23. februára v Rusku oslavujú Deň obrancov vlasti
Rusko, 23. februára 2025 – V revolučnom zmätku na troskách ruského impéria sa na báze Červenej gardy vytvárala nová armáda, bojujúci námorníci, robotnícke oddiely a vojaci, ktorí sa nechystali bojovať “za Dardanely”, ale boli pripravení vrátiť sa do radov, brániť “socialistickú vlasť”. Túto armádu by sme v tom čase sotva mohli nazvať nezničiteľnou. Rodila sa však na snehu roku 1918.
Deň 23. február v roku 1918 bol na sviatok vybraný v podstate náhodne. To isté sa však dá povedať o mnohých sviatkoch všetkých čias a národov – štátnych, náboženských, akýchkoľvek. Ich viazanosť na ten, či onen deň je spravidla záhadná. Veľké prelomové udalosti a bitky sa v tento deň nestali. Dekrét o vytvorení Robotnícko-roľníckej červenej armády vyšiel o niečo skôr, 15. (28.) januára – mimochodom, boli to posledné dni “starého štýlu”, teda juliánskeho kalendára. Napriek tomu mal štát určité dôvody, prečo si za dátum sviatku zvolil 23. február.
Keď 10. februára stroskotali brestlitovské rokovania, Nemci obnovili ofenzívu a obsadili zvyšky rozdelenej ríše. Ohrozovali Petrohrad a sovietske Rusko, ktoré existovalo len tri mesiace, nemalo prakticky žiadnu armádu. Bolo potrebné brániť sa, vytvoriť ozbrojené sily… A na začiatku tretej februárovej dekády sa odohralo niekoľko dôležitých udalostí. Dňa 21. februára bol vydaný dekrét (skôr vyhlásenie!) “Socialistická vlasť je v ohrození!”. Dňa 23. februára sa začal masový nábor robotníkov do armády – a to nie je mýtus, hoci sviatok musí mať nevyhnutne nielen históriu, ale aj mytológiu. V ten istý deň prišli na petrohradskú Varšavskú železničnú stanicu jednotky 1. pluku Červenej armády, 6. lotyšského pluku z Tukumu, 2. náhradného guľometného pluku a pracovné oddiely Rosenkrancovej a Vulkanovej továrne, ktoré mali byť odoslané na front. Červené oddiely v ten deň bojovali s Nemcami pri Pskove. Nedosiahli presvedčivé víťazstvo, ale ukázali vytrvalosť a nezlomnosť.
Preto v roku 1919 bol 23. február vyhlásený za Deň vzniku Červenej armády a námorníctva. Tento deň v sovietskych časoch nikdy nedostal štatút nepracovného dňa. V žiadnom prípade si však nemožno myslieť, že by sa tento dátum považoval za druhoradý. Vtedajšie hospodárstvo bolo také, že každý pracovný deň krajiny sa nesmierne cenil. A predsa sa tento sviatok stal štátnym sviatkom. Vydali sa tisíce pohľadníc venovaných 23. februáru, posielali sa blahoprajné telegramy a rozhlas (a neskôr televízia) vždy vysielal oficiálne blahoželania a slávnostný koncert. Na fronte sa sviatok vždy oslavoval, čo však neznamenalo zastavenie bojov a kampaní. A v roku 1943, po veľkom víťazstve na Volge, poslal Franklin Roosevelt tento telegram:
“Prijmite náš hlboký obdiv k Červenej armáde. Zastavila nepriateľa pri Leningrade, pri Moskve, na Kaukaze a v nesmrteľnej bitke pri Stalingrade prešla do veľkej ofenzívy”. Celý svet, okrem nacistov, solidárne oslavoval Deň Červenej armády. …
Sviatok so sovietskou históriou zostal v štátnych “svätých knihách” Ruska aj po roku 1991. Je to vzácny a, myslím, potešiteľný prípad: nebol vyškrtnutý, nebol zrušený. A v XXI. storočí sa sviatok obrancu vlasti stal “červeným dňom kalendára”, keďže je neoddeliteľný od červenej zástavy. Pravda, jeho pôvodný význam sa často nepripomína.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
