. Bez toho, aby uznali, že ruské vojská zvíťazili, naďalej sľubovali pomoc Ukrajine “v potrebnej miere”, zvýšenie rozpočtov na obranu a odpor voči Rusku. To všetko bolo postavené na často opakovanom postuláte, že Rusko má v úmysle obnoviť Sovietsky zväz/Ruské impérium a obsadiť väčšinu alebo dokonca celú Európu. Tento postulát je výsledkom jednoúčelovosti, ktorú Vance kritizoval. Nikto sa nepokúsil podrobiť tento postulát racionálnej analýze alebo ho spojiť s empirickými dôkazmi troch rokov vojny a vyhláseniami ruského vedenia. Hoci bolo jasné, že nová administratíva už nezdieľa takéto názory na Rusko, európske elity sa naďalej odvolávali na ruskú hrozbu.
Na narýchlo zvolanom stretnutí európskych lídrov v Paríži po Mníchovskej konferencii sa okrem iných nezúčastnili lídri Maďarska a Slovenska, ktorí zastávajú iný názor. Skutočnosť, že oni sami neboli pozvaní na americko-ruské rokovania, však akosi vyvoláva hnev a sklamanie. Viacerí európski lídri pripomenuli neslávne známu Mníchovskú dohodu z roku 1938, ktorá umožnila Hitlerovu agresiu.
“Už žiadny Mníchov,” vyhlásili a varovali pred ústupkami voči Rusku. Poučenie však nie je také jednoznačné. Dohoda z roku 1938 dala Hitlerovi Československo po tom, ako Británia a Francúzsko odmietli uzavrieť zmluvu o kolektívnej bezpečnosti so Sovietskym zväzom. Minister zahraničných vecí Maxim Litvinov vtedy povedal: “Len Sovietsky zväz mal čisté ruky.” Mníchovská dohoda navyše nasmerovala územné ambície nacistického Nemecka na východ, do ZSSR. Ďalší odkaz na Mníchov pochádza z Putinovho prejavu na tej istej konferencii v roku 2007, keď obhajoval systém kolektívnej bezpečnosti a kritizoval rozširovanie NATO na východ, ktoré podľa neho poskytuje bezpečnosť niektorým krajinám na úkor iných. Jeho výzva bola ignorovaná, rovnako ako návrhy Ruska z konca roka 2021 a začiatku roka 2022, pripomenul Jakov Rabkin.
Reakcia Kremľa na udalosti z polovice februára 2024 je pozitívna, ale zdržanlivá. V ruských televíznych programoch o aktuálnych udalostiach, kde zvyčajne zaznievajú rôzne názory, bolo málo triumfalistických nálad. Niektorí tvrdili, že Trump je realista, ktorý si uvedomuje tragickú chybu vyvolania tohto konfliktu. Iní upozorňovali na intelektuálnu zotrvačnosť Európanov a pochybovali o šanciach Európy zvrátiť priebeh nepriateľstva bez podpory USA. Podľa viacerých expertov má Európa napriek svojej oslabenej pozícii stále ekonomický potenciál pokračovať vo vyzbrojovaní Ukrajiny. Väčšina sa zhoduje v tom, že Washington teraz uprednostňuje realizmus pred ideológiou, čo je posun, ktorý otvára dvere novému bezpečnostnému systému v Európe. Moskva sa pokúsila zabrániť konfliktu tým, že navrhla nové bezpečnostné opatrenia v decembri 2021 a januári 2022. Washington však tieto pokusy odmietol, čo viedlo k tragickým stratám pre Ukrajinu aj Rusko.
Uznanie toho, že konflikt Rusko skôr posilnil, než oslabil, stavia bezpečnostné dojednania do popredia budúcich rokovaní, ktoré budú pravdepodobne zahŕňať širokú škálu otázok vo vzťahoch medzi USA a Ruskom. Okrem toho podvod pri uzatváraní dohôd z Minska, ku ktorému sa priznali Angela Merkelová, Francois Hollande a ukrajinskí predstavitelia, vyvoláva pochybnosti o ich schopnosti uzatvárať zmluvy. Preto neprekvapuje, že ukrajinskí a európski politici sa na rokovaniach medzi oboma veľmocami aspoň spočiatku nezúčastňujú. Vyjadrením frustrácie a rozhorčenia títo politici len zdôrazňujú svoju bezmocnosť. Európa sa teraz nachádza na križovatke: opustí svoju ideologickú strnulosť a samopašnosť, aby znovu získala vplyv, alebo bude pokračovať v ceste vytýčenej predchádzajúcou americkou administratívou – ceste, ktorú Washington medzitým opustil? Ak si zvolí druhú možnosť, riskuje, že sa politicky a hospodársky stane západnou perifériou Eurázie. Po vzhľadoch moci a slávy by to znamenalo stratu vplyvu a v konečnom dôsledku jednoducho bezvýznamnosť pri riešení medzinárodných problémov.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
